Deň slovenského filmu 2026 Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

Deň slovenského filmu 2026 sa zameria na reflexiu mimoriadnych diel

Písmo: A- | A+

Tradičné podujatie Týždeň slovenského filmu sa konsoliduje. Tento rok sa bude konať len ako Deň slovenského filmu 2026. Uskutoční sa v utorok 12. mája od 10.00 do 18.00 h v Kine Lumière a sústredí sa predovšetkým na odbornú kritickú reflexiu. V súvislosti s podujatím Kino Lumière v dňoch od 11. do 15. mája uvedie vybrané minuloročné celovečerné a krátkometrážne filmy. Vstup na podujatie je voľný. Na projekcie filmov bude zľavnené vstupné.

Týždeň slovenského filmu vznikol v roku 2015 ako bilančná prehliadka slovenskej kinematografie, vlani sa konal jeho jedenásty ročník. V dvanástom roku existencie túto prehliadku zasiahla konsolidácia. Program sa z finančných dôvodov zredukoval len na jeden deň. S ohľadom na úspechy doma aj na medzinárodnej scéne by si slovenská kinematografia práve naopak zaslúžila adekvátny priestor na svoju prezentáciu.

Viac ako milión divákov

„V roku 2025 vzniklo 36 slovenských filmov, ktoré sa s úspechom premietajú na festivaloch v zahraničí vrátane tých najprestížnejších a tešia sa aj priazni domácich divákov,“ hodnotí slovenskú kinematografiu Miro Ulman, odborný pracovník Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu (SFÚ). „Potešiteľný je aj podiel debutov. Vlani ich vzniklo trinásť. Navyše v hodnotení slovenských celovečerných filmov roku 2025 v online magazíne Filmsk.sk obsadili debuty prvé tri priečky v poradí Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu, Nepela Gregora Valentoviča. Všetky mali priemerné hodnotenie nad 90 percent. Premiéru v kinodistribúcii malo v minulom roku 42 domácich titulov. Videlo ich viac ako milión divákov. Tri z nich – Černák Jakuba Kronera, Duchoň Petra Bebjaka a Otec Terezy Nvotovej – dokonca figurujú v TOP 10, pričom Černák sa stal divácky najúspešnejším filmom roku,“ hovorí Ulman.

Týždeň slovenského filmu počas ostatných jedenásť rokov hodnotil stav slovenskej kinematografie prostredníctvom odborných panelov, projekcií filmov, diskusií s tvorcami. Ako vyplýva z podtitulu tohtoročného konsolidovaného podujatia, zúžený Deň slovenského filmu ponúkne koncentrovaný priestor na prezentáciu odbornej kritickej reflexie vlaňajšej slovenskej kinematografie a diskusiu s publikom.

Reflexia už nie je bilančná

„Základná štruktúra podujatia sa oproti minulosti až tak nezmenila, len sa zredukovala. Pôvodné tri, v niektorých rokoch až štyri popoludnia venované zvlášť hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu a výnimočne aj filmovej vede a kritike, sa tento rok zmenili na jedno podujatie s programovými blokmi venovanými hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu“, hovorí Mária Ferenčuhová, dramaturgička a koordinátorka podujatia z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. Podujatie bude moderovať.

Podľa nej „najväčšia zmena spočíva v koncepcii príspevkov. Reflexia vlaňajšej tvorby už nie je bilančná. Verejnosť už nečakajú hlavné príspevky, ktoré by reflektovali všetky filmy, čo v predošlom roku prišli do kinodistribúcie, a koreferáty, ktoré by selektívne vyzdvihovali niektoré aspekty tvorby. Príspevky sú si rovnocenné. Všetky sú koncipované tak, že sa zameriavajú primárne na to, čo bolo vo vlaňajšej tvorbe pozoruhodné alebo mimoriadne kvalitné, a na niektoré jej špecifické črty. Tomu je prispôsobený aj rozsah. Jednotlivé prezentácie sú plánované na pätnásť minút. Dostatočný priestor však chceme venovať diskusii, do ktorej sa, pevne verím, zapojí aj publikum“.

Dopoludňajší program podujatia bude venovaný hranej tvorbe. Vo svojich príspevkoch sa na ňu zamerajú filmové teoretičky Katarína Mišíková, ktorá sa pozrie na filmové Slovensko ako na krajinu útekov, a Jana Dudková, ktorá pomenuje reprezentácie toxickej maskulinity v životopisných filmoch. Filmový publicista Jakub Lenčéš upriami pozornosť na nové súvislosti pri interpretácii filmu Otec Terezy Nvotovej. Popoludní budú autori príspevkov hovoriť o dokumentárnom a animovanom filme. Filmový teoretik Martin Palúch sa zameria na tvorivé postupy vo filme Akcia Monaco Dušana Trančíka, filmová teoretička Zuzana Goleinová sa sústredí na dokumentárne básne a estetička Kristína Žilinčárová zacieli na zobrazenie sveta, ktorý nie je len ľudský. Záverečný blok ponúkne príspevky filmového teoretika Martina Ciela o bábkovom filme Dukla Gejzu Dezorza a filmovej teoretičky Evy Šoškovej. Tá rozkryje problematiku postavenia detskej animovanej tvorby vo verejnoprávnej televízii.

Diskusia debutantov

Na záver Dňa slovenského filmu sa uskutoční diskusia o debutoch. Zúčastnia sa na nej vlaňajší debutanti, režisér filmu Potopa Martin Gonda a režisér filmu Nepela Gregor Valentovič. „Rozhodnutie významne nasvietiť práve debutové filmy Nepela, Potopa a Hore je nebo, v doline som ja vyplynulo už z výročného hodnotenia filmových kritikov a kritičiek pre online magazín Filmsk.sk,“ vysvetľuje zameranie podujatia na debutujúcich filmárov Mária Ferenčuhová. „Tieto tri debutové filmy skórovali lepšie ako niektoré filmy zavedených tvorcov. Nominácie a ceny Slnko v sieti a tiež udelenie Českého leva za réžiu filmu Hore je nebo, v doline som ja Kataríne Gramatovej túto výnimočnosť debutov potvrdili a utvrdili nás v rozhodnutí venovať pozornosť najmladšej generácii tvorcov a tvorkýň.“

V minulosti prehliadka Týždeň slovenského filmu uvádzala aj filmy prihlásené alebo nominované na národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Tento rok v nadväznosti na podujatie Deň slovenského filmu premietne Kino Lumière len výber z minuloročných titulov. Mária Ferenčuhová hovorí, že „nebolo ľahké zredukovať vlaňajší silný rok pre slovenskú kinematografiu do niekoľkých projekcií. A tak sme filmy vyberali jednak podľa toho, akým témam a filmom sa plánujú venovať autorky a autori príspevkov, jednak podľa toho, čo ako organizátori považujeme za najkvalitnejšie alebo formálne či obsahovo za najinšpiratívnejšie, hoci nemuselo vždy ísť o divácky najnavštevovanejšie diela“.

Celovečerné aj krátke filmy

Celkovo sa premietne sedem celovečerných filmov vrátane troch úspešných debutov a päť krátkometrážnych titulov. Celovečerné filmy „sme sa rozhodli obohatiť spojením s motivicky alebo tematicky ´spriaznenými´ krátkymi filmami. Práve unikátnym spojením krátkych filmov s dlhometrážnymi chceme dotvoriť obraz toho, aká talentovaná je najmladšia generácia filmárok a filmárov. A tiež poukázať na to, že krátke filmy dokážu na malom priestore inovovať filmovú reč, ale aj bravúrne formulovať témy, na ktoré sú celovečerné filmy neraz krátke,“ dopĺňa Ferenčuhová.

Pred filmom Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja je zaradený film Venuša v retrográde Štefánie Lovasovej. Rozpráva o dvoch nedospelých sestrách nútených starať sa o svoju labilnú mamu. Pred filmom Martina Kollara Letopis bude uvedený poetický dokument Seablindness Terezy Smetanovej mapujúci prístavy ako obrovské prekladiská tovarov. Vojnový bábkový film Gejzu Dezorza Dukla sa spojí s animovaným filmom Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy. A projekciu oceneného animovaného filmu štvorice režisérov Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca Príbehy z čarovnej záhrady doplní epizóda Drahokamy Andreja Gregorčoka z nominovaného večerníčkového seriálu Lesná päťka. Krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány bude uvedený pred filmom Akcia Monaco Dušana Trančíka.

Organizátorom podujatia Deň slovenského filmu je Slovenský filmový ústav. Počas neho bude v Kine Lumière v ponuke predaj edičných produktov SFÚ z predajne Klapka.sk za zvýhodnené ceny. Vybrané filmy bude možné vidieť v termíne od 4. do 17. mája aj online v spolupráci s portálom DAFilms SK. Partnermi podujatia sú Filmsk.sk, Kino-Ikon, Rádio FM, DAFilms SK, Kino Lumière, Barzzuz, SAPA a SFTA.

Viac informácií a program podujatia Deň slovenského filmu nájdete na stránke Kina Lumière.

Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto:

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
blu-ray Pikalík Krst blu-ray nosiča Vladimír Pikalík. Výber z tvorby. Foto: Fest Anča/ Šimon Lupták

Vyšiel blu-ray s Jožinkom a Gongom Vladimíra Pikalíka

Animátor, režisér, scenárista a výtvarník Vladimír Pikalík je významnou osobnosťou slovenskej bábkovej animácie. Na svojom konte má desiatky bábkových a kreslených filmov. Slovenský filmový ústav (SFÚ) nedávno vydal na blu-ray nosiči výber desiatich z nich, v ktorých opäť ožili aj jeho animovaní hrdinovia Jožinko a Gongo. Blu-ray nosič pod názvom Vladimír Pikalík. Výber z tvorby mal začiatkom júla svoju premiéru na 19. ročníku Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča v Žiline. Vladimír Pikalík patrí k tvorcom, ktorí výrazne formovali podobu slovenskej animovanej tvorby.  Vyštudoval strojárstvo a pracoval v považskobystrických strojárňach. No už od mladosti sa venoval amatérskemu animovanému filmu, ktorý sa stal jeho celoživotným povolaním. Sám seba označoval za „profesionalizovaného amatéra“. Zdôrazňoval, že medzi amatérskym a profesionálnym filmom z hľadiska tvorivosti nemusí byť zásadný rozdiel. Aktívnym pôsobením v oblasti amatérskeho filmu si získal pozornosť profesionálnych animátorov. Umožnili mu pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe, kam nastúpil v roku 1979. Na svojom novom pracovisku stál pri zrode oddelenia bábkového filmu pri Štúdiu animovaných filmov. Spočiatku spolupracoval s výtvarníkom a animátorom Ivanom Popovičom. Spoločne vytvorili prvý slovenský bábkový film Strážca sen (1979). Neskôr sa profiloval ako samostatný autor a dodnes jeho diela zostávajú súčasťou klasiky slovenskej animácie. Záber z filmu Gongo a televízory. Foto: archív SFÚ Hravosť, humor a posolstvo bez didaktickosti Tvorba Vladimíra Pikalíka sa vyznačuje hravosťou, jemným...
Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia

Kuko, Drobček & Raťafák žijú veľkým televíznym restom

Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta. Kto je kto Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie. Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková. A napokon Raťafák...
Zobraziť všetky články