Fond Eurimages podporil slovenské filmy

Rada fondu Eurimages rozhodla na svojom 149. zasadnutí, ktoré sa konalo v polovici decembra v Taliansku, o podpore 20 projektov sumou vyše 3,7 milióna eur. Je medzi nimi aj pripravovaná dráma Marka Škopa Nech je svetlo, ktorú fond podporí sumou 120 000 eur. Film, ktorý vzniká v koprodukcii s Českom, rozpráva príbeh slovenského gastarbeitera v Nemecku. Štyridsaťročný Milan zistí, že jeho násťročný syn sa doma zaplietol s polovojenskými skupinami, keď ho obvinia zo šikanovania a z usmrtenia spolužiaka. Otec začne zisťovať, čo sa stalo, pravdu o stave vecí aj o sebe samom. V hlavných úlohách filmu sa predstavia Milan Ondrík, Daniel Fischer a Csongor Kassai. Druhým podporeným projektom (37 000 eur) je kreatívny dokument Môj neznámy vojak, ktorý vzniká v koprodukcii Česka, Litvy a Slovenska. Režisérka Anna Kryvenko v ňom zachytáva príbeh z čias okupácie Československa armádami Varšavskej zmluvy v roku 1968 a podáva ho z perspektívy okupanta – neznámeho vojaka. Rada fondu Eurimages rozhodla už v polovici minulého roku aj o podpore ďalších filmov so slovenskou účasťou, konkrétne titulov Žaby bez jazyka v réžii Miry Fornay (podpora 138 000 eur) a Čertovské pero Mareka Najbrta (250 000 eur). Neskôr získala podporu aj snímka Viery Čákanyovej Frem (53 000 eur).

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články