Deň slovenského filmu 2026 Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

Deň slovenského filmu 2026 sa zameria na reflexiu mimoriadnych diel

Písmo: A- | A+

Tradičné podujatie Týždeň slovenského filmu sa konsoliduje. Tento rok sa bude konať len ako Deň slovenského filmu 2026. Uskutoční sa v utorok 12. mája od 10.00 do 18.00 h v Kine Lumière a sústredí sa predovšetkým na odbornú kritickú reflexiu. V súvislosti s podujatím Kino Lumière v dňoch od 11. do 15. mája uvedie vybrané minuloročné celovečerné a krátkometrážne filmy. Vstup na podujatie je voľný. Na projekcie filmov bude zľavnené vstupné.

Týždeň slovenského filmu vznikol v roku 2015 ako bilančná prehliadka slovenskej kinematografie, vlani sa konal jeho jedenásty ročník. V dvanástom roku existencie túto prehliadku zasiahla konsolidácia. Program sa z finančných dôvodov zredukoval len na jeden deň. S ohľadom na úspechy doma aj na medzinárodnej scéne by si slovenská kinematografia práve naopak zaslúžila adekvátny priestor na svoju prezentáciu.

Viac ako milión divákov

„V roku 2025 vzniklo 36 slovenských filmov, ktoré sa s úspechom premietajú na festivaloch v zahraničí vrátane tých najprestížnejších a tešia sa aj priazni domácich divákov,“ hodnotí slovenskú kinematografiu Miro Ulman, odborný pracovník Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu (SFÚ). „Potešiteľný je aj podiel debutov. Vlani ich vzniklo trinásť. Navyše v hodnotení slovenských celovečerných filmov roku 2025 v online magazíne Filmsk.sk obsadili debuty prvé tri priečky v poradí Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu, Nepela Gregora Valentoviča. Všetky mali priemerné hodnotenie nad 90 percent. Premiéru v kinodistribúcii malo v minulom roku 42 domácich titulov. Videlo ich viac ako milión divákov. Tri z nich – Černák Jakuba Kronera, Duchoň Petra Bebjaka a Otec Terezy Nvotovej – dokonca figurujú v TOP 10, pričom Černák sa stal divácky najúspešnejším filmom roku,“ hovorí Ulman.

Týždeň slovenského filmu počas ostatných jedenásť rokov hodnotil stav slovenskej kinematografie prostredníctvom odborných panelov, projekcií filmov, diskusií s tvorcami. Ako vyplýva z podtitulu tohtoročného konsolidovaného podujatia, zúžený Deň slovenského filmu ponúkne koncentrovaný priestor na prezentáciu odbornej kritickej reflexie vlaňajšej slovenskej kinematografie a diskusiu s publikom.

Reflexia už nie je bilančná

„Základná štruktúra podujatia sa oproti minulosti až tak nezmenila, len sa zredukovala. Pôvodné tri, v niektorých rokoch až štyri popoludnia venované zvlášť hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu a výnimočne aj filmovej vede a kritike, sa tento rok zmenili na jedno podujatie s programovými blokmi venovanými hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu“, hovorí Mária Ferenčuhová, dramaturgička a koordinátorka podujatia z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. Podujatie bude moderovať.

Podľa nej „najväčšia zmena spočíva v koncepcii príspevkov. Reflexia vlaňajšej tvorby už nie je bilančná. Verejnosť už nečakajú hlavné príspevky, ktoré by reflektovali všetky filmy, čo v predošlom roku prišli do kinodistribúcie, a koreferáty, ktoré by selektívne vyzdvihovali niektoré aspekty tvorby. Príspevky sú si rovnocenné. Všetky sú koncipované tak, že sa zameriavajú primárne na to, čo bolo vo vlaňajšej tvorbe pozoruhodné alebo mimoriadne kvalitné, a na niektoré jej špecifické črty. Tomu je prispôsobený aj rozsah. Jednotlivé prezentácie sú plánované na pätnásť minút. Dostatočný priestor však chceme venovať diskusii, do ktorej sa, pevne verím, zapojí aj publikum“.

Dopoludňajší program podujatia bude venovaný hranej tvorbe. Vo svojich príspevkoch sa na ňu zamerajú filmové teoretičky Katarína Mišíková, ktorá sa pozrie na filmové Slovensko ako na krajinu útekov, a Jana Dudková, ktorá pomenuje reprezentácie toxickej maskulinity v životopisných filmoch. Filmový publicista Jakub Lenčéš upriami pozornosť na nové súvislosti pri interpretácii filmu Otec Terezy Nvotovej. Popoludní budú autori príspevkov hovoriť o dokumentárnom a animovanom filme. Filmový teoretik Martin Palúch sa zameria na tvorivé postupy vo filme Akcia Monaco Dušana Trančíka, filmová teoretička Zuzana Goleinová sa sústredí na dokumentárne básne a estetička Kristína Žilinčárová zacieli na zobrazenie sveta, ktorý nie je len ľudský. Záverečný blok ponúkne príspevky filmového teoretika Martina Ciela o bábkovom filme Dukla Gejzu Dezorza a filmovej teoretičky Evy Šoškovej. Tá rozkryje problematiku postavenia detskej animovanej tvorby vo verejnoprávnej televízii.

Diskusia debutantov

Na záver Dňa slovenského filmu sa uskutoční diskusia o debutoch. Zúčastnia sa na nej vlaňajší debutanti, režisér filmu Potopa Martin Gonda a režisér filmu Nepela Gregor Valentovič. „Rozhodnutie významne nasvietiť práve debutové filmy Nepela, Potopa a Hore je nebo, v doline som ja vyplynulo už z výročného hodnotenia filmových kritikov a kritičiek pre online magazín Filmsk.sk,“ vysvetľuje zameranie podujatia na debutujúcich filmárov Mária Ferenčuhová. „Tieto tri debutové filmy skórovali lepšie ako niektoré filmy zavedených tvorcov. Nominácie a ceny Slnko v sieti a tiež udelenie Českého leva za réžiu filmu Hore je nebo, v doline som ja Kataríne Gramatovej túto výnimočnosť debutov potvrdili a utvrdili nás v rozhodnutí venovať pozornosť najmladšej generácii tvorcov a tvorkýň.“

V minulosti prehliadka Týždeň slovenského filmu uvádzala aj filmy prihlásené alebo nominované na národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Tento rok v nadväznosti na podujatie Deň slovenského filmu premietne Kino Lumière len výber z minuloročných titulov. Mária Ferenčuhová hovorí, že „nebolo ľahké zredukovať vlaňajší silný rok pre slovenskú kinematografiu do niekoľkých projekcií. A tak sme filmy vyberali jednak podľa toho, akým témam a filmom sa plánujú venovať autorky a autori príspevkov, jednak podľa toho, čo ako organizátori považujeme za najkvalitnejšie alebo formálne či obsahovo za najinšpiratívnejšie, hoci nemuselo vždy ísť o divácky najnavštevovanejšie diela“.

Celovečerné aj krátke filmy

Celkovo sa premietne sedem celovečerných filmov vrátane troch úspešných debutov a päť krátkometrážnych titulov. Celovečerné filmy „sme sa rozhodli obohatiť spojením s motivicky alebo tematicky ´spriaznenými´ krátkymi filmami. Práve unikátnym spojením krátkych filmov s dlhometrážnymi chceme dotvoriť obraz toho, aká talentovaná je najmladšia generácia filmárok a filmárov. A tiež poukázať na to, že krátke filmy dokážu na malom priestore inovovať filmovú reč, ale aj bravúrne formulovať témy, na ktoré sú celovečerné filmy neraz krátke,“ dopĺňa Ferenčuhová.

Pred filmom Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja je zaradený film Venuša v retrográde Štefánie Lovasovej. Rozpráva o dvoch nedospelých sestrách nútených starať sa o svoju labilnú mamu. Pred filmom Martina Kollara Letopis bude uvedený poetický dokument Seablindness Terezy Smetanovej mapujúci prístavy ako obrovské prekladiská tovarov. Vojnový bábkový film Gejzu Dezorza Dukla sa spojí s animovaným filmom Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy. A projekciu oceneného animovaného filmu štvorice režisérov Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca Príbehy z čarovnej záhrady doplní epizóda Drahokamy Andreja Gregorčoka z nominovaného večerníčkového seriálu Lesná päťka. Krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány bude uvedený pred filmom Akcia Monaco Dušana Trančíka.

Organizátorom podujatia Deň slovenského filmu je Slovenský filmový ústav. Počas neho bude v Kine Lumière v ponuke predaj edičných produktov SFÚ z predajne Klapka.sk za zvýhodnené ceny. Vybrané filmy bude možné vidieť v termíne od 4. do 17. mája aj online v spolupráci s portálom DAFilms SK. Partnermi podujatia sú Filmsk.sk, Kino-Ikon, Rádio FM, DAFilms SK, Kino Lumière, Barzzuz, SAPA a SFTA.

Viac informácií a program podujatia Deň slovenského filmu nájdete na stránke Kina Lumière.

Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto:

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články