Slovenský filmový režisér, dramaturg, filmový publicista, pedagóg, dlhoročný spolupracovník Slovenského filmového ústavu a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu, Rudolf Urc, zomrel 13. januára vo veku 88 rokov. Podieľal sa na stovkách dokumentárnych, spravodajských a animovaných filmov, bohato rozvetvená je i jeho publicistická a teoretická činnosť. Oslovili sme kolegyne a kolegov aj bývalé študentky Rudolfa Urca s otázkou, ako si na neho spomínajú a čo v ňom slovenská kinematografia stráca. (Medzititulky doplnila redakcia.) Na počiatku nebolo nič Vo filmárskej komunite patril Rudo Urc medzi tých, ktorí sa najviac usmievajú. Jeho úsmev bol priateľský, žičlivý, úprimný a najmä častý. Akoby ním vyjadroval svoj pozitívny postoj k životu a optimizmus, ktorý nestrácal ani v situáciách, keď bol nútený nájsť si nový obsah tvorivej práce. Aj vďaka tomu vedel inšpirovať ľudí vo svojom okolí k ich kreativite a k hľadaniu vlastnej cesty. Jednou z jeho najväčších inšpirácií bolo navonok nenápadné, no historicky zásadné založenie katedry/ateliéru animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Stalo sa tak vtedy, keď „na počiatku nebolo nič“, ako sám spomínal. Slovenskú animáciu Koliba zlikvidovala a na čas vymizla aj z televíznych obrazoviek. Rudo však spustil úspešnú záchrannú akciu a počas troch desaťročí pripravil desiatky mladých tvorcov a tvorkýň, ktorí svojou tvorbou vstúpili do...

Najviac nominácií na 33. ročníku ocenení Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev získal film Franz režisérky Agnieszky Holland. Z pätnástich nominácií však môže získať maximálne 13 cien. V kategórii mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe má totiž rovno tri nominácie. Trinásť nominácií má snímka Zbormajster Ondřeja Provazníka, ktorá vznikla v slovenskej koprodukcii, takisto ako Karavan Zuzany Kirchnerovej, ktorý získal 11 nominácií. S ôsmimi nomináciami sa o prestížnu sošku uchádza slovenská koprodukčná snímka Letná škola, 2001 režiséra Dužana Duonga. Majoritne slovenskej dráme Hore je nebo, v doline som ja režisérky Kataríny Gramatovej prisúdili akademici sedem nominácií. V kategórii najlepší celovečerný hraný film nominovali tituly Franz, Karavan, Letná škola, 2001, Hore je nebo, v doline som ja a Zbormajster. Rovnaké tituly sú nominované v kategórii réžia. Medzi dokumentami sa zo slovenských filmov alebo filmov so slovenskou účasťou o cenu uchádzajú Raději zešílet v divočině (r. Miro Remo, celkovo má štyri nominácie), Ta druhá (r. Marie-Magdalena Kochová) a Veľký vlastenecký výlet (r. Robin Kvapil). Slovenské koprodukčné filmy nominovali aj v kategórii animovaných filmov. O cenu sa tu uchádzajú Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falileieva) aj Príbehy z čarovnej záhrady (r. David Súkup, Patrik Pašš ml., Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec). Český lev...

Film Štúr potvrdzuje dlhoročný rukopis Mariany Čengel Solčanskej. Režisérka sa rada ponára do histórie. Jej najnovšie dielo nás vracia do minulosti ešte neexistujúceho Slovenska opäť ako do temného obdobia plného neveselých, zatrpknutých a frustrovaných bytostí, akých máme často už naozaj dosť. Možno sa práve skončili časy, keď odkaz Ľudovíta Štúra mohol byť súčasťou modernej Európy. Tejto úvahe dal nový slovenský celovečerný film Štúr význam už len tým, že sa zrodil do obdobia túžob viacerých novodobých mocnárov po národných a žiadnych iných záujmoch, ako aj po radikálnych pokusoch obmedzovať demokratické usporiadanie fungovania sveta. Súčasná situácia akoby nás nútila opäť vnímať jeho meno viac ako ťaživé politikum než ako kultúrnu hodnotu, vďaka ktorej sa dá žiť krajšie, voľnejšie a plnokrvnejšie. Zmäkčené menu Nebolo to totiž dávno, keď sme si Štúra celkom užívali. Online klikom sme mohli nastaviť jeden slovenský denník na štúrovčinu. Čítať v nej všetky aktuálne správy a vtipne znejúci jazyk spôsoboval, že nám z tých negatívnych nebolo ťažko. Alebo sme si v istej kaviarni študovali ,zmäkčenéʻ menu bez ypsilonov à la píš, ako počuješ. Práve Štúr bol súčasťou jej značky a identity. Jeho kult sa nám začal častejšie miešať do životov. Bol priateľský, zábavný, motivujúci, vôbec nie taký útrpný, ako sme...