Filmové víkendy v Trenčíne

Písmo: A- | A+




Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Viktor Kubal: Krvavá pani . Foto: SFÚ

Krvavá pani Viktora Kubala má novú hudbu

Druhý celovečerný film Viktora Kubala Krvavá pani (1980), inšpirovaný známou legendou o Čachtickej panej, dostal novú hudobnú podobu, ktorú pre film skomponovala losangelská umelkyňa claire rousay. Jedinečná projekcia filmu spolu s koncertom claire rousay sa uskutoční v Kine Lumière vo štvrtok 3. apríla o 20.00 hod. Po úspešnej premiére v Belgicku to bude prvé a jediné uvedenie filmu s novou hudbou naživo na Slovensku. Krvavá pani je animovaný film o zločine a láske, na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky i tragiky zachytáva večný boj dobra so zlom. Kreslené spracovanie legendy z Čachtického hradu patrilo v čase svojho vzniku k divácky najúspešnejším slovenským filmom v kinách. „Ide o autorský film, v ktorom prínosy tvorcu sú neodškriepiteľné a zasluhujú si úctu. Napriek redukovanej kresbe a limitovanej animácii dokáže Kubal gradovať napätie a zahrať aj na emocionálne struny diváka. Dobre odpozorované prvky hororu spojené s prirodzeným Kubalovým vzťahom k paródii, vytvorili z filmu Krvavá pani svojráznu syntézu oboch žánrov,“ hovorí o filme publicista a dramaturg Rudolf Urc, autor publikácie Viktor Kubal. Filmár, výtvarník, humorista (ASFK, SFÚ, 2010). Podľa neho je „Kubalovo dielo ukážkou dobrého vkusu a kultivovanej rozprávkovej arabesky, priebežne korenenej inteligentným humorom“. Film Viktora Kubala Krvavá pani zarezonoval aj v zahraničí. V roku 2017 mala jeho digitálne reštaurovaná podoba svetovú premiéru na prestížnom festivale...
Milan Ondrík ako Mikuláš Černák vo filme režiséra Jakuba Kronera. Foto: PubRes/Joseph Marčinský

téma Filmy o Mikulášovi Černákovi sú určené dospelým, ale na hrôze reality to nič nemení

Slovenské filmy MIKI a ČERNÁK vstúpili do kín v období, keď v našej názorovo rozdelenej spoločnosti čoraz viac hrozí príklon k legitimizácii zločinov zastrešených politickou agresiou. V priebehu niekoľkých mesiacov sa oba stali komerčne najúspešnejšími titulmi v dejinách slovenského filmu v ére samostatnosti. Pozreli sme sa na ich kampaň, prínos a mediálny dosah. Boli sme zvedaví, čo vniesli do širšej diskusie, ako ich prijali odborníci a kedy môžeme hovoriť o zneužívaní umenia. Filmový príbeh v dvoch častiach vznikol podľa scenára Mira Šifru v réžii Jakuba Kronera. Hovorí o tom, ako sa v minulosti vďaka napojeniu na slovenské vládne špičky vybudovala mafiánska sieť, v ktorej uviazlo a rukou chladnokrvných vrahov predčasne prišlo o život mnoho ľudí. Oba filmy zároveň otvorili ďalšiu možnosť vracať sa k žijúcej osobe voľakedajšieho kráľa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka ako predobrazu hlavnej postavy. Pri vzniku scenárov odsúdený sám asistoval. Vyvažovanie komisie Pri žiadostiach o dotáciu stála odborná komisia Audiovizuálneho fondu pred otázkou, či tieto projekty ako umelecké diela majú šancu výraznejšie vstúpiť do širokého povedomia o ceste slovenskej spoločnosti, alebo chcú skvelo obstáť v žánri filmovej gangsterky, či iba prispejú do kytice interpretovaných verzií príbehov o slovenskej mafiánskej minulosti, ktorá nemá konca. „Snažím sa k námetu pristupovať bez predsudkov, no v scenári nenachádzam postavu, ktorá by vyvažovala antihrdinu Mikiho, ani hlbšie posolstvo, ktoré by potlačilo do...
Zobraziť všetky články