Creative Europe Desk Slovensko informuje

Začiatkom decembra bola publikovaná nová Výzva EACEA/23/2017, Podpora vývoja balíkov projektov. Je v nej niekoľko dosť zásadných noviniek. Tak ako v predchádzajúcich výzvach predkladá žiadateľ svoju žiadosť o podporu vývoja 3 až 5 projektov hraných, dokumentárnych alebo animovaných diel určených na komerčné využitie (kinodistribúcia, televízia alebo online platformy). Spoločnosť musí existovať minimálne 36 mesiacov pred podaním žiadosti a musí preukázať, že ako väčšinový producent produkovala v období piatich rokov pred podaním žiadosti dielo (hraný, dokumentárny alebo animovaný film), ktoré bolo komerčne distribuované minimálne v troch krajinách mimo krajiny žiadateľa, a to v období medzi 1. 1. 2015 a dňom podania žiadosti. Žiadateľ si zároveň musí vybrať, či chce žiadať v rámci už otvorenej výzvy na podporu vývoja jednotlivých projektov, alebo v rámci tejto výzvy na podporu vývoja balíkov projektov.

Novinkou je definícia obdobia, keď sa začína samotná akcia – predtým to bol deň podania žiadosti, teraz je to deň, keď komisia oboznámi žiadateľa s pridelením grantu. V ten istý deň sa začína obdobie prípustných nákladov. Zároveň sa ruší možnosť zahrnúť do oprávnených nákladov výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so získaním autorských práv pred týmto dátumom. V praxi to znamená, že uznané budú iba výdavky, ktoré vznikli v období odo dňa oznámenia o pridelení podpory. Zmenili sa aj kritériá hodnotenia žiadajúcej spoločnosti: spoločnosť musí preukázať schopnosť koprodukovať filmy, svoju prítomnosť a vizibilitu na medzinárodných festivaloch a trhoch, finančnú kapacitu a schopnosť vyvíjať paralelne viac projektov. Tak ako vo výzve na podporu vývoja jednotlivých projektov aj tu musia mať všetky predložené diela identifikačné číslo ISAN alebo EIDR, a to najneskôr v deň, keď sa končí obdobie vývoja podľa zmluvy s komisiou.

Rozpočet tejto výzvy je 12,5 milióna eur. Maximálna suma podpory za celý balík projektov je 200 000 eur, suma podpory na jednotlivé projekty sa pohybuje medzi 10 000 a 60 000 eurami. Uzávierka výzvy je 6. 2. 2018.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články