Deň slovenského filmu 2026 Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

Deň slovenského filmu 2026 sa zameria na reflexiu mimoriadnych diel

Písmo: A- | A+

Tradičné podujatie Týždeň slovenského filmu sa konsoliduje. Tento rok sa bude konať len ako Deň slovenského filmu 2026. Uskutoční sa v utorok 12. mája od 10.00 do 18.00 h v Kine Lumière a sústredí sa predovšetkým na odbornú kritickú reflexiu. V súvislosti s podujatím Kino Lumière v dňoch od 11. do 15. mája uvedie vybrané minuloročné celovečerné a krátkometrážne filmy. Vstup na podujatie je voľný. Na projekcie filmov bude zľavnené vstupné.

Týždeň slovenského filmu vznikol v roku 2015 ako bilančná prehliadka slovenskej kinematografie, vlani sa konal jeho jedenásty ročník. V dvanástom roku existencie túto prehliadku zasiahla konsolidácia. Program sa z finančných dôvodov zredukoval len na jeden deň. S ohľadom na úspechy doma aj na medzinárodnej scéne by si slovenská kinematografia práve naopak zaslúžila adekvátny priestor na svoju prezentáciu.

Viac ako milión divákov

„V roku 2025 vzniklo 36 slovenských filmov, ktoré sa s úspechom premietajú na festivaloch v zahraničí vrátane tých najprestížnejších a tešia sa aj priazni domácich divákov,“ hodnotí slovenskú kinematografiu Miro Ulman, odborný pracovník Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu (SFÚ). „Potešiteľný je aj podiel debutov. Vlani ich vzniklo trinásť. Navyše v hodnotení slovenských celovečerných filmov roku 2025 v online magazíne Filmsk.sk obsadili debuty prvé tri priečky v poradí Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu, Nepela Gregora Valentoviča. Všetky mali priemerné hodnotenie nad 90 percent. Premiéru v kinodistribúcii malo v minulom roku 42 domácich titulov. Videlo ich viac ako milión divákov. Tri z nich – Černák Jakuba Kronera, Duchoň Petra Bebjaka a Otec Terezy Nvotovej – dokonca figurujú v TOP 10, pričom Černák sa stal divácky najúspešnejším filmom roku,“ hovorí Ulman.

Týždeň slovenského filmu počas ostatných jedenásť rokov hodnotil stav slovenskej kinematografie prostredníctvom odborných panelov, projekcií filmov, diskusií s tvorcami. Ako vyplýva z podtitulu tohtoročného konsolidovaného podujatia, zúžený Deň slovenského filmu ponúkne koncentrovaný priestor na prezentáciu odbornej kritickej reflexie vlaňajšej slovenskej kinematografie a diskusiu s publikom.

Reflexia už nie je bilančná

„Základná štruktúra podujatia sa oproti minulosti až tak nezmenila, len sa zredukovala. Pôvodné tri, v niektorých rokoch až štyri popoludnia venované zvlášť hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu a výnimočne aj filmovej vede a kritike, sa tento rok zmenili na jedno podujatie s programovými blokmi venovanými hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu“, hovorí Mária Ferenčuhová, dramaturgička a koordinátorka podujatia z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. Podujatie bude moderovať.

Podľa nej „najväčšia zmena spočíva v koncepcii príspevkov. Reflexia vlaňajšej tvorby už nie je bilančná. Verejnosť už nečakajú hlavné príspevky, ktoré by reflektovali všetky filmy, čo v predošlom roku prišli do kinodistribúcie, a koreferáty, ktoré by selektívne vyzdvihovali niektoré aspekty tvorby. Príspevky sú si rovnocenné. Všetky sú koncipované tak, že sa zameriavajú primárne na to, čo bolo vo vlaňajšej tvorbe pozoruhodné alebo mimoriadne kvalitné, a na niektoré jej špecifické črty. Tomu je prispôsobený aj rozsah. Jednotlivé prezentácie sú plánované na pätnásť minút. Dostatočný priestor však chceme venovať diskusii, do ktorej sa, pevne verím, zapojí aj publikum“.

Dopoludňajší program podujatia bude venovaný hranej tvorbe. Vo svojich príspevkoch sa na ňu zamerajú filmové teoretičky Katarína Mišíková, ktorá sa pozrie na filmové Slovensko ako na krajinu útekov, a Jana Dudková, ktorá pomenuje reprezentácie toxickej maskulinity v životopisných filmoch. Filmový publicista Jakub Lenčéš upriami pozornosť na nové súvislosti pri interpretácii filmu Otec Terezy Nvotovej. Popoludní budú autori príspevkov hovoriť o dokumentárnom a animovanom filme. Filmový teoretik Martin Palúch sa zameria na tvorivé postupy vo filme Akcia Monaco Dušana Trančíka, filmová teoretička Zuzana Goleinová sa sústredí na dokumentárne básne a estetička Kristína Žilinčárová zacieli na zobrazenie sveta, ktorý nie je len ľudský. Záverečný blok ponúkne príspevky filmového teoretika Martina Ciela o bábkovom filme Dukla Gejzu Dezorza a filmovej teoretičky Evy Šoškovej. Tá rozkryje problematiku postavenia detskej animovanej tvorby vo verejnoprávnej televízii.

Diskusia debutantov

Na záver Dňa slovenského filmu sa uskutoční diskusia o debutoch. Zúčastnia sa na nej vlaňajší debutanti, režisér filmu Potopa Martin Gonda a režisér filmu Nepela Gregor Valentovič. „Rozhodnutie významne nasvietiť práve debutové filmy Nepela, Potopa a Hore je nebo, v doline som ja vyplynulo už z výročného hodnotenia filmových kritikov a kritičiek pre online magazín Filmsk.sk,“ vysvetľuje zameranie podujatia na debutujúcich filmárov Mária Ferenčuhová. „Tieto tri debutové filmy skórovali lepšie ako niektoré filmy zavedených tvorcov. Nominácie a ceny Slnko v sieti a tiež udelenie Českého leva za réžiu filmu Hore je nebo, v doline som ja Kataríne Gramatovej túto výnimočnosť debutov potvrdili a utvrdili nás v rozhodnutí venovať pozornosť najmladšej generácii tvorcov a tvorkýň.“

V minulosti prehliadka Týždeň slovenského filmu uvádzala aj filmy prihlásené alebo nominované na národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Tento rok v nadväznosti na podujatie Deň slovenského filmu premietne Kino Lumière len výber z minuloročných titulov. Mária Ferenčuhová hovorí, že „nebolo ľahké zredukovať vlaňajší silný rok pre slovenskú kinematografiu do niekoľkých projekcií. A tak sme filmy vyberali jednak podľa toho, akým témam a filmom sa plánujú venovať autorky a autori príspevkov, jednak podľa toho, čo ako organizátori považujeme za najkvalitnejšie alebo formálne či obsahovo za najinšpiratívnejšie, hoci nemuselo vždy ísť o divácky najnavštevovanejšie diela“.

Celovečerné aj krátke filmy

Celkovo sa premietne sedem celovečerných filmov vrátane troch úspešných debutov a päť krátkometrážnych titulov. Celovečerné filmy „sme sa rozhodli obohatiť spojením s motivicky alebo tematicky ´spriaznenými´ krátkymi filmami. Práve unikátnym spojením krátkych filmov s dlhometrážnymi chceme dotvoriť obraz toho, aká talentovaná je najmladšia generácia filmárok a filmárov. A tiež poukázať na to, že krátke filmy dokážu na malom priestore inovovať filmovú reč, ale aj bravúrne formulovať témy, na ktoré sú celovečerné filmy neraz krátke,“ dopĺňa Ferenčuhová.

Pred filmom Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja je zaradený film Venuša v retrográde Štefánie Lovasovej. Rozpráva o dvoch nedospelých sestrách nútených starať sa o svoju labilnú mamu. Pred filmom Martina Kollara Letopis bude uvedený poetický dokument Seablindness Terezy Smetanovej mapujúci prístavy ako obrovské prekladiská tovarov. Vojnový bábkový film Gejzu Dezorza Dukla sa spojí s animovaným filmom Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy. A projekciu oceneného animovaného filmu štvorice režisérov Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca Príbehy z čarovnej záhrady doplní epizóda Drahokamy Andreja Gregorčoka z nominovaného večerníčkového seriálu Lesná päťka. Krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány bude uvedený pred filmom Akcia Monaco Dušana Trančíka.

Organizátorom podujatia Deň slovenského filmu je Slovenský filmový ústav. Počas neho bude v Kine Lumière v ponuke predaj edičných produktov SFÚ z predajne Klapka.sk za zvýhodnené ceny. Vybrané filmy bude možné vidieť v termíne od 4. do 17. mája aj online v spolupráci s portálom DAFilms SK. Partnermi podujatia sú Filmsk.sk, Kino-Ikon, Rádio FM, DAFilms SK, Kino Lumière, Barzzuz, SAPA a SFTA.

Viac informácií a program podujatia Deň slovenského filmu nájdete na stránke Kina Lumière.

Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto:

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Na udeľovaní Igricov ocenili mnoho skvelých filmových osobností slovenskej kinematografie. No ako slávnostné podujatie večer vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore dôrazne hovoril aj o svojej manželke Zuzane Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články