Divácky úspešný polrok Kina Lumière

Návštevnosť Kina Lumière v Bratislave pokračuje v pozitívnom vývoji. V prvom polroku 2016 videlo tamojšie projekcie takmer 48-tisíc divákov, čo predstavuje nárast celkovej návštevnosti o 35 percent oproti porovnateľnému obdobiu minulého roka. Do prvej desiatky najnavštevovanejších filmov sa dostali aj štyri slovenské a koprodukčné snímky. Najviac divákov si prišlo pozrieť existenciálnu drámu režisérov Tomáša Weinreba a Petra Kazdu Ja, Olga Hepnarová. Film o poslednej popravenej žene v Československu, ktorá v roku 1973 zrazila v Prahe osem ľudí, vznikol v česko-poľsko-slovensko-francúzskej koprodukcii a svetovú premiéru mal na Berlinale, kde otváral programovú sekciu Panorama. Za ním sa v rebríčku umiestnila dobrodružná dráma Alejandra Gonzáleza Iñárritua Revenant: Zmŕtvychvstanie, ktorá má na konte tri Oscary – pre najlepšieho režiséra, kameramana a herca v hlavnej úlohe. Trojicu divácky najúspešnejších snímok uzatvára Mladosť talianskeho filmára Paola Sorrentina o dvoch starých priateľoch, ktorí zaháňajú myšlienky na blížiaci sa koniec rozjímaním o krásach života. Mladosť sa vlani stala najlepším filmom roka na udeľovaní cien Európskej filmovej akadémie.

V Top 10 Kina Lumière sa okrem filmu Ja, Olga Hepnarová ocitli aj ďalšie slovenské a koprodukčné tituly – dráma Eva Nová (r. M. Škop), dokumentárne road-movie Trabantom do posledného dychu (r. D. Přibáň) a krimitriler Červený kapitán (r. M. Kollár). V desiatke najúspešnejších snímok figuruje aj oscarová dráma z Maďarska Saulov syn (r. L. Nemes), francúzsky dobrodružný dokument Príbeh lesa (r. J. Perrin), islandsko-dánsky film Fúsi (r. D. Kári) a western Osem hrozných (r. Q. Tarantino). Najvyšší podiel na návštevnosti kina Slovenského filmového ústavu mali v prvom polroku 2016 európske snímky, ktoré si prišlo pozrieť 25 746 divákov (čo predstavuje 54 percent celkovej návštevnosti). Domáce filmy si pozrelo 13 852 divákov. Celkovo zrealizovalo Kino Lumière v uvedenom období 1 678 projekcií.

zs, sim

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články