Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch sa začína v piatok 4. júla a potrvá  do 12. júla. Jeho 59. ročník uvedie celkovo trinásť slovenských a koprodukčných filmov, z toho tri sa predstavia v súťažných sekciách. V sekcii Návraty k prameňom uvedú film Času je málo a voda stúpa (1997) Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Slovensko bude zastúpené aj v Industry programe pre filmových profesionálov. MFF Karlove Vary privíta aj tento rok svetové hviezdy. Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii si prevezme švédsky herec Stellan Skarsgård. Cenu prezidenta MFF KV udelia herečke Vicky Crieps, hercovi  Petrovi Sarsgaardovi a herečke Dakote Johnson. Herec a producent Michael Douglas príde na festival uviesť rekonštruovaný film Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom (1975). Vernosť bláznivým i vznešeným ľudským ideám V Hlavnej súťaži festivalu bude mať svetovú premiéru nový česko-slovenský dokumentárny film režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočine. Vychádza z rovnomennej knihy Aleša Palána a Jána Šibíka o samotároch žijúcich v šumavskej oblasti na juhozápade Čiech. Hlavnými hrdinami filmu sú František a Ondrej, večné deti, dvojčatá na nerozoznanie, žijúce v magickom svete spolu so svojimi domácimi zvieratami. Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy Remo hovorí, že „ich svet nie je fascinujúci tým, či majú, alebo nemajú techniku, ale tým že sú dvojčatá, ktoré žijú spolu, a...

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko vydáva od roku 2004 každoročne Správu o stave slovenskej audiovízie. V týchto dňoch vyšla ďalšia, v poradí už 21. správa, tentokrát za rok 2024. V 19 kapitolách prináša detailné informácie o všetkých aspektoch slovenskej audiovízie. Návštevnosť európskych kín v roku 2024 mierne poklesla (o 2 %), ale Slovensko zaznamenalo najvyšší nárast (8,33 %).  Slovensko tiež dosiahlo veľmi slušný podiel návštevnosti domácich filmov, 27,7 % divákov v kinách prišlo na slovenský film. Najvyššie tržby v ére samostatnosti Na všetky filmy prišlo podľa správy o stave audiovízie do slovenských kín 5 435 556 divákov. Hrubé tržby vzrástli o 11,74 % a dosiahli 38 663 404 eur. Je to najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti a je to o 1,4 milióna viac než v roku 2019. Dôvodom je, samozrejme, zvýšená priemerná cena vstupeniek na 7,11 eur, čo je o 3,14 eur viac než v roku 2023. Zvýšili sa aj ďalšie čísla - počet predstavení na 224 203, počet uvedených filmov na 962, z nich bolo 366 premiér. Inými slovami – každý deň mal premiéru jeden film!. Pozitívne je, že medzi najnavštevovanejšími filmami sa na najvyšších priečkach umiestnili aj slovenské filmy. Na druhom mieste je Miki s 378 694 divákmi a na treťom Kavej, ktorý videlo 290 640 divákov. Do Top 10 sa dostali aj ďalšie dva filmy so slovenským podielom: Jedeme na teambuilding – 250 331 divákov...

Nedávno mal na festivale v Cannes, v súťažnej sekcii Istý pohľad premiéru česko-slovensko-taliansky film Karavan českej režisérky Zuzany Kirchnerovej. Na sociálnych sieťach vyvolal diskusiu, nakoľko je pri ňom možno hovoriť o tom, že ide o slovenský film. O viacnárodných a minoritných koprodukciách a ich zmysle pre Slovensko sa diskutovalo aj na Týždni slovenského filmu. Takéto diskusie sa cyklicky vracajú. Rozhodli sme sa preto pozrieť na to, čo je možné považovať za slovenský film? Slovenský Oscar? Kým sa dostaneme k aktuálnej domácej produkcii, vráťme sa na chvíľu do histórie. Keď v roku 2000 Klub filmových novinárov Slovenského syndikátu novinárov usporiadal anketu o najlepší slovenský film 20. storočia, zvíťazila v nej snímka Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965). Dodnes sa polemizuje o tom, do akej miery ide o slovenský film. „V súvislosti s filmom Obchod na korze sa často vynára z filmologického pohľadu navonok nepodstatná otázka – či je to film český alebo slovenský. Táto otázka naozaj nie je z hľadiska hodnôt samého filmu a jeho interpretácie vôbec podstatná, no neraz býva predmetom rôznych skreslení či nedorozumení, akým je napríklad aj mediálne občas živený mýtus o slovenskom Oscarovi (...),“ píše v stati v zborníku Interpretácia a film (2007) filmový kritik a historik Martin Šmatlák. „Z prísne faktografického pohľadu, ktorý nazerá na pôvod filmu podľa krajiny jeho vzniku či presnejšie podľa...