Festival Áčko rozdal ceny

Slávnostným vyhlásením výsledkov súťaže sa 26. 10. večer skončil festival študentských filmov Áčko, ktorý sa konal od 23. 10. na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Najväčší úspech zaznamenala hraná snímka domáceho študenta Michala Valentina Odmena. Hlavná porota ju vyhlásila za najlepší film festivalu a ocenila ju aj za najlepší scenár (M. Valentin) a kameru (René Kontúr). V príbehu Odmeny sa odráža niekoľko aktuálnych problémov Slovenska. Rozpráva o otcovi a synovi, ktorí sa živia spracúvaním dreva a jeho predajom do vidieckych domácností. Na tomto pôdoryse sledujeme konfrontáciu starého myslenia s novým – kým otec je ochotný ustupovať zákazníkom v záujme zachovania dobrých vzťahov, no za cenu vlastných strát, syn chce dôslednejšie dodržiavať obchodné pravidlá. Kľúčovým motívom je potom arogancia tých, ktorí vycítia slabé miesta a bezcharakterne ich využívajú. Na Áčku výrazne zabodovala aj Katarína Jonisová s projektom Hľadám stopu slona, ktorý zvíťazil v kategórii dokumentárnych filmov, získal i cenu Critics’ choice a najviac hlasov dostal aj od divákov. Jonisová sprevádza po Bratislave a okolí dvoch starších „pútnikov“, ktorí sa nikam neponáhľajú, sústredene pozorujú, čo sa okolo nich deje, a s chuťou to komentujú. Ich postrehy sú často plné nečakaných súvislostí a nechýba v nich humor ani kus predstavivosti a „prášilovského“ šarmu. Najlepším hraným filmom tohtoročného Áčka sa stal titul 4 dni po Vianociach, v ktorom režisér Peter Hoferica preukázal šikovnosť vo vedení hercov a výstavbe situácií v uzavretom priestore auta, a medzi animovanými snímkami dominoval titul Trust me v réžii Zlaty Golecovej. Zvláštne uznanie získala Vzletná konverzácia v hodine dvanástej (r. Alica Bednáriková), cenu za zvuk Maroš Olah (film Sekunda), za strih Matúš Men (Cez okno – film z Akadémie umení v Banskej Bystrici) a za vizuálne efekty Lukáš Ďurica a Ladislav Jambor (B. O. P.).

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...
Letná filmová škola

50 rokov filmovej nezávislosti LFŠ

„Keď sme premýšľali, ako jubilejný ročník poňať, prvé rozhodnutie bolo, že základná koncepcia programu sa nezmení, len každú sekciu naplníme maximálne atraktívnym obsahom,“ približuje pre Film.sk programová riaditeľka Iva Hejlíčková a pokračuje: „Navyše sme zaradili sekciu Comeback, do ktorej sme pozvali zahraničných hostí, ktorí v minulosti LFŠ už navštívili. Teraz sa sem vrátia a premietnu svoj nový film a k nemu ešte jeden, ktorý by radi dali divákom.“ Divákov tak čakajú stretnutia s Fridrikom Thór Fridrikssonom, Pedrom Costom, Seanom Ellisom, Mohsenom Makhmalbafom alebo Petrom Stricklandom. Tento britský režisér si ako filmový darček vybral film zo Slovenska – Solanov Prípad Barnabáš Kos. Do tvorby programu sa tentokrát zapojili aj samotní obyvatelia Uherského Hradišťa. Hlasovaním v ankete si vybrali tituly, ktoré si počas podujatia môžu pozrieť v kine na Masarykovom námestí.   Letná filmová škola predstaví napríklad retrospektívy venované Federicovi Fellinimu, Davidovi Lynchovi, Novému Hollywoodu, Jasudžirovi Ozuovi aj Chantal Akerman.  Všetky programové sekcie nájdete na Programové sekce 2024 - Letní filmová škola Uherské Hradiště (lfs.cz) Spomienka na Jana Kačera i gesto k slovenskej kinematografii S významným jubileom sa spája tiež ocenenie, ktoré organizátor festivalu, Asociácia českých filmových klubov, udelí výnimočným osobnostiam, čo zanechali hlbokú a trvalú stopu, nielen, v českom filme. „Tým prvým je Jiří Suchý, ktorého tvorivá dráha je natoľko komplexná, že ho...

Témou Letného filmového festivalu 4 živly bude Cesta

Letný filmový festival 4 živly sa už 26 rokov koná v auguste v Banskej Štiavnici. Tento rok bude v termíne 7. – 11. 8. a jeho témou bude Cesta. „Kurátorský výber filmov tento rok publikum zavedie na cesty do skutočne rôznorodých destinácií v skutočne rôznorodých snímkach. Po rozľahlej americkej krajine sa bude môcť túlať s hrdinami a hrdinkami klasických filmov Bezstarostná jazda (r. Dennis Hopper, 1969), Lost Highway (r. David Lynch, 1997) či Mŕtvy muž(r. Jim Jarmusch, 1995), ale aj noviniek, ktoré zarezonovali na svetových festivaloch v posledných rokoch – Lillian (r. Andreas Horvath, 2019) či Bežec (r. Marian Mathias, 2022). K protinožcom do Austrálie ho zavedú kultové snímky Šialený Max (r. George Miller, 1979) a Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte (r. Stephan Elliott, 1994), každá z celkom iného žánrového súdka,“ uviedli organizátori. Festival v programe nezabudol ani na Áziu (Dobytie Everestu, r. George Lowe, 1953), Afriku (senegalská snímka Návrat hyeny (r. Djibril Diop Mambéty, 1973, ktorá je u nás napriek nespornému významu pre svetovú kinematografiu trestuhodne neznámou) a Európu. Domáci kontinent bude zastupovať aj kolekcia krátkometrážnych filmov z archívu Slovenského filmového ústavu a dve premiéry slovenských snímok. Zmenou prešla pozícia umeleckého riaditeľa festivalu, ktorú organizačný tím nastavil ako štafetovú – každý rok ju preberie iný člen či členka dramaturgického tímu. Prvým členom štafety...
Záber z filmu Hurikán

48. MFAF Annecy

Tento ročník festivalu bol tiež príležitosťou vzdať hold Portugalsku, hosťujúcej krajine, a tancu, ktorý bol ďalšou hlavnou témou. Odozva na festival a bohatá návštevnosť len potvrdzuje jeho postavenie ako hlavného centra svetovej animácie. Na záverečnom ceremoniáli získal Krištáľ celovečerný film Memoir of a Snail od Adama Elliota, zatiaľ čo digitálna artová 3D animácia pre dospelých Flow od Gintsa Zilbalodisa si odniesla až štyri ceny. Krištáľ za krátky film udelili portugalskému filmu Percebes od Alexandry Ramires a Laury Gonçalves. Pre slovenskú animáciu bol tento rok významným míľnikom, keď v Annecy predstavili rekordné množstvo slovenských a koprodukčných filmov, pričom tri zo šiestich slovenských filmov získali ocenenia. Prvým oceneným filmom bol Keď život chutí. Tento česko-slovensko-francúzsky koprodukčný film v réžii Kristiny Dufkovej a v slovenskej produkcii spoločnosti NOVINSKI získal Cenu poroty v kategórii Contrechamps. Film sa venuje témam zdravej lásky k sebe samému a v Annecy mal svetovú premiéru. O jeho distribúciu prejavilo záujem viac ako pätnásť krajín vrátane Japonska, Španielska, Portugalska, krajín severnej Európy, Stredného východu, bývalej Juhoslávie, Francúzska, Beneluxu a ďalších. Ďalším oceneným bol krátky film Ahoj leto v réžii Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej, ktorý získal Cenu mladého publika. Pre Smatanu je to po filme Šarkan v roku 2019 už...
Zobraziť všetky články