Záber z filmu Amerikánka / Zdroj: Magic Box

Český lev, My Street Films a Jan Svěrák vo februári na DAFilms.sk

Písmo: A- | A+

Portál DAFilms.sk ponúkne počas februára svojim divákom viacero zaujímavých titulov a programových špeciálov.

Kolekciu krátkych dokumentárnych filmov amatérskych tvorcov My Street Films uvádza portál DAFilms.sk od 1. do 9. februára. Vznikla v rámci projektu My Street Films SK 2024. Jeho účastníci rozvíjali svoje námety pod lektorským vedením filmových profesionálov. Filmy spája tvorivá sloboda a hľadačský duch mladých filmárov a filmárok, často bez predošlých skúseností s nakrúcaním, zato s nadšením pre vlastný námet. Filmy z tejto kolekcie si možno pozrieť zadarmo, stačí sa iba zaregistrovať.

Pri príležitosti šesťdesiatych narodenín českého režiséra Jana Svěráka uvádza DAFilms.sk  (6. – 16. februára) programový špeciál zostavený z jeho dvanástich diel. Nechýbajú medzi nimi oscarový Kolja (1996), nízkorozpočtová Jízda (1994), na Oscara nominovaný debut Obecná škola (1991) či kultová študentská dokumentárna mystifikácia Ropáci (1988) ocenená študentským Oscarom. Nechýbajú ani Akumulátor 1 (1994), Tmavomodrý svet (2001), Vratné lahve (2007), Kuky sa vracia (2010) či najnovšia snímka Betlehemské svetlo (2022).

Vo februári a v marci (24. 2 – 16. 3.) ponúkne DAFilms.sk už tradične aj výber z titulov  nominovaných v rámci 32. ročníka výročných cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev. Niektoré tituly budú dostupné ako súčasť predplatného, ďalšie za príplatok. V ponuke budú napríklad Amerikánka (r. Viktor Tauš), Mord (r. Adam Martinec), Hranice Európy (r. Apolena Rychlíková), Manželia Stodolovci (r. Petr Hátle), After Party (r. Vojtěch Strakatý), Záhradníkov rok (r. Jiří Havelka), Rok vdovy (r. Veronika Lišková), Vlny (r. Jiří Mádl – až od 1. 3., iba na stiahnutie) a ďalšie celovečerné i krátkometrážne snímky.

Filmy si možno pozrieť tu.

Viac o nomináciách na Českého leva si môžete prečítať tu.

Autor:

Záber z filmu Amerikánka. Foto: Magic Box

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články