Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2024
Písmo: A- | A+

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko vydáva od roku 2004 každoročne Správu o stave slovenskej audiovízie. V týchto dňoch vyšla ďalšia, v poradí už 21. správa, tentokrát za rok 2024. V 19 kapitolách prináša detailné informácie o všetkých aspektoch slovenskej audiovízie.

Návštevnosť európskych kín v roku 2024 mierne poklesla (o 2 %), ale Slovensko zaznamenalo najvyšší nárast (8,33 %).  Slovensko tiež dosiahlo veľmi slušný podiel návštevnosti domácich filmov, 27,7 % divákov v kinách prišlo na slovenský film.

Najvyššie tržby v ére samostatnosti

Na všetky filmy prišlo podľa správy o stave audiovízie do slovenských kín 5 435 556 divákov. Hrubé tržby vzrástli o 11,74 % a dosiahli 38 663 404 eur. Je to najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti a je to o 1,4 milióna viac než v roku 2019. Dôvodom je, samozrejme, zvýšená priemerná cena vstupeniek na 7,11 eur, čo je o 3,14 eur viac než v roku 2023.

Zvýšili sa aj ďalšie čísla – počet predstavení na 224 203, počet uvedených filmov na 962, z nich bolo 366 premiér. Inými slovami – každý deň mal premiéru jeden film!.

Pozitívne je, že medzi najnavštevovanejšími filmami sa na najvyšších priečkach umiestnili aj slovenské filmy. Na druhom mieste je Miki s 378 694 divákmi a na treťom Kavej, ktorý videlo 290 640 divákov. Do Top 10 sa dostali aj ďalšie dva filmy so slovenským podielom: Jedeme na teambuilding – 250 331 divákov a Vlny – 175 473 divákov. Najúspešnejším dokumentárnym filmom bola Prezidentka, ktorú videlo 33 366 divákov. Celkovo sa v kinách premietlo 140 slovenských filmov. Videlo ich 1 505 768 divákov, čo je rekordné číslo v ére samostatnosti. Doteraz najviac divákov na slovenských filmoch bolo v roku 2019 – 1 075 029 divákov.

37 percent režisérok, 52 percent producentiek

Vysoký trend si zachováva aj filmová produkcia. V roku 2024 vzniklo 46 slovenských celovečerných filmov pre kiná, z toho bolo 24 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy. Devätnásť celovečerných filmov režírovali debutanti, čo predstavuje 41,3 %, je to samozrejme veľmi vysoký podiel. Sedemnásť filmov režírovali ženy (37 %) a podiel producentiek, ktoré sa na podieľali na vzniku slovenských filmov  je rovných 52,2 % (24 filmov).

Z 24 hraných filmov bolo 11 čisto slovenských, alebo majoritných koprodukcií, z 20 dokumentárnych filmov bolo 12 čisto slovenských, alebo majoritných, obidva animované filmy boli zo slovenského pohľadu minoritné koprodukcie.

Takmer všetky filmy vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu. Vysoký koprodukčný podiel sme zaznamenali aj v prípade verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (od júla 2024 Slovenská televízia a rozhlas), a to vo výške 32,6 % z celkového počtu celovečerných filmov.

V prípade Audiovizuálneho fondu sa radikálne zvýšila celková suma v rámci podpory audiovizuálneho priemyslu. AVF vyplatil v roku 2024 27,06 milióna eur celkovo 90 projektom, čo je rekordná suma od vzniku tohto programu. Pri tom treba vziať do úvahy aj zvýšenú sadzbu dotácie na 33 %  a rozšírenie okruhu oprávnených výdavkov.

Ocenenia na festivaloch a rekordy podprogramu MEDIA

Viaceré slovenské filmy uviedli na prestížnych medzinárodných festivaloch a viaceré z nich aj ocenili (napríklad Keď život chutí na MFF animovaných filmov v Annecy, Vlny na MFF Karlovy Vary alebo Prezidentku na MFDF Jihlava).

Čo sa týka programu Kreatívna Európa – podprogramu MEDIA bol rok 2024 vo viacerých aspektoch tiež rekordný. Slovenské spoločnosti získali celkom podporu vo výške 2 065 767 eur, pričom veľmi úspešné boli produkčné spoločnosti, ktoré získali celkom 741 312 eur, a to v takmer vo všetkých schémach určených producentom.

Aj v roku 2024 si slovenská audiovízia udržala svoju kvalitu a renomé z predchádzajúcich rokov. V jej rámci vznikli filmy, uvedené a ocenené na medzinárodných festivaloch, ale i filmy, ktoré môžeme pokojne označiť v rámci domácej distribúcie za blockbustre a ktoré dokážu na slovenskom trhu konkurovať aj americkým veľkoprodukciám.

Kompletnú Správu nájdete v slovenčine aj v angličtine na stránke www.cedslovakia.eu.

Creative Europe Desk Slovensko
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články