Deň slovenského filmu 2026 Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

Deň slovenského filmu 2026 sa zameria na reflexiu mimoriadnych diel

Písmo: A- | A+

Tradičné podujatie Týždeň slovenského filmu sa konsoliduje. Tento rok sa bude konať len ako Deň slovenského filmu 2026. Uskutoční sa v utorok 12. mája od 10.00 do 18.00 h v Kine Lumière a sústredí sa predovšetkým na odbornú kritickú reflexiu. V súvislosti s podujatím Kino Lumière v dňoch od 11. do 15. mája uvedie vybrané minuloročné celovečerné a krátkometrážne filmy. Vstup na podujatie je voľný. Na projekcie filmov bude zľavnené vstupné.

Týždeň slovenského filmu vznikol v roku 2015 ako bilančná prehliadka slovenskej kinematografie, vlani sa konal jeho jedenásty ročník. V dvanástom roku existencie túto prehliadku zasiahla konsolidácia. Program sa z finančných dôvodov zredukoval len na jeden deň. S ohľadom na úspechy doma aj na medzinárodnej scéne by si slovenská kinematografia práve naopak zaslúžila adekvátny priestor na svoju prezentáciu.

Viac ako milión divákov

„V roku 2025 vzniklo 36 slovenských filmov, ktoré sa s úspechom premietajú na festivaloch v zahraničí vrátane tých najprestížnejších a tešia sa aj priazni domácich divákov,“ hodnotí slovenskú kinematografiu Miro Ulman, odborný pracovník Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu (SFÚ). „Potešiteľný je aj podiel debutov. Vlani ich vzniklo trinásť. Navyše v hodnotení slovenských celovečerných filmov roku 2025 v online magazíne Filmsk.sk obsadili debuty prvé tri priečky v poradí Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu, Nepela Gregora Valentoviča. Všetky mali priemerné hodnotenie nad 90 percent. Premiéru v kinodistribúcii malo v minulom roku 42 domácich titulov. Videlo ich viac ako milión divákov. Tri z nich – Černák Jakuba Kronera, Duchoň Petra Bebjaka a Otec Terezy Nvotovej – dokonca figurujú v TOP 10, pričom Černák sa stal divácky najúspešnejším filmom roku,“ hovorí Ulman.

Týždeň slovenského filmu počas ostatných jedenásť rokov hodnotil stav slovenskej kinematografie prostredníctvom odborných panelov, projekcií filmov, diskusií s tvorcami. Ako vyplýva z podtitulu tohtoročného konsolidovaného podujatia, zúžený Deň slovenského filmu ponúkne koncentrovaný priestor na prezentáciu odbornej kritickej reflexie vlaňajšej slovenskej kinematografie a diskusiu s publikom.

Reflexia už nie je bilančná

„Základná štruktúra podujatia sa oproti minulosti až tak nezmenila, len sa zredukovala. Pôvodné tri, v niektorých rokoch až štyri popoludnia venované zvlášť hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu a výnimočne aj filmovej vede a kritike, sa tento rok zmenili na jedno podujatie s programovými blokmi venovanými hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu“, hovorí Mária Ferenčuhová, dramaturgička a koordinátorka podujatia z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. Podujatie bude moderovať.

Podľa nej „najväčšia zmena spočíva v koncepcii príspevkov. Reflexia vlaňajšej tvorby už nie je bilančná. Verejnosť už nečakajú hlavné príspevky, ktoré by reflektovali všetky filmy, čo v predošlom roku prišli do kinodistribúcie, a koreferáty, ktoré by selektívne vyzdvihovali niektoré aspekty tvorby. Príspevky sú si rovnocenné. Všetky sú koncipované tak, že sa zameriavajú primárne na to, čo bolo vo vlaňajšej tvorbe pozoruhodné alebo mimoriadne kvalitné, a na niektoré jej špecifické črty. Tomu je prispôsobený aj rozsah. Jednotlivé prezentácie sú plánované na pätnásť minút. Dostatočný priestor však chceme venovať diskusii, do ktorej sa, pevne verím, zapojí aj publikum“.

Dopoludňajší program podujatia bude venovaný hranej tvorbe. Vo svojich príspevkoch sa na ňu zamerajú filmové teoretičky Katarína Mišíková, ktorá sa pozrie na filmové Slovensko ako na krajinu útekov, a Jana Dudková, ktorá pomenuje reprezentácie toxickej maskulinity v životopisných filmoch. Filmový publicista Jakub Lenčéš upriami pozornosť na nové súvislosti pri interpretácii filmu Otec Terezy Nvotovej. Popoludní budú autori príspevkov hovoriť o dokumentárnom a animovanom filme. Filmový teoretik Martin Palúch sa zameria na tvorivé postupy vo filme Akcia Monaco Dušana Trančíka, filmová teoretička Zuzana Goleinová sa sústredí na dokumentárne básne a estetička Kristína Žilinčárová zacieli na zobrazenie sveta, ktorý nie je len ľudský. Záverečný blok ponúkne príspevky filmového teoretika Martina Ciela o bábkovom filme Dukla Gejzu Dezorza a filmovej teoretičky Evy Šoškovej. Tá rozkryje problematiku postavenia detskej animovanej tvorby vo verejnoprávnej televízii.

Diskusia debutantov

Na záver Dňa slovenského filmu sa uskutoční diskusia o debutoch. Zúčastnia sa na nej vlaňajší debutanti, režisér filmu Potopa Martin Gonda a režisér filmu Nepela Gregor Valentovič. „Rozhodnutie významne nasvietiť práve debutové filmy Nepela, Potopa a Hore je nebo, v doline som ja vyplynulo už z výročného hodnotenia filmových kritikov a kritičiek pre online magazín Filmsk.sk,“ vysvetľuje zameranie podujatia na debutujúcich filmárov Mária Ferenčuhová. „Tieto tri debutové filmy skórovali lepšie ako niektoré filmy zavedených tvorcov. Nominácie a ceny Slnko v sieti a tiež udelenie Českého leva za réžiu filmu Hore je nebo, v doline som ja Kataríne Gramatovej túto výnimočnosť debutov potvrdili a utvrdili nás v rozhodnutí venovať pozornosť najmladšej generácii tvorcov a tvorkýň.“

V minulosti prehliadka Týždeň slovenského filmu uvádzala aj filmy prihlásené alebo nominované na národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Tento rok v nadväznosti na podujatie Deň slovenského filmu premietne Kino Lumière len výber z minuloročných titulov. Mária Ferenčuhová hovorí, že „nebolo ľahké zredukovať vlaňajší silný rok pre slovenskú kinematografiu do niekoľkých projekcií. A tak sme filmy vyberali jednak podľa toho, akým témam a filmom sa plánujú venovať autorky a autori príspevkov, jednak podľa toho, čo ako organizátori považujeme za najkvalitnejšie alebo formálne či obsahovo za najinšpiratívnejšie, hoci nemuselo vždy ísť o divácky najnavštevovanejšie diela“.

Celovečerné aj krátke filmy

Celkovo sa premietne sedem celovečerných filmov vrátane troch úspešných debutov a päť krátkometrážnych titulov. Celovečerné filmy „sme sa rozhodli obohatiť spojením s motivicky alebo tematicky ´spriaznenými´ krátkymi filmami. Práve unikátnym spojením krátkych filmov s dlhometrážnymi chceme dotvoriť obraz toho, aká talentovaná je najmladšia generácia filmárok a filmárov. A tiež poukázať na to, že krátke filmy dokážu na malom priestore inovovať filmovú reč, ale aj bravúrne formulovať témy, na ktoré sú celovečerné filmy neraz krátke,“ dopĺňa Ferenčuhová.

Pred filmom Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja je zaradený film Venuša v retrográde Štefánie Lovasovej. Rozpráva o dvoch nedospelých sestrách nútených starať sa o svoju labilnú mamu. Pred filmom Martina Kollara Letopis bude uvedený poetický dokument Seablindness Terezy Smetanovej mapujúci prístavy ako obrovské prekladiská tovarov. Vojnový bábkový film Gejzu Dezorza Dukla sa spojí s animovaným filmom Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy. A projekciu oceneného animovaného filmu štvorice režisérov Davida Súkupa, Patrika Pašša, Leona Vidmara a Jeana-Clauda Rozeca Príbehy z čarovnej záhrady doplní epizóda Drahokamy Andreja Gregorčoka z nominovaného večerníčkového seriálu Lesná päťka. Krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány bude uvedený pred filmom Akcia Monaco Dušana Trančíka.

Organizátorom podujatia Deň slovenského filmu je Slovenský filmový ústav. Počas neho bude v Kine Lumière v ponuke predaj edičných produktov SFÚ z predajne Klapka.sk za zvýhodnené ceny. Vybrané filmy bude možné vidieť v termíne od 4. do 17. mája aj online v spolupráci s portálom DAFilms SK. Partnermi podujatia sú Filmsk.sk, Kino-Ikon, Rádio FM, DAFilms SK, Kino Lumière, Barzzuz, SAPA a SFTA.

Viac informácií a program podujatia Deň slovenského filmu nájdete na stránke Kina Lumière.

Záber z filmu Gejzu Dezorza Dukla. Foto:

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

66. Krakovský filmový festival Záber z filmu Navždy Tristan. Foto: hugofilm features

ohlasy 66. Krakovský filmový festival

Starobylý Krakov sa opäť stal európskym hlavným mestom dokumentárneho, krátkometrážneho a animovaného filmu. 66. ročník Krakovského filmového festivalu (31. 5. – 7. 6.) privítal tvorcov, kritikov, producentov a milovníkov kinematografie z celého sveta a potvrdil svoju pozíciu jedného z najvýznamnejších filmových podujatí v Európe. Spolu 201 filmov súťažilo predovšetkým o priazeň divákov i odborníkov tak ako po iné roky, nehľadiac na existujúce politické zriadenie, v ktorom nám prišlo žiť a tvoriť. Bol som pritom, keď koncom šesťdesiatych rokov najmä domáci poľskí filmári prinášali veľmi kritické a otvorené diela, ktoré inšpirovali nielen „východných“ ale i „západných“ tvorcov. Krakovský festival bol rodiskom významných poľských dokumentaristov Krzysztofa Kieślowského, Wojciecha Wiszniewského a Marcela Łozińského. Práve tu zanechali svoju stopu významní poľskí animátori vrátane Ryszarda Czekału, Jerzyho Kuciu, Juliana Antonisza, Piotra Dumału a Zbigniewa Rybczyńského, ktorý v roku 1983 získal Oscara za svoj film Tango. Popri renomovaných dokumentaristoch a animátoroch sa na medzinárodných súťažiach zúčastnilo a získalo uznanie aj mnoho filmárov, ktorých mená sú vo svete hraných filmov široko známe. Zo slovenských tvorcov menujme aspoň Martina Slivku, ale i jeho žiaka Vlada  Balca i Dušana Hudeca. Všetci tu obdržali významné ocenenia. Kratšia cesta k Oscarom Krakovský filmový festival pozostáva z hlavných súťaží: tri sú medzinárodné (dokumentárny,...
Art Film 2026 slovenské filmy Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Filmtopia

Nové slovenské filmy na IFF Art Film 2026: Kuko…, Musíme prežiť aj Posledná sezóna

Na 32. ročníku IFF Art Film budú mať premiéru viaceré nové domáce filmy. Premietať sa bude očakávaný dokumentárny film Tomáša Krupu Musíme prežiť o reálnych dôsledkoch globálneho otepľovania v rôznych kútoch sveta. Známe televízne bábky po rokoch opäť ožijú v hranom filme Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. A publikum uvidí aj premiéru celovečerného debutu Pavla Hirjaka Posledná sezóna z prostredia Zemplínskej šíravy. V programe sú aj ďalšie snímky Art Film uvedie aj niekoľko diel zo zbierok a fondov Slovenského filmového ústavu. Sú Kuko, Drobček a Raťafák dnes potrební? Ako vznikol nápad na film Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú? „Začali sme po nich pátrať. Pôvodne sme chceli natočiť dokument o slovenskej televíznej tvorbe pre deti, ktorá sa stratila z obrazoviek. Považovali sme ju za kvalitnú a zaujímavú. Nakoniec však vznikol hraný celovečerný film s bábkami a živými hercami,“ povedal Kolenčík pred časom pre Filmsk.sk. „Nepôjde o dobový film. Naši hrdinovia sa budú vyrovnávať so súčasnou realitou vo výtvarnej štylizácii a zisťovať, do akej miery sú ešte dnes potrební. Nie sú spojení so známymi televíznymi reláciami. Nepohybujú sa vo svojom prirodzenom prostredí, ale vstupujú do sveta bežných ľudí. Ich konanie zároveň reflektuje našu historickú pamäť, kultúrne dedičstvo a popkultúru,“ priblížil Kolenčík. Spolu s ostatnými...
Zobraziť všetky články