Foto: Jeden svet

Filmárske asociácie zásadne nesúhlasia s ideologizáciou Audiovizuálneho fondu

Písmo: A- | A+

Rada AVF ignorovala povinnosť hospodárne nakladať s peniazmi a blokovala podporu.

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom zasadnutí 20. marca 2025 rozhodovala o dotáciách pre filmové festivaly a o štipendiách pre profesionálnych tvorcov. Robila tak v rozpore so zákonom, internými predpismi fondu, neeticky, a doslova ignorovala povinnosť hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami.

Asociácie pôsobiace v audiovízii sa v tejto veci obrátia na dozornú komisiu fondu, verejného ochrancu práv, prokuratúru a zvažujú ďalšie právne kroky. Rozhodnutím rady došlo podľa nich k porušeniu ústavných práv niektorých žiadateľov, k porušeniu Charty základných práv Európskej únie (najmä článkov 21 a 22), ako aj k porušeniu zákona o Audiovizuálnom fonde a viacerých vnútorných predpisov fondu.

Asociácie zároveň podporia jednotlivé dotknuté subjekty, ak sa rozhodnú na ochranu svojich práv podniknúť ďalšie kroky.

Festivaly

Členovia rady fondu vymenovaní ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou: Ingrid Štepanovičová, Štefan Nižňanský, Štefan Dlugolinský, Jozef Chudík a Jana Prágerová koordinovane zablokovali odbornou komisiou navrhnutú podporu šiestim festivalom: Filmový festival inakosti, June Film Fest, Scandi, Be2Can, Jeden svet a Cinedu.

Aby tak mohli urobiť, musel niektorý člen rady navrhnúť vyňatie týchto festivalov z protokolu odbornej komisie na samostatné hlasovanie a zdôvodniť tento návrh.

Návrh predniesla Ingrid Štepanovičová s odôvodnením, že vzhľadom na nedostatok prostriedkov musí fond nakladať s prostriedkami racionálne a keďže: „rada fondu nie je viazaná na kvantitu prijímania kladných rozhodnutí, ale má dbať na kvalitu žiadosti, spoločenský význam a v neposlednom rade aj hospodárnosť i účelovosť jednotlivých projektov“,navrhla „menej úspešné žiadosti z protokolu vyňať.

Za „menej úspešné festivaly“ považovala Štepanovičová tie, ktoré sa v protokole odbornej komisie umiestnili na 3., 4., 5., 6., 8. a 12. mieste. Po tom, ako menovaní členovia rady zablokovali ich podporu, boli podporené festivaly na 9., 10. a 11. mieste, pričom niektorým z nich rada pridelila vyššiu sumu, než odporúčala komisia. 

Zhodou okolností boli medzi „menej úspešnými festivalmi“ tie, ktoré sú zamerané na ochranu ľudských práv: Filmový festival inakosti (v hodnotení komisie tretí) a Jeden svet či podujatia Scandi a B2Can, ktoré organizuje už viac ako desať rokov spoločnosť Ivana Hronca, manžela Silvie Hroncovej, ministerky kultúry v roku 2023.

Za pätnásť rokov fungovania fondu nemala žiadna ideológia ani žiadna politická strana vplyv na jeho rozhodovanie o podpore. Zablokovanie podpory dôležitým a renomovaným festivalom je diskriminačné a je prejavom ideológie postavenej na potláčaní práv menšín, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj základnými princípmi, na ktorých stojí Európska únia.

Osoba pôsobiaca vo fonde sa pri výkone svojej činnosti pre fond vždy vyvaruje
akéhokoľvek prejavu diskriminácie. Pristupuje ku každému rovnako.

Osoba pôsobiaca vo fonde vykonáva svoju činnosť vo fonde vždy nestranne,
nezaujato a bez predsudkov.

Osoba pôsobiaca vo fonde svojou osobnou integritou a dôveryhodnosťou prispieva
k tomu, aby rozhodnutia orgánov fondu (…) boli verejnosťou vnímané ako spravodlivé.

Štipendiá

Svojvoľnosť a neprofesionalitu nových členov rady dokumentuje diskusia k schvaľovaniu štipendií, ktorá prebehla na marcovom zasadnutí. Štipendiá pre profesionálnych tvorcov sú štandardné v celej Európe a fond ich poskytuje priamo na základe zákona o Audiovizuálnom fonde (rovnako ako Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín).

Výzva, na základe ktorej v k novembru predložilo žiadosti o štipendium 45 tvorcov, bola vyhlásená v súlade so schválenou Štruktúrou podpornej činnosti na rok 2024. Napriek tomu noví členovia rady pri schvaľovaní protokolu odbornej komisie otvorili otázku „zmyslu štipendií“. Podmienky pre štipendistov pritom podrobne stanovuje ďalší interný predpis: príloha k Zásadám poskytovania finančných prostriedkov.

Podľa zverejneného záznamu z rokovania sa Ingrid Štepanovičová spýtala, či sú žiadateľmi študenti alebo ľudia, ktorí už v audiovízii pôsobia. Štefana Nižňanského zaujímal význam prideľovania štipendií. Jozef Chudík chcel vedieť, či sa štipendiá vyúčtovávajú. Jana Prágerová sa zaujímala, ako dlho sú štipendiá prideľované.

Ingrid Štepanovičová sa spýtala, čo sa deje ďalej s dielami, ktoré na základe štipendií vzniknú a navrhla, že by bolo vhodnejšie dať tie prostriedky producentom. Štefan Dlugolinský požiadal o štatistické údaje o efektivite využitia štipendií.

Zbytočne vynaložené prostriedky

Tento súhrn vyjadrení členov rady poukazuje na to, že nielenže vôbec nepoznajú prax, ale najmä neovládajú základné vnútorné predpisy fondu, na základe ktorých majú rozhodovať. Napokon títo piati členovia rady zablokovali schválenie celého protokolu, takže fond nepridelil ani jedno štipendium.

Toto rozhodnutie je v rozpore s viacerými vnútornými predpismi fondu. Spochybnenie zmyslu podporovania tvorcov formou štipendií priamo odporuje zneniu zákona o Audiovizuálnom fonde. 

Audiovizuálny fond je okrem iného povinný podľa zákona riadne a účelne hospodáriť a účelne rozdeľovať svoje zdroje. Žiadosti o štipendiá predložené na základe zverejnenej výzvy fondu posudzovalo postupne sedem členov odbornej komisie, ktorí za to boli finančne honorovaní.

Kancelária fondu administratívne spracovala štyridsaťpäť žiadostí o štipendium a dve o podporu účasti na podujatiach a organizačne zabezpečila prácu komisie. Všetky tieto prostriedky boli vynaložené v konečnom dôsledku úplne zbytočne. Konaním rady fondu došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami fondu.

Všetci žiadatelia o štipendium zaplatili administratívny poplatok, za ktorý mala byť ich žiadosť profesionálne posúdená. Je otázne, či by fond nemal žiadateľom poplatok vrátiť, keďže rada zrušila celé kolo výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov formou tvorivého štipendia.

Na záver

Audiovizuálny fond je verejnoprávna inštitúcia a na jej financovaní sa podieľajú všetky subjekty pôsobiace v audiovizuálnom priemysle, ako aj samotní daňoví poplatníci. Presadzovanie akejkoľvek ideológie v jeho rozhodovaní je v rozpore so zákonom, na základe ktorého bol zriadený. Diskriminácia niektorých filmových festivalov na marcovom rokovaní rady Audiovizuálneho fondu núti filmárske asociácie obrátiť sa na príslušné orgány.

Svojvoľné rozhodnutie o nepridelení nijakých štipendií, ale aj o zablokovaní podpory pre vývoj filmu o vražde Daniela Tupého vo februári 2025 či pridelenie najvyššej podpory projektu Štúr, ktorým rada obišla všetkých päť lepšie hodnotených projektov v januári 2025 si vyžaduje verejne klásť otázky.

Filmárske asociácie týmto žiadajú členov rady, aby začali svoju funkciu, za ktorú sú finančne odmeňovaní, vykonávať profesionálne, dodržiavať zákony, vnútorné predpisy fondu a zásadu rovného prístupu.

Článok 2 Štatútu Audiovizuálneho fondu uvádza, že „základným poslaním fondu je utvárať podmienky na trvalo udržateľný rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Rada svojvoľnými a nesystémovými rozhodnutiami koná v priamom rozpore s poslaním fondu. Filmárske asociácie považujú rovnako za neprijateľné, aby rada postupovala spôsobom, ktorým stavia proti sebe jednotlivé profesie a subjekty audiovizuálneho prostredia a vytvára dojem, že niekto získava prostriedky na úkor niekoho iného.

Autor:

Foto: Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Organ režiséra Štefana Uhra. FOTO - SFÚ

V brazílskom São Paule sa premietnu slovenské filmy z obdobia československej novej vlny

V brazílskom meste São Paulo sa v termíne od 21. mája do 1. júna uskutoční prehliadka Zakázaný československý svet, ktorá ponúkne päť slovenských filmov z obdobia československej novej vlny. Prehliadka je zostavená z titulov, ktoré dodnes s úspechom reprezentujú našu krajinu na podujatiach s klasickým filmom v zahraničí. Jej zámerom je prezentácia slovenskej kultúry a umenia v Brazílii. Prehliadka Zakázaný československý svet sa koná v São Paule vo Filmotéke Brasileira a brazílskym divákom prináša slovenské a české diela z obdobia rozmachu našej kinematografie. Dramaturgovia prehliadky uvádzajú, že „československá kinematografia je samostatnou kapitolou v explózii nových filmov 60. rokov 20. storočia. Na začiatku desaťročia sa medzi Prahou a Bratislavou sformovala nová generácia režisérov s kolekciou inovatívnych filmov, ktoré rýchlo upútali pozornosť celého sveta. Vo fenoméne, ktorý sa označuje ako ´zázrak československého filmu´, sa na medzinárodnej filmovej mape objavili režiséri ako Štefan Uher, Miloš Forman, Jaromil Jireš, Juraj Jakubisko, Věra Chytilová, Evald Schorm, Jan Neměc a mnohí ďalší.“ Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ Päť filmov Slovenskú kinematografiu v kolekcii dvadsiatich dvoch titulov bude reprezentovať päť filmov. Dráma z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Organ (1964) Štefana Uhra a tiež satirická tragikomédia pranierujúca malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana. Uvedený bude aj psychologický príbeh o chorobe jednotlivca a spoločnosti 322...
Tibor Biath pri nakrúcaní filmu Prípad Barnabáš Kos (1964). Foto: archív SFÚ / Margita Skoumalová

Tibor Biath

Kameraman Tibor Biath sa podpísal pod takmer 50 celovečerných hraných a televíznych filmov a 70 krátkometrážnych snímok. Narodil sa pred sto rokmi 12. mája 1925 v Prešove, zomrel 5. mája 2012 vo veku nedožitých 87 rokov. „Všetci sme ho mali radi, on tuším ani nemal nepriateľov,“ povedal v rozlúčkovej reči režisér Eduard Grečner. „Dobrácky pohľad Tibora Biatha odzbrojil každého. V tvorivých štáboch vedel svojou charizmou vytvoriť pokojnú a družnú priateľskú atmosféru.“ Podľa Grečnera, s ktorým nakrútil film Nylonový mesiac (1965), mal Biath vzácnu vlastnosť – ako kameraman sa netlačil do popredia a „nepredvádzal sa“, vedel, že najviac spraví, ak bude slúžiť myšlienke diela. Tibor Biath od detstva rád fotografoval a kúpeľňu v rodičovskom byte „zanešvároval“ vývojkou a ustaľovačom. Rok po skončení druhej svetovej vojny ho zaujalo avízo v novinách, že sa v Prahe otvára filmová škola. Po Moskve, Berlíne, Ríme a Paríži je FAMU piatou najstaršou filmovou školou na svete. Biath sa prihlásil. Hoci už doma skúšal nakrúcať na kamarátovu16 mm kameru, pražskí kolegovia, ktorí sa hlásili na školu, mali pred ním náskok – viacerí mali skúsenosť s prácou na Barrandove. Biath však svojimi fotografiami zaujal vtedajšieho dekana FAMU Karola Plicku a prijali ho. Stihol absolvovať iba 5 semestrov, keď ho v roku 1949 zo školy vylúčili z politických dôvodov. „Nebol som však jediný – zo školy vtedy letela...

publikácia Václav Macek: Na ceste k samostatnosti

Monografia filmového historika, profesora Václava Maceka, ponúka dejiny Katedry filmových štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v kontexte histórie fakulty a školy v rokoch 1949 – 2024. Macek, ktorý katedru roky aj viedol, využíva archívne zdroje, orálnu históriu a nevynecháva ani kontext výučby filmu na Slovensku a v Česku. Študijný odbor Filmová veda na Slovensku prvýkrát otvorili na Divadelnej fakulte VŠMU v školskom roku 1978/1979 v kombinácii s divadelnou vedou. „V priebehu osemdesiatych rokov sa spočiatku úspešný pokus o konštituovanie filmovej vedy ako študijného odboru na istý čas prerušil. Toto spomalenie sľubného vývoja bolo spôsobené administratívnym rozhodnutím o presunutí odboru z Vysokej školy múzických umení na Univerzitu Komenského. Medzitým však počet filmových odborov na Divadelnej fakulte narastal a zmenila sa aj politická situácia, čo umožnilo 14. 6. 1990 ustanovenie samostatnej Filmovej a televíznej fakulty. V tom istom roku na tejto fakulte vzniká aj samostatná Katedra filmovej vedy. Fungovala až do roku 2003, keď sa začal proces jej transformácie na subkatedru v rámci ateliéru aplikovanej dramaturgie,“ uvádza stránka katedry. Dnes je opäť samostatná. Pod názvom Katedra audiovizuálnych štúdií fungovala niekoľko rokov, od školského roka 2022/2023 sa premenovala na Katedru filmových štúdií. Viac o nej sa dočítate v Macekovej knihe, ktorá je...
Zobraziť všetky články