Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2024
Písmo: A- | A+

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko vydáva od roku 2004 každoročne Správu o stave slovenskej audiovízie. V týchto dňoch vyšla ďalšia, v poradí už 21. správa, tentokrát za rok 2024. V 19 kapitolách prináša detailné informácie o všetkých aspektoch slovenskej audiovízie.

Návštevnosť európskych kín v roku 2024 mierne poklesla (o 2 %), ale Slovensko zaznamenalo najvyšší nárast (8,33 %).  Slovensko tiež dosiahlo veľmi slušný podiel návštevnosti domácich filmov, 27,7 % divákov v kinách prišlo na slovenský film.

Najvyššie tržby v ére samostatnosti

Na všetky filmy prišlo podľa správy o stave audiovízie do slovenských kín 5 435 556 divákov. Hrubé tržby vzrástli o 11,74 % a dosiahli 38 663 404 eur. Je to najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti a je to o 1,4 milióna viac než v roku 2019. Dôvodom je, samozrejme, zvýšená priemerná cena vstupeniek na 7,11 eur, čo je o 3,14 eur viac než v roku 2023.

Zvýšili sa aj ďalšie čísla – počet predstavení na 224 203, počet uvedených filmov na 962, z nich bolo 366 premiér. Inými slovami – každý deň mal premiéru jeden film!.

Pozitívne je, že medzi najnavštevovanejšími filmami sa na najvyšších priečkach umiestnili aj slovenské filmy. Na druhom mieste je Miki s 378 694 divákmi a na treťom Kavej, ktorý videlo 290 640 divákov. Do Top 10 sa dostali aj ďalšie dva filmy so slovenským podielom: Jedeme na teambuilding – 250 331 divákov a Vlny – 175 473 divákov. Najúspešnejším dokumentárnym filmom bola Prezidentka, ktorú videlo 33 366 divákov. Celkovo sa v kinách premietlo 140 slovenských filmov. Videlo ich 1 505 768 divákov, čo je rekordné číslo v ére samostatnosti. Doteraz najviac divákov na slovenských filmoch bolo v roku 2019 – 1 075 029 divákov.

37 percent režisérok, 52 percent producentiek

Vysoký trend si zachováva aj filmová produkcia. V roku 2024 vzniklo 46 slovenských celovečerných filmov pre kiná, z toho bolo 24 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy. Devätnásť celovečerných filmov režírovali debutanti, čo predstavuje 41,3 %, je to samozrejme veľmi vysoký podiel. Sedemnásť filmov režírovali ženy (37 %) a podiel producentiek, ktoré sa na podieľali na vzniku slovenských filmov  je rovných 52,2 % (24 filmov).

Z 24 hraných filmov bolo 11 čisto slovenských, alebo majoritných koprodukcií, z 20 dokumentárnych filmov bolo 12 čisto slovenských, alebo majoritných, obidva animované filmy boli zo slovenského pohľadu minoritné koprodukcie.

Takmer všetky filmy vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu. Vysoký koprodukčný podiel sme zaznamenali aj v prípade verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (od júla 2024 Slovenská televízia a rozhlas), a to vo výške 32,6 % z celkového počtu celovečerných filmov.

V prípade Audiovizuálneho fondu sa radikálne zvýšila celková suma v rámci podpory audiovizuálneho priemyslu. AVF vyplatil v roku 2024 27,06 milióna eur celkovo 90 projektom, čo je rekordná suma od vzniku tohto programu. Pri tom treba vziať do úvahy aj zvýšenú sadzbu dotácie na 33 %  a rozšírenie okruhu oprávnených výdavkov.

Ocenenia na festivaloch a rekordy podprogramu MEDIA

Viaceré slovenské filmy uviedli na prestížnych medzinárodných festivaloch a viaceré z nich aj ocenili (napríklad Keď život chutí na MFF animovaných filmov v Annecy, Vlny na MFF Karlovy Vary alebo Prezidentku na MFDF Jihlava).

Čo sa týka programu Kreatívna Európa – podprogramu MEDIA bol rok 2024 vo viacerých aspektoch tiež rekordný. Slovenské spoločnosti získali celkom podporu vo výške 2 065 767 eur, pričom veľmi úspešné boli produkčné spoločnosti, ktoré získali celkom 741 312 eur, a to v takmer vo všetkých schémach určených producentom.

Aj v roku 2024 si slovenská audiovízia udržala svoju kvalitu a renomé z predchádzajúcich rokov. V jej rámci vznikli filmy, uvedené a ocenené na medzinárodných festivaloch, ale i filmy, ktoré môžeme pokojne označiť v rámci domácej distribúcie za blockbustre a ktoré dokážu na slovenskom trhu konkurovať aj americkým veľkoprodukciám.

Kompletnú Správu nájdete v slovenčine aj v angličtine na stránke www.cedslovakia.eu.

Creative Europe Desk Slovensko
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články