Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2024
Písmo: A- | A+
[tts_reader]

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko vydáva od roku 2004 každoročne Správu o stave slovenskej audiovízie. V týchto dňoch vyšla ďalšia, v poradí už 21. správa, tentokrát za rok 2024. V 19 kapitolách prináša detailné informácie o všetkých aspektoch slovenskej audiovízie.

Návštevnosť európskych kín v roku 2024 mierne poklesla (o 2 %), ale Slovensko zaznamenalo najvyšší nárast (8,33 %).  Slovensko tiež dosiahlo veľmi slušný podiel návštevnosti domácich filmov, 27,7 % divákov v kinách prišlo na slovenský film.

Najvyššie tržby v ére samostatnosti

Na všetky filmy prišlo podľa správy o stave audiovízie do slovenských kín 5 435 556 divákov. Hrubé tržby vzrástli o 11,74 % a dosiahli 38 663 404 eur. Je to najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti a je to o 1,4 milióna viac než v roku 2019. Dôvodom je, samozrejme, zvýšená priemerná cena vstupeniek na 7,11 eur, čo je o 3,14 eur viac než v roku 2023.

Zvýšili sa aj ďalšie čísla – počet predstavení na 224 203, počet uvedených filmov na 962, z nich bolo 366 premiér. Inými slovami – každý deň mal premiéru jeden film!.

Pozitívne je, že medzi najnavštevovanejšími filmami sa na najvyšších priečkach umiestnili aj slovenské filmy. Na druhom mieste je Miki s 378 694 divákmi a na treťom Kavej, ktorý videlo 290 640 divákov. Do Top 10 sa dostali aj ďalšie dva filmy so slovenským podielom: Jedeme na teambuilding – 250 331 divákov a Vlny – 175 473 divákov. Najúspešnejším dokumentárnym filmom bola Prezidentka, ktorú videlo 33 366 divákov. Celkovo sa v kinách premietlo 140 slovenských filmov. Videlo ich 1 505 768 divákov, čo je rekordné číslo v ére samostatnosti. Doteraz najviac divákov na slovenských filmoch bolo v roku 2019 – 1 075 029 divákov.

37 percent režisérok, 52 percent producentiek

Vysoký trend si zachováva aj filmová produkcia. V roku 2024 vzniklo 46 slovenských celovečerných filmov pre kiná, z toho bolo 24 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy. Devätnásť celovečerných filmov režírovali debutanti, čo predstavuje 41,3 %, je to samozrejme veľmi vysoký podiel. Sedemnásť filmov režírovali ženy (37 %) a podiel producentiek, ktoré sa na podieľali na vzniku slovenských filmov  je rovných 52,2 % (24 filmov).

Z 24 hraných filmov bolo 11 čisto slovenských, alebo majoritných koprodukcií, z 20 dokumentárnych filmov bolo 12 čisto slovenských, alebo majoritných, obidva animované filmy boli zo slovenského pohľadu minoritné koprodukcie.

Takmer všetky filmy vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu. Vysoký koprodukčný podiel sme zaznamenali aj v prípade verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (od júla 2024 Slovenská televízia a rozhlas), a to vo výške 32,6 % z celkového počtu celovečerných filmov.

V prípade Audiovizuálneho fondu sa radikálne zvýšila celková suma v rámci podpory audiovizuálneho priemyslu. AVF vyplatil v roku 2024 27,06 milióna eur celkovo 90 projektom, čo je rekordná suma od vzniku tohto programu. Pri tom treba vziať do úvahy aj zvýšenú sadzbu dotácie na 33 %  a rozšírenie okruhu oprávnených výdavkov.

Ocenenia na festivaloch a rekordy podprogramu MEDIA

Viaceré slovenské filmy uviedli na prestížnych medzinárodných festivaloch a viaceré z nich aj ocenili (napríklad Keď život chutí na MFF animovaných filmov v Annecy, Vlny na MFF Karlovy Vary alebo Prezidentku na MFDF Jihlava).

Čo sa týka programu Kreatívna Európa – podprogramu MEDIA bol rok 2024 vo viacerých aspektoch tiež rekordný. Slovenské spoločnosti získali celkom podporu vo výške 2 065 767 eur, pričom veľmi úspešné boli produkčné spoločnosti, ktoré získali celkom 741 312 eur, a to v takmer vo všetkých schémach určených producentom.

Aj v roku 2024 si slovenská audiovízia udržala svoju kvalitu a renomé z predchádzajúcich rokov. V jej rámci vznikli filmy, uvedené a ocenené na medzinárodných festivaloch, ale i filmy, ktoré môžeme pokojne označiť v rámci domácej distribúcie za blockbustre a ktoré dokážu na slovenskom trhu konkurovať aj americkým veľkoprodukciám.

Kompletnú Správu nájdete v slovenčine aj v angličtine na stránke www.cedslovakia.eu.

Creative Europe Desk Slovensko
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Foto: Záber z filmu Alternatíva. Foto: archív SFÚ

Digitálne kino Apokalyptická Alternatíva je opäť aktuálna

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Alternatíva režiséra Milana Mila, pôvodným povolaním kameramana, nie je len jednou z mála hraných filmových anekdot či skôr jedným z mála sugestívnych vizuálnych podobenstiev v dejinách slovenskej kinematografie – je to aj film, ktorý zostarol do čírej aktuálnosti. Dystopická filmová miniatúra Námet k filmu Alternatíva, ešte s pracovným názvom Bonbonièra, napísal Milan Milo na jeseň 1983, teda v čase, keď studená vojna nabrala ďalší dych a USA a ZSSR sa opäť predbiehali v zbrojení. Sovietsky zväz zvyšoval počet jadrových hlavíc, Reaganova administratíva zase oznámila vznik strategickej obrannej iniciatívy, ktorá mala sovietske rakety ničiť skôr, než by dopadli na západný svet. Nepochybne aj v nadväznosti na tieto skutočnosti nám Milan Milo na ploche necelých šiestich minút ponúkol (post)apokalyptickú grotesku založenú na myšlienke, že o vojne a mieri sa rozhoduje od stola, z ústrania protiatómového krytu, a navyše tieto rozhodnutia robia ľudia, ktorí podistým dávno prišli o rozum, zošaleli, stratili kontakt s realitou, alebo sú možno už úplne senilní, a tak s budúcnosťou ľudského sveta nakladajú, akoby išlo o hru, kde namiesto rakiet dopadajú na zem šípky a kde namiesto bômb vybuchujú balóniky...  Milov...
Foto: Režisér Martin Trabalík a producent Jan Bodnár s cenou za víťazný film sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva Čo s Peťom? Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy 26. MFDF Jeden svet

Koniec októbra už pravidelne patrí Medzinárodnému festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Do kinosál bratislavského Kina Lumière tento rok opätovne naservíroval silné tituly. V poradí už 26. ročník sa tu konal od 21. do 26. októbra a do 2. novembra pokračoval s vybranými filmami online. Takto sprístupnil aj dva z víťazných titulov – filmy Čo s Peťom? a Deväťmesačná zmluva.  Gruzínsko-bulharsko-nemecký dokument Deväťmesačná zmluva (r. Ketevan Vašagašvili) zvíťazil v novej súťažnej sekcii Európsky glitch pomenovanej podľa anglického slova glitch (chyba v systéme). Dokument rozpráva príbeh matky, ktorá, aby zabezpečila dcéru, podstúpi náhradné materstvo. Český film Čo s Peťom? režiséra Martina Trabalíka zvíťazil v sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva. Zachytáva príbeh neúplnej rodiny starajúcej sa o chlapca s poruchou autistického spektra. Prináša hlboko osobný, komplexný pohľad na každodennú starostlivosť o človeka s autizmom a nevyhýba sa ani náročným a nepríjemným momentom. V súlade s celkovým duchom festivalu sa aj tento dokument obracia k téme inakosti a vyzýva divákov, aby sa na svet pozerali s väčšou empatiou a porozumením. Okrem týchto dvoch súťažných sekcií a viacerých ďalších ponúkol 26. MFDF Jeden svet aj dve pásma, v ktorých svoju tvorbu predstavil Ateliér réžie dokumentárneho filmu FTF VŠMU. Publikum tak malo šancu vidieť aj oscarovú Spoveď Rebeky Bizubovej či krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány ocenený v San Sebastiane. ...
Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

Nové v starom klobúku: Príbehy z čarovnej záhrady

Český spisovateľ, herec a legendárny člen brnianskej bohémy Arnošt Goldflam si dodnes pamätá otcovu škatuľu s haraburdami, vďaka ktorej začal písať aj knihu poviedok O nepotrebných veciach a ľuďoch. Inšpiroval ňou nielen predstavivosť detských čitateľov, ale aj prácu filmového tímu, ktorý sa rozhodol dostať jeho malý literárny skvost na plátno. Tak začala vznikať animovaná podoba jeho poviedok, ktoré napokon na plátne dostali názov Príbehy z čarovnej záhrady. Animovaný film režisérskej štvorice David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar a Jean Claude Rozec. Teraz prichádza aj do slovenských kín. Dedko Goldflam Arnošt Goldflam v živote veľmi často skúmal moment, aké to je, keď niekomu odíde niekto blízky. Počas vojny sa jeho rodina musela skrývať a otec s mamou sa len zázrakom vyhli koncentračnému táboru. Aj preto v jeho dielach nachádzame odraz silných rodinných vzťahov a časté návraty do detstva. Šarm a vtip autora využili tvorcovia Príbehov z čarovnej záhrady v scenári. Postavili ho na úlohe deduška troch vnúčat, ktorý hľadá v živote novú nádej. Arnošt Goldflam mu prepožičal aj svoju podobu a sám si ju v českej animovanej verzii nazvanej Pohádky po babičce aj nadaboval. https://youtu.be/0HmkJCGwe5g V košatom príbehu spoznávame troch malých súrodencov. Majú deduška, ktorý im postavil bunker na strome, babička zase počas prázdnin na želanie rozprávala vždy nové príbehy. Jedného dňa však babička navždy odišla a deti...
Zobraziť všetky články