Záber z filmu Hra o moc, ktorý uvedie festival SCANDI aj so sprievodným programom. Foto: Film Europe

Aké sprievodné podujatia prinesú škadinávske témy festivalu SCANDI

Písmo: A- | A+

Jedenásty ročník obľúbenej filmovej prehliadky SCANDI sa začína už v stredu 22. januára a potrvá týždeň. Uvedie 11 premiérových titulov v 47 kinách v 35 slovenských mestách.

Sériu súčasných severských noviniek odštartuje strhujúca konverzačná dráma Hammarskjöld – Boj za mier. Kino Film Europe v Pisztoryho paláci sa až do 29. januára stane centrom filmového diania v Bratislave a ponúkne zároveň viacero sprievodných podujatí.

Prvým zo sprievodných podujatí bude diskusia Michala Havrana a jeho hosťa, významného slovenského diplomata Miroslava Wlachovského k filmu Hammarskjöld – Boj za mier.

Pôsobivý životopis švédskeho politika a štátnika Daga Hammarskjölda získal nominácie na osem švédskych filmových cien Guldbagge. Režisér Per Fly v ňom predvádza majstrovskú prácu s napätím a kombináciou faktov a fikcie.

Vášnivý cestovateľ, islandofil Martin Pročko, autor dvoch kníh a cestopisu, ktorý stojí za projektom Eyja Adventures, vyrozpráva počas svojej prezentácie nazvanej Ako sme sa ocitli na hrane zákona príbeh, ktorý sa stal nosnou témou jeho najnovšej knihy Island: Návod, ako utopiť auto.

Po prednáške bude nasledovať projekcia napínavej mysterióznej krimi Chlad, ktorá vznikla na základe bestselleru islandskej spisovateľky Yrsy Sigurðardóttir. Film získal šesť nominácií na ceny Islandskej filmovej a televíznej akadémie Edda.

Počas Švédskeho dňa sa premietnu tri švédske snímky, nebude chýbať malá ochutnávka švédskych špecialít a stánok kníhkupectva Artforum so severskou literatúrou.

Kúsok Nórska v podobe sprievodného podujatia Tundra vo mne sa zhmotní v rozhovore s režisérkou Sarou Margrethe Oskal. Jej úprimný filmový debut je príbehom sámskej umelkyne Leny, ktorá prichádza so svojím synom do zasneženej krajiny severného Laponska, aby načerpala inšpiráciu pre svoj pripravovaný projekt o rodovej problematike Sámov. Online rozhovor s režisérkou, ktorá sama bývala pastierkou sobov, ponúkne jedinečný pohľad na život a kultúru pôvodného obyvateľstva.

Online sa pripojí aj etablovaný režisér tematicky pestrých hororov Erlingur Thoroddsen, ktorý zručne kombinuje všeobecne známe žánrové postupy a lokálnu škandinávsku poetiku. Diváci budú mať príležitosť položiť mu otázky po premietnutí jeho kriminálnej drámy Chlad.

Nežné sci-fi Večný prepojili organizátori s psychoterapeutkou Lenkou Pavukovou Rušarovou a novinárkou Zuzanou Šifra Matuščákovou. S divákmi budú diskutovať o príbehu vedca, ktorý obetoval osobný život kariére a súčasne otvára intímne otázky o pochybnostiach, premárnených šanciach a existenciálnych záhadách.

Politické a mrazivé témy vystrieda animovaná nekorektná nórska komédia Spermageddon, diskusia s režisérskym duom Tommy Wirkola a Rasmus A. Sivertsen odhalí zákulisie a detaily tohto jedinečného diela.

Minimasterclass škandinavistu a polonistu Miroslava Zumríka bude súčasťou uvedenia prvých dvoch epizód z oceňovanej nórskej minisérie Hra o moc. Dramatický seriál z politického prostredia prináša neuveriteľný príbeh Gro Harlem Brundtlandovej a mapuje jej vzostup ako prvej premiérky v krajine v 70. rokoch minulého storočia. Kompletný program festivalu nájdete TU.

Autor:

Záber z filmu Hra o moc, ktorý uvedie festival SCANDI aj so sprievodným programom. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Alžbeta Domastová Foto: archív SFÚ

Alžbeta Domastová

Slovenskú kinematografiu tvoria nielen všeobecne známe mená režisérov a hercov, ale i práca ľudí, ktorí zostávajú mimo svetiel reflektorov. Jednou z takýchto osobností bola aj Alžbeta Domastová, filmová profesionálka, ktorá výrazne prispela k vzniku viacerých významných diel československej kinematografie. Narodila sa v Nitre 19. apríla pred 90 rokmi. Alžbeta Domastová prešla na Kolibe rôznymi profesiami. Začínala ako skriptka a asistentka réžie (Čert nespí; Čo nezažil Kolumbus; Muž, ktorý sa nevrátil; Ivan). A pokračovala ako pomocná režisérka (Zvony pre bosých; Sedem svedkov; Veľká noc a veľký deň). Hoci sa jej meno neobjavovalo na plagátoch medzi poprednými tvorcami, jej práca bola neoddeliteľnou súčasťou filmového procesu. Vypracovala sa a zaradila k odborníkom zabezpečujúcim kontinuitu, organizáciu a kvalitu výslednej filmovej produkcie. Počas svojej vyše tridsaťročnej kolibskej kariéry sa Domastová podieľala na viac než dvoch desiatkach kinematografických projektov. Medzi najvýznamnejšie patria dráma z prostredia nacistického koncentračného tábora Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962), poetická persifláž Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966), poviedkový experiment Dialóg 20 40 60 (r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski, 1968) či baladická feéria Javor a Juliana (r. Štefan Uher, 1972). So Štefanom Uhrom ďalej spolupracovala aj na snímkach Organ (1964), Keby som mal pušku (1971), Dolina (1973), Veľká noc a veľký deň (1974)...
recenzia Tanec s medveďom Záber z filmu Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

recenzia Tanec s medveďom

„Dnes je to presne rok, odkedy som sa o tebe prvýkrát dozvedela. Dala som ti meno Bea. Nositeľka šťastia,“ spomína Linda, protagonistka filmu Tanec s medveďom. Snímka otvára témy duševného zdravia žien a prijatia zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré ovplyvní nejeden život. Linda a jej manžel Marek štartujú novú životnú etapu. Na začiatku tehotenstva sa však Linda dozvie, že ich dieťa môže mať vývojovú poruchu. Ako je to možné? Náhoda. Videá a obrázky, ktoré mali zakaždým nálepku „iní ľudia“, sú odrazu prítomné v každom okamihu. Tlak okolia núti Lindu premýšľať nad blízkou budúcnosťou. Dieťa so špeciálnymi potrebami bude potrebovať špeciálnu opateru, a tak hrozí, že Lindina sľubná kariéra sólovej huslistky skončí. Mladí manželia sa začnú ponárať do potenciálneho  komplikovaného života s dcérkou s Downovým syndrómom. Oboch pohltí jediná emócia – strach. Postupne je dôležitá aj otázka, či je Lindin vzťah s Marekom dostatočne pevný a pružný na to, aby zvládol túto ťažkú životnú skúšku. Duševné zdravie verzus stereotypy spoločnosti Tanec s medveďom je česko-slovenská vzťahová dráma o zodpovednosti za iný život. Česká režisérka Jitka Rudolfová natočila tento film podľa scenára Lucie Bokšteflovej. V hlavnej úlohe sa predstavila Pavla Gajdošíková a jej filmovým manželom sa stal Kryštof Hádek. Na plátne sa mihla aj slovenská herečka Zuzana Kronerová a ďalší, a o atmosférickú hudbu sa postarali Jonatan Pastirčák a Martin...
recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Zobraziť všetky články