Daniela Kolářová. Foto: MFF Art Film/Lenka Hatašová

Hercovu misiu si na Art Filme prevezme Daniela Kolářová

Písmo: A- | A+

Česká herečka Daniela Kolářová je prvou oznámenou tohtoročnou držiteľkou ceny Hercova misia. Prevezme si ju v lete na MFF Art Film v Košiciach. Jeho 31. ročník sa bude konať od 20. do 27. júna 2025.

Česká herečka Daniela Kolářová patrí k stáliciam československej kinematografie. O jej tvorivom prínose v oblasti filmového umenia niet pochýb. Na plátnach kín i televíznej obrazovke sa permanentne a nepretržite objavuje už od roku 1965. Vytvorila množstvo neprehliadnuteľných charakterových úloh, vďaka ktorým si získala obdiv a pozornosť od množstva divákov naprieč bývalým Československom. Pre Art Film je česť privítať takúto výraznú hereckú osobnosť na festivale a udeliť jej honorárne ocenenie Hercova misia za jej výnimočný prínos v oblasti filmu, povedal umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch. 

Vo svojich najlepších filmoch sa objavila po boku Jaromíra Hanzlíka v snímke Noc na Karlštejně (1973), so Zdeňkom Svěrákom v Na samotě u lesa (1976) a Vratné láhve(2007), s Oldřichom Kaiserom v Setkání v červenci (1977) a s Josefom Abrhámom vo filme Kulový blesk (1978). Nezabudnuteľné je aj jej účinkovanie v dobových populárnych seriáloch ako Žena za pultom(1977) či v kultovej sérii Nemocnica na okraji mesta (1977–1981). Spolu s laureátkami ceny Hercova misia, ktoré už v minulosti získali ocenenie – Ivou Janžurovou, Jiřinou Bohdalovou či Janou Brejchovou – patrí Daniela Kolářová k najobľúbenejšej generácii českých herečiek dodnes,” dodal Martin Palúch.  

Okrem filmového a televízneho herectva dlhé roky pôsobila v Divadle na Vinohradech, kde stvárnila množstvo výrazných divadelných postáv. Za svoj herecký výkon v inscenácii U cíle Thomasa Bernharda v pražskom Divadle Komedie získala koncom marca 2005 Cenu Alfréda Radoka za stvárnenie matky. Hrala aj v Divadle Na zábradlí, v Švandovom divadle a v mnohých ďalších.

Filmoví nadšenci sa s Danielou Kolářovou budú môcť stretnúť v Košiciach v júni počas 31. ročníka IFF Art Film, kde si prevezme cenu Hercova misia. Aktuálne informácie o festivale a cinepassy sú dostupné na stránke www.iffartfilm.com

Cenu Hercova misia udeľuje Art Film od roku 1995 svetovým, slovenským aj českým hereckým osobnostiam za mimoriadny prínos v oblasti filmového herectva.

Autor:

Daniela Kolářová a Milan Lasica. Foto: MFF Art Film/Tomáš Beran

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články