Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Najviac nominácií na Českého leva majú Vlny a Amerikánka

Písmo: A- | A+

Česká filmová a televízna akadémia predstavila 13. 1. nominácie 32. ročníka výročných cien Český lev.

Najviac nominácií na Českého leva, spolu 14, má dobová dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla. O jednu nomináciu menej získal štylizovaný príbeh dievčaťa z detského domova Amerikánka režiséra Viktora Tauša. S desiatimi nomináciami nasleduje tragikomédia o zabíjačke Mord debutujúceho režiséra Adama Martinca. Všetky tri snímky vznikli v slovenskej koprodukcii. Desať nominácií má aj televízna séria Metoda Markovič: Hojer z platformy Voyo.

O sošku pre najlepší film sa okrem Vĺn, AmerikánkyMordu uchádzajú snímky Od marca do mája pôvodom slovenského režiséra Martina Pavla Repku a Zahradníkův rok režiséra Jiřího Havelku. Rovnaká pätica titulov je nominovaná aj v kategórii réžia.

Nominované tituly vybrali akademici z celkovo 93 filmov, televíznych seriálov a minisérií, ktoré mali premiéru v roku 2024. Celkovo sa nakoniec o sošku Českého leva uchádza 29 titulov. Víťazov oznámia 8. marca v priamom prenose Českej televízie.

Medzi nominovanými sú aj viacerí reprezentanti Slovenska. V kategórii ženských hereckých výkonov vo vedľajšej úlohe je to Táňa Pauhofová (Vlny), v kategórii mužských výkonov vo vedľajšej úlohe potom Milan Ondrík (Ema a smrtihlav). Želiezka v ohni má Slovensko aj v kategórii dokumentov – štyri z piatich nominovaných filmov vznikli v slovenskej koprodukcii. Na leva sú v tejto kategórii nominovaní ako producenti Maroš Hečko (Architektúra ČSSR 58 – 89) a Barbara Janišová Feglová (Prezidentka).

Za kameru filmu Vlny nominovali akademici Martina Žiarana, za strih série Metoda Markovič: Hojer je nominovaný Tomáš Holocsy. Hudba k filmu Mord vyniesla nomináciu Jonatanovi Pastirčákovi alias Pjonimu a konkuruje mu Michal Novinski s hudbou k animovanej snímke Keď život chutí. Cenu za najlepšiu scénografiu môže získať Henrich Boráros (Dcera národa), nomináciu za najlepšie kostýmy má Katarína Štrbová Bieliková (Vlny).

Kompletný prehľad nominácií nájdete na stránke Českej filmovej a televíznej akadémie.

Autor:

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny. FOTO: Dawson Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články