Záber z filmu Času je málo a voda stúpa. Dežo Ursiny na MFF Karlovy Vary
Písmo: A- | A+
[tts_reader]

Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch sa začína v piatok 4. júla a potrvá  do 12. júla. Jeho 59. ročník uvedie celkovo trinásť slovenských a koprodukčných filmov, z toho tri sa predstavia v súťažných sekciách. V sekcii Návraty k prameňom uvedú film Času je málo a voda stúpa (1997) Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Slovensko bude zastúpené aj v Industry programe pre filmových profesionálov.

MFF Karlove Vary privíta aj tento rok svetové hviezdy. Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii si prevezme švédsky herec Stellan Skarsgård. Cenu prezidenta MFF KV udelia herečke Vicky Crieps, hercovi  Petrovi Sarsgaardovi a herečke Dakote Johnson. Herec a producent Michael Douglas príde na festival uviesť rekonštruovaný film Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom (1975).

Vernosť bláznivým i vznešeným ľudským ideám

Hlavnej súťaži festivalu bude mať svetovú premiéru nový česko-slovenský dokumentárny film režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočine. Vychádza z rovnomennej knihy Aleša Palána a Jána Šibíka o samotároch žijúcich v šumavskej oblasti na juhozápade Čiech. Hlavnými hrdinami filmu sú František a Ondrej, večné deti, dvojčatá na nerozoznanie, žijúce v magickom svete spolu so svojimi domácimi zvieratami.

Záber z filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy
Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy

Remo hovorí, že „ich svet nie je fascinujúci tým, či majú, alebo nemajú techniku, ale tým že sú dvojčatá, ktoré žijú spolu, a pritom sú také rozdielne. Jeden si zachováva svoje sny, napríklad túžbu postaviť perpetuum mobile. Druhý stojí nohami na zemi a to až do takej miery, že zdanlivo ani nesníva. Oslovili ma svojou vernosťou bláznivým, ale i vznešeným ľudským ideám, v ktoré nikdy neprestali veriť.

Hlavná súťaž uvedie vo svetovej premiére aj hraný česko-slovenský film Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Rezonuje v ňom neslávne známa kauza v dievčenskom speváckom zbore Bambini di Praga. Táto psychologická dráma je obrazom stretu nevinnosti a vplyvnej autority, jej slovenským koproducentom je Ivan Ostrochovský zo spoločnosti Punkchart films.

Potreba zastaviť sa

Slovensko-český dokumentárny film Neplatené voľno Pauly Ďurinovej zaradili do súťažnej sekcie Proxima. Dáva priestor modernej filmovej tvorbe z celého sveta. Súťažia v nej začínajúci talentovaní tvorcovia, ale aj renomovaní autori hľadajúci nové definície svojej tvorby. Diela v sekcii sú plné tvorivého elánu a progresívneho kinematografického výrazu, Ďurinová sa v sekcii predstavila už minulý rok s filmom Lapilli (2024). Jej nový film Neplatené voľno je o potrebe zastaviť sa. Režisérka v ňom premieňa osobnú skúsenosť s vyhorením na kolektívne zdieľanie. Skúma, ako sa vyčerpanie nielen prežíva, ale formuje pod tlakom neustáleho výkonu.

Záber z filmu Pauly Ďurinovej Neplatené voľno. Foto: guča films
Záber z filmu Neplatené voľno. Foto: guča films

Chcela som vo filme zdôrazniť najmä proces, keď človek prechádza od svojej osobnej skúsenosti, ktorá je žitá v tichu a samote, k širšiemu kontextu, ktorý nachádza prostredníctvom zdieľania so skupinou,“ hovorí o filme Paula Ďurinová. „Inšpiráciu som nachádzala v rozličných esejach zaoberajúcich sa tým, ako sa dá z kolektívneho objavenia štrukturálneho podmienenia úzkosti pozerať na mentálne zdravie viac z politického hľadiska. Z toho vyvstáva napríklad aj aspekt rezistencie voči systému, v ktorom žijeme, čím sa film tiež zaoberá. Viem, že úzkosť môže mať rozličné zdroje, no vo filme sa zameriavam vyslovene na tento aspekt. Zároveň bolo pre mňa veľmi dôležité, aby bol film o počúvaní, o akte počúvania skúseností ostatných.

Zvláštne uvedenie

Najširšie zastúpenie má slovenská kinematografia v sekcii Zvláštne uvedenie. Divákom sa v nej vo svetovej premiére predstaví film Duchoň režiséra Petra Bebjaka. Príbeh našej speváckej legendy zachytáva Duchoňa od chlapčenských rokov, keď pôsobil vo vidieckej kapele, cez obdobie jeho vystúpení v kluboch na Západe, až po dobu, kým sa vďaka jednej pesničke stal zo dňa na deň pop ikonou. Film tiež ukazuje, ako spevákov úspech išiel ruka v ruke s prebúdzaním jeho vnútorných démonov.

Do rovnakej sekcie zaradili aj režisérsky debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Svetovú premiéru mal na MFF v Tokiu vlani na jeseň. Film inšpirovali skutočné udalosti z hladových dolín na Slovensku. Režisérka obsadila prevažne nehercov priamo z tejto oblasti. Rozpráva príbeh 15-ročného Enriqueho a jeho vzťahu k matke Martine. Po nedávnej svetovej premiére na MFF v Cannes sa v Karlových Varoch predstaví aj film Karavan, poetické road movie o slobode, láske a odvahe želať si niečo aj pre seba. V sekcii Zvláštne uvedenie premietnu tiež film Letná škola, 2001, podľa slov umeleckého riaditeľa festivalu v Karlových Varoch prvý česko-slovenský viet-film. Príbeh o generačnom strete a kultúrnej identite nakrútil režisér Dužan Duong.

Perla aj Príbehy z čarovnej záhrady

Sekcia Horizonty ponúka výber najzaujímavejších titulov aktuálnej sezóny zo súčasnej svetovej produkcie. V nej uvedú rakúsko-slovenskú drámu Alexandry Makarovej Perla, ktorá má za sebou premiéru na MFF v Rotterdame, a celovečerný poviedkový animovaný film Príbehy z čarovnej záhrady, uvedený v premiére na MFF v Berlíne. Režírovala ho štvorica tvorcov David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar a Jean-Claude Rozec.

Záber z filmu Perla. Stalo sa vo filme, slovenský film, týždeň v slovenskom filme
Záber z filmu Perla. Foto: CinemArt SK

Do sekcie Imagina, ktorá predstavuje filmy s nekonvenčným prístupom k narácii a štýlu a tiež osobité a radikálne vízie filmového jazyka, vybrali snímku 1+1+1. Režisér a hudobník Ondřej Vavrečka sa v nej zamýšľa nad limitmi pokroku. MFF Karlovy Vary tiež organizuje festival Pragueshorts. Uvádza filmy všetkých žánrov v dĺžke do 30 minút a predstavuje aktuálnu svetovú krátkometrážnu tvorbu a nastupujúcu generáciu filmárov. V tohtoročnom karlovarskom programe budú uvedené krátke filmy so slovenskou koprodukčnou účasťou Hurikán (2024) Jana Sasku a Zomrela som v Irpini (2024) Anastasiie Falileievy, ktorý nedávno získal cenu za najlepšiu animáciu na prestížnom Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand.

Dežo Ursiny na MFF Karlove Vary

Na festivale v Karlových Varoch v sekcii Návraty k prameňom premietnu film Času je málo a voda stúpa z roku 1997 v réžii Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Dokumentárny film zostavený z rozhovorov Deža Ursinyho o dôstojnosti, treste smrti, svedomí, eutanázii, slobode, interrupcii, utrpení, samovražde, smrti a láske uvedú pri príležitosti 30. výročia Ursinyho úmrtia. Ursiny film nakrúcal na vrchole tvorivých síl, no aj na hranici vlastného života a smrti. Zápasil s klinickou diagnózou, ktorá nedávala nádej.

Počas tvorby vzniklo viac ako 38 hodín dokumentárneho materiálu, no pred definitívnym zostrihom filmu Dežo Ursiny zomrel. Film dokončil jeho producent, kameraman, strihač a spolurežisér Ivo Brachtl s pomocou priateľov. „Nie veľmi rozsiahlu, napriek tomu neprehliadnuteľnú kariéru dokumentaristu zavŕšil Ursiny filmovou esejou skúmajúcou základné otázky ľudskej existencie a kontroverzné témy. S pokorou a citom pre kultivovaný audiovizuálny komentár dáva spolu s Ivom Brachtlom priestor mysliteľom Eduardovi Tomášovi, rabínovi Karlovi Sidonovi či spisovateľkám Daniele Hodrovej a Daniele Fischerovej,“ hovorí umelecký riaditeľ karlovarského festivalu Karel Och.

Platforma pre profesionálov

Súčasťou Industry programu pre filmových profesionálov bude na karlovarskom festivale nová programová iniciatíva KVIFF Central Stage. Táto platforma vznikla s cieľom dať priestor etablovaným tvorcom zo strednej Európy, predstaviť pripravované projekty v pokročilej fáze financovania a rozvíjať koprodukčné spolupráce v tomto regióne. Program je organizovaný v spolupráci s filmovými inštitútmi zo strednej Európy vrátane Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Zo slovenských filmov sa do programu zapojí nový hraný projekt režiséra Marka Škopa Láska, ktorý sa aktuálne nachádza v štádiu produkcie.

Záber z filmu Času je málo a voda stúpa. Foto: Ivo Brachtl

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Foto: Záber z filmu Alternatíva. Foto: archív SFÚ

Digitálne kino Apokalyptická Alternatíva je opäť aktuálna

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Alternatíva režiséra Milana Mila, pôvodným povolaním kameramana, nie je len jednou z mála hraných filmových anekdot či skôr jedným z mála sugestívnych vizuálnych podobenstiev v dejinách slovenskej kinematografie – je to aj film, ktorý zostarol do čírej aktuálnosti. Dystopická filmová miniatúra Námet k filmu Alternatíva, ešte s pracovným názvom Bonbonièra, napísal Milan Milo na jeseň 1983, teda v čase, keď studená vojna nabrala ďalší dych a USA a ZSSR sa opäť predbiehali v zbrojení. Sovietsky zväz zvyšoval počet jadrových hlavíc, Reaganova administratíva zase oznámila vznik strategickej obrannej iniciatívy, ktorá mala sovietske rakety ničiť skôr, než by dopadli na západný svet. Nepochybne aj v nadväznosti na tieto skutočnosti nám Milan Milo na ploche necelých šiestich minút ponúkol (post)apokalyptickú grotesku založenú na myšlienke, že o vojne a mieri sa rozhoduje od stola, z ústrania protiatómového krytu, a navyše tieto rozhodnutia robia ľudia, ktorí podistým dávno prišli o rozum, zošaleli, stratili kontakt s realitou, alebo sú možno už úplne senilní, a tak s budúcnosťou ľudského sveta nakladajú, akoby išlo o hru, kde namiesto rakiet dopadajú na zem šípky a kde namiesto bômb vybuchujú balóniky...  Milov...
Foto: Režisér Martin Trabalík a producent Jan Bodnár s cenou za víťazný film sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva Čo s Peťom? Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy 26. MFDF Jeden svet

Koniec októbra už pravidelne patrí Medzinárodnému festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Do kinosál bratislavského Kina Lumière tento rok opätovne naservíroval silné tituly. V poradí už 26. ročník sa tu konal od 21. do 26. októbra a do 2. novembra pokračoval s vybranými filmami online. Takto sprístupnil aj dva z víťazných titulov – filmy Čo s Peťom? a Deväťmesačná zmluva.  Gruzínsko-bulharsko-nemecký dokument Deväťmesačná zmluva (r. Ketevan Vašagašvili) zvíťazil v novej súťažnej sekcii Európsky glitch pomenovanej podľa anglického slova glitch (chyba v systéme). Dokument rozpráva príbeh matky, ktorá, aby zabezpečila dcéru, podstúpi náhradné materstvo. Český film Čo s Peťom? režiséra Martina Trabalíka zvíťazil v sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva. Zachytáva príbeh neúplnej rodiny starajúcej sa o chlapca s poruchou autistického spektra. Prináša hlboko osobný, komplexný pohľad na každodennú starostlivosť o človeka s autizmom a nevyhýba sa ani náročným a nepríjemným momentom. V súlade s celkovým duchom festivalu sa aj tento dokument obracia k téme inakosti a vyzýva divákov, aby sa na svet pozerali s väčšou empatiou a porozumením. Okrem týchto dvoch súťažných sekcií a viacerých ďalších ponúkol 26. MFDF Jeden svet aj dve pásma, v ktorých svoju tvorbu predstavil Ateliér réžie dokumentárneho filmu FTF VŠMU. Publikum tak malo šancu vidieť aj oscarovú Spoveď Rebeky Bizubovej či krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány ocenený v San Sebastiane. ...
Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

Nové v starom klobúku: Príbehy z čarovnej záhrady

Český spisovateľ, herec a legendárny člen brnianskej bohémy Arnošt Goldflam si dodnes pamätá otcovu škatuľu s haraburdami, vďaka ktorej začal písať aj knihu poviedok O nepotrebných veciach a ľuďoch. Inšpiroval ňou nielen predstavivosť detských čitateľov, ale aj prácu filmového tímu, ktorý sa rozhodol dostať jeho malý literárny skvost na plátno. Tak začala vznikať animovaná podoba jeho poviedok, ktoré napokon na plátne dostali názov Príbehy z čarovnej záhrady. Animovaný film režisérskej štvorice David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar a Jean Claude Rozec. Teraz prichádza aj do slovenských kín. Dedko Goldflam Arnošt Goldflam v živote veľmi často skúmal moment, aké to je, keď niekomu odíde niekto blízky. Počas vojny sa jeho rodina musela skrývať a otec s mamou sa len zázrakom vyhli koncentračnému táboru. Aj preto v jeho dielach nachádzame odraz silných rodinných vzťahov a časté návraty do detstva. Šarm a vtip autora využili tvorcovia Príbehov z čarovnej záhrady v scenári. Postavili ho na úlohe deduška troch vnúčat, ktorý hľadá v živote novú nádej. Arnošt Goldflam mu prepožičal aj svoju podobu a sám si ju v českej animovanej verzii nazvanej Pohádky po babičce aj nadaboval. https://youtu.be/0HmkJCGwe5g V košatom príbehu spoznávame troch malých súrodencov. Majú deduška, ktorý im postavil bunker na strome, babička zase počas prázdnin na želanie rozprávala vždy nové príbehy. Jedného dňa však babička navždy odišla a deti...
Zobraziť všetky články