Vajdičkova Čajka v pražskom Dejvickom divadle má derniéru aj v stovkách českých a slovenských kín.
Za štvrťstoročie literárnej činnosti vymodeloval Anton Pavlovič Čechov len vo svojich prózach osemtisíc charakterov so všetkým, čo k tomu patrí. To je hotové malé mesto. Síce nie je na geografickej mape, ale má veľmi konkrétnu podobu práve v psychológii a životnej praxi postáv – píše vo svojej eseji o Čechovových dielach rusista Ivan Slimák. V plnej miere to platí aj v prípade Čajky. Divadlá po celom svete uvádzajú túto divadelnú hru už stotridsať rokov.
„Na brehu jazera žije od detstva dievčina ako ste vy. Má rada jazero ako čajka, je šťastná a voľná ako čajka. Ale náhodou sa objaví človek, zbadá ju, a nemajúc na práci nič iné, privedie ju do záhuby, presne ako tú čajku…“
Do Čajky zakódoval Anton Pavlovič Čechov príbeh Niny Zariečnej, veľmi podobý životnej ceste herečky Liky Mizinovovej, ktorej spisovateľ nedokázal opätovať city, hoci preňho veľa znamenala. Pred dvanástimi rokmi tento príbeh zrežíroval Michal Vajdička v pražskom Dejvickom divadle. Jeho inscenácia Racek bude mať derniéru vo štvrtok 10. apríla 2025 a prenášať ju budú stovky kín vo všetkých kútoch Česka aj Slovenska. Na Slovensku ju uvedie aj bratislavské kino Lumiére.
Čajka spolu so Strýkom Váňom, Troma sestrami a Višňovým sadom tvorí takzvanú „veľkú štvorku“ Čechovových divadelných hier. Cenzúra ju povolila po prvý raz v roku 1896 a na doskách Alexandrinského divadla v Petrohrade, no premiéra dopadla katastrofálne. Skutočný úspech prišiel až o dva roky neskôr v Moskovskom umeleckom divadle v réžii K. S. Stanislavského a V. I. Nemiroviča-Dančenka. Ide o Čechovovu najosobnejšiu hru. Nájdeme v nej veľa odkazov na jeho osobné zážitky a prežívané ľúbostné vzťahy, ktoré preplietal s motívmi divadla a literatúry a ich vzťahu k životu.
Inscenácia Michala Vajdičku patrila k najnavštevovanejším a najúspešnejším v histórii Dejvického divadla a stala sa legendou. V hlavných úlohách poslednej Čajky/Racka tohto druhu uvidíme naživo Kláru Melíškovú, Ivana Trojana, Jaroslava Plesla a Veroniku Khek Kubařovú.
