Deň slovenského filmu 2026 Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

Deň slovenského filmu 2026 sa zameria na reflexiu mimoriadnych diel

Písmo: A- | A+

Tradičné podujatie Týždeň slovenského filmu sa konsoliduje. Tento rok sa bude konať len ako Deň slovenského filmu 2026. Uskutoční sa v utorok 12. mája od 10.00 do 18.00 h v Kine Lumière a sústredí sa predovšetkým na odbornú kritickú reflexiu. V súvislosti s podujatím Kino Lumière v dňoch od 11. do 15. mája uvedie vybrané minuloročné celovečerné a krátkometrážne filmy. Vstup na podujatie je voľný. Na projekcie filmov bude zľavnené vstupné.

Týždeň slovenského filmu vznikol v roku 2015 ako bilančná prehliadka slovenskej kinematografie, vlani sa konal jeho jedenásty ročník. V dvanástom roku existencie túto prehliadku zasiahla konsolidácia. Program sa z finančných dôvodov zredukoval len na jeden deň. S ohľadom na úspechy doma aj na medzinárodnej scéne by si slovenská kinematografia práve naopak zaslúžila adekvátny priestor na svoju prezentáciu.

Viac ako milión divákov

„V roku 2025 vzniklo 36 slovenských filmov, ktoré sa s úspechom premietajú na festivaloch v zahraničí vrátane tých najprestížnejších a tešia sa aj priazni domácich divákov,“ hodnotí slovenskú kinematografiu Miro Ulman, odborný pracovník Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu (SFÚ). „Potešiteľný je aj podiel debutov. Vlani ich vzniklo trinásť. Navyše v hodnotení slovenských celovečerných filmov roku 2025 v online magazíne Filmsk.sk obsadili debuty prvé tri priečky v poradí Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu, Nepela Gregora Valentoviča. Všetky mali priemerné hodnotenie nad 90 percent. Premiéru v kinodistribúcii malo v minulom roku 42 domácich titulov. Videlo ich viac ako milión divákov. Tri z nich – Černák Jakuba Kronera, Duchoň Petra Bebjaka a Otec Terezy Nvotovej – dokonca figurujú v TOP 10, pričom Černák sa stal divácky najúspešnejším filmom roku,“ hovorí Ulman.

Týždeň slovenského filmu počas ostatných jedenásť rokov hodnotil stav slovenskej kinematografie prostredníctvom odborných panelov, projekcií filmov, diskusií s tvorcami. Ako vyplýva z podtitulu tohtoročného konsolidovaného podujatia, zúžený Deň slovenského filmu ponúkne koncentrovaný priestor na prezentáciu odbornej kritickej reflexie vlaňajšej slovenskej kinematografie a diskusiu s publikom.

Reflexia už nie je bilančná

„Základná štruktúra podujatia sa oproti minulosti až tak nezmenila, len sa zredukovala. Pôvodné tri, v niektorých rokoch až štyri popoludnia venované zvlášť hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu a výnimočne aj filmovej vede a kritike, sa tento rok zmenili na jedno podujatie s programovými blokmi venovanými hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu“, hovorí Mária Ferenčuhová, dramaturgička a koordinátorka podujatia z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. Podujatie bude moderovať.

Podľa nej „najväčšia zmena spočíva v koncepcii príspevkov. Reflexia vlaňajšej tvorby už nie je bilančná. Verejnosť už nečakajú hlavné príspevky, ktoré by reflektovali všetky filmy, čo v predošlom roku prišli do kinodistribúcie, a koreferáty, ktoré by selektívne vyzdvihovali niektoré aspekty tvorby. Príspevky sú si rovnocenné. Všetky sú koncipované tak, že sa zameriavajú primárne na to, čo bolo vo vlaňajšej tvorbe pozoruhodné alebo mimoriadne kvalitné, a na niektoré jej špecifické črty. Tomu je prispôsobený aj rozsah. Jednotlivé prezentácie sú plánované na pätnásť minút. Dostatočný priestor však chceme venovať diskusii, do ktorej sa, pevne verím, zapojí aj publikum“.

Dopoludňajší program podujatia bude venovaný hranej tvorbe. Vo svojich príspevkoch sa na ňu zamerajú filmové teoretičky Katarína Mišíková, ktorá sa pozrie na filmové Slovensko ako na krajinu útekov, a Jana Dudková, ktorá pomenuje reprezentácie toxickej maskulinity v životopisných filmoch. Filmový publicista Jakub Lenčéš upriami pozornosť na nové súvislosti pri interpretácii filmu Otec Terezy Nvotovej. Popoludní budú autori príspevkov hovoriť o dokumentárnom a animovanom filme. Filmový teoretik Martin Palúch sa zameria na tvorivé postupy vo filme Akcia Monaco Dušana Trančíka, filmová teoretička Zuzana Goleinová sa sústredí na dokumentárne básne a estetička Kristína Žilinčárová zacieli na zobrazenie sveta, ktorý nie je len ľudský. Záverečný blok ponúkne príspevky filmového teoretika Martina Ciela o bábkovom filme Dukla Gejzu Dezorza a filmovej teoretičky Evy Šoškovej. Tá rozkryje problematiku postavenia detskej animovanej tvorby vo verejnoprávnej televízii.

Diskusia debutantov

Na záver Dňa slovenského filmu sa uskutoční diskusia o debutoch. Zúčastnia sa na nej vlaňajší debutanti, režisér filmu Potopa Martin Gonda a režisér filmu Nepela Gregor Valentovič. „Rozhodnutie významne nasvietiť práve debutové filmy Nepela, Potopa a Hore je nebo, v doline som ja vyplynulo už z výročného hodnotenia filmových kritikov a kritičiek pre online magazín Filmsk.sk,“ vysvetľuje zameranie podujatia na debutujúcich filmárov Mária Ferenčuhová. „Tieto tri debutové filmy skórovali lepšie ako niektoré filmy zavedených tvorcov. Nominácie a ceny Slnko v sieti a tiež udelenie Českého leva za réžiu filmu Hore je nebo, v doline som ja Kataríne Gramatovej túto výnimočnosť debutov potvrdili a utvrdili nás v rozhodnutí venovať pozornosť najmladšej generácii tvorcov a tvorkýň.“

V minulosti prehliadka Týždeň slovenského filmu uvádzala aj filmy prihlásené alebo nominované na národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Tento rok v nadväznosti na podujatie Deň slovenského filmu premietne Kino Lumière len výber z minuloročných titulov. Mária Ferenčuhová hovorí, že „nebolo ľahké zredukovať vlaňajší silný rok pre slovenskú kinematografiu do niekoľkých projekcií. A tak sme filmy vyberali jednak podľa toho, akým témam a filmom sa plánujú venovať autorky a autori príspevkov, jednak podľa toho, čo ako organizátori považujeme za najkvalitnejšie alebo formálne či obsahovo za najinšpiratívnejšie, hoci nemuselo vždy ísť o divácky najnavštevovanejšie diela“.

Celovečerné aj krátke filmy

Celkovo sa premietne sedem celovečerných filmov vrátane troch úspešných debutov a päť krátkometrážnych titulov. Celovečerné filmy „sme sa rozhodli obohatiť spojením s motivicky alebo tematicky ´spriaznenými´ krátkymi filmami. Práve unikátnym spojením krátkych filmov s dlhometrážnymi chceme dotvoriť obraz toho, aká talentovaná je najmladšia generácia filmárok a filmárov. A tiež poukázať na to, že krátke filmy dokážu na malom priestore inovovať filmovú reč, ale aj bravúrne formulovať témy, na ktoré sú celovečerné filmy neraz krátke,“ dopĺňa Ferenčuhová.

Pred filmom Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja je zaradený film Venuša v retrográde Štefánie Lovasovej. Rozpráva o dvoch nedospelých sestrách nútených starať sa o svoju labilnú mamu. Pred filmom Martina Kollara Letopis bude uvedený poetický dokument Seablindness Terezy Smetanovej mapujúci prístavy ako obrovské prekladiská tovarov. Vojnový bábkový film Gejzu Dezorza Dukla sa spojí s animovaným filmom Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy. A projekciu oceneného animovaného filmu štvorice režisérov Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca Príbehy z čarovnej záhrady doplní epizóda Drahokamy Andreja Gregorčoka z nominovaného večerníčkového seriálu Lesná päťka. Krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány bude uvedený pred filmom Akcia Monaco Dušana Trančíka.

Organizátorom podujatia Deň slovenského filmu je Slovenský filmový ústav. Počas neho bude v Kine Lumière v ponuke predaj edičných produktov SFÚ z predajne Klapka.sk za zvýhodnené ceny. Vybrané filmy bude možné vidieť v termíne od 4. do 17. mája aj online v spolupráci s portálom DAFilms SK. Partnermi podujatia sú Filmsk.sk, Kino-Ikon, Rádio FM, DAFilms SK, Kino Lumière, Barzzuz, SAPA a SFTA.

Viac informácií a program podujatia Deň slovenského filmu nájdete na stránke Kina Lumière.

Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto:

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články