Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Najviac nominácií na Českého leva majú Vlny a Amerikánka

Písmo: A- | A+

Česká filmová a televízna akadémia predstavila 13. 1. nominácie 32. ročníka výročných cien Český lev.

Najviac nominácií na Českého leva, spolu 14, má dobová dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla. O jednu nomináciu menej získal štylizovaný príbeh dievčaťa z detského domova Amerikánka režiséra Viktora Tauša. S desiatimi nomináciami nasleduje tragikomédia o zabíjačke Mord debutujúceho režiséra Adama Martinca. Všetky tri snímky vznikli v slovenskej koprodukcii. Desať nominácií má aj televízna séria Metoda Markovič: Hojer z platformy Voyo.

O sošku pre najlepší film sa okrem Vĺn, AmerikánkyMordu uchádzajú snímky Od marca do mája pôvodom slovenského režiséra Martina Pavla Repku a Zahradníkův rok režiséra Jiřího Havelku. Rovnaká pätica titulov je nominovaná aj v kategórii réžia.

Nominované tituly vybrali akademici z celkovo 93 filmov, televíznych seriálov a minisérií, ktoré mali premiéru v roku 2024. Celkovo sa nakoniec o sošku Českého leva uchádza 29 titulov. Víťazov oznámia 8. marca v priamom prenose Českej televízie.

Medzi nominovanými sú aj viacerí reprezentanti Slovenska. V kategórii ženských hereckých výkonov vo vedľajšej úlohe je to Táňa Pauhofová (Vlny), v kategórii mužských výkonov vo vedľajšej úlohe potom Milan Ondrík (Ema a smrtihlav). Želiezka v ohni má Slovensko aj v kategórii dokumentov – štyri z piatich nominovaných filmov vznikli v slovenskej koprodukcii. Na leva sú v tejto kategórii nominovaní ako producenti Maroš Hečko (Architektúra ČSSR 58 – 89) a Barbara Janišová Feglová (Prezidentka).

Za kameru filmu Vlny nominovali akademici Martina Žiarana, za strih série Metoda Markovič: Hojer je nominovaný Tomáš Holocsy. Hudba k filmu Mord vyniesla nomináciu Jonatanovi Pastirčákovi alias Pjonimu a konkuruje mu Michal Novinski s hudbou k animovanej snímke Keď život chutí. Cenu za najlepšiu scénografiu môže získať Henrich Boráros (Dcera národa), nomináciu za najlepšie kostýmy má Katarína Štrbová Bieliková (Vlny).

Kompletný prehľad nominácií nájdete na stránke Českej filmovej a televíznej akadémie.

Autor:

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny. FOTO: Dawson Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Visegrad Film Forum 2026 Visegrad Film Forum už od svojho vzniku hostilo mnoho významných zahraničných filmárov. Archívne foto: Visegrad Film Forum

Od Terminátora až k Sliepke – Visegrad Film Forum 2026

Pre niekoho je filmové umenie útekom do neznámych, nereálnych svetov, pre iného možnosťou zaznamenať svet okolo seba taký, aký je, vo všetkej jeho zložitosti a každodennosti. Rozmanitosť inšpirácie filmových tvorcov ukáže už o pár dní Visegrad Film Forum 2026. Networkingové a vzdelávacie podujatie každoročne prináša do Bratislavy mená svetovej kinematografie. Priblížia svoje tvorivé procesy a zoznámia nielen študentov s realitou svojho profesijného odvetvia. Trinásty ročník VFF sa uskutoční od 11. do 14. marca na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. „Účastníci budú môcť nahliadnuť do zákulisia svetovej filmovej tvorby z pohľadu toho, ako sa vytvára ten najlepší filmový zvuk, ako vznikajú fyzické špeciálne efekty či ako sa vytvárajú rôzne filmové prostredia, a v neposlednom rade ako pracujú režiséri výnimočných európskych hraných či dokumentárnych filmov. Nepôjde o konkrétne témy, ale o sprístupnenie práce jednotlivých vybraných filmových procesov a ukážku toho, ako spolupracujú v rámci tímu tak, aby vedeli spoločne vytvoriť filmy, ktoré potom všetci pozeráme v kinách alebo na našich obrazovkách,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľ VFF a filmový producent Jakub Viktorín. Hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako . Foto: Visegrad Film Forum 2026 Architekt Atlasu...
Zobraziť všetky články