Daniela Kolářová. Foto: MFF Art Film/Lenka Hatašová

Hercovu misiu si na Art Filme prevezme Daniela Kolářová

Písmo: A- | A+

Česká herečka Daniela Kolářová je prvou oznámenou tohtoročnou držiteľkou ceny Hercova misia. Prevezme si ju v lete na MFF Art Film v Košiciach. Jeho 31. ročník sa bude konať od 20. do 27. júna 2025.

Česká herečka Daniela Kolářová patrí k stáliciam československej kinematografie. O jej tvorivom prínose v oblasti filmového umenia niet pochýb. Na plátnach kín i televíznej obrazovke sa permanentne a nepretržite objavuje už od roku 1965. Vytvorila množstvo neprehliadnuteľných charakterových úloh, vďaka ktorým si získala obdiv a pozornosť od množstva divákov naprieč bývalým Československom. Pre Art Film je česť privítať takúto výraznú hereckú osobnosť na festivale a udeliť jej honorárne ocenenie Hercova misia za jej výnimočný prínos v oblasti filmu, povedal umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch. 

Vo svojich najlepších filmoch sa objavila po boku Jaromíra Hanzlíka v snímke Noc na Karlštejně (1973), so Zdeňkom Svěrákom v Na samotě u lesa (1976) a Vratné láhve(2007), s Oldřichom Kaiserom v Setkání v červenci (1977) a s Josefom Abrhámom vo filme Kulový blesk (1978). Nezabudnuteľné je aj jej účinkovanie v dobových populárnych seriáloch ako Žena za pultom(1977) či v kultovej sérii Nemocnica na okraji mesta (1977–1981). Spolu s laureátkami ceny Hercova misia, ktoré už v minulosti získali ocenenie – Ivou Janžurovou, Jiřinou Bohdalovou či Janou Brejchovou – patrí Daniela Kolářová k najobľúbenejšej generácii českých herečiek dodnes,” dodal Martin Palúch.  

Okrem filmového a televízneho herectva dlhé roky pôsobila v Divadle na Vinohradech, kde stvárnila množstvo výrazných divadelných postáv. Za svoj herecký výkon v inscenácii U cíle Thomasa Bernharda v pražskom Divadle Komedie získala koncom marca 2005 Cenu Alfréda Radoka za stvárnenie matky. Hrala aj v Divadle Na zábradlí, v Švandovom divadle a v mnohých ďalších.

Filmoví nadšenci sa s Danielou Kolářovou budú môcť stretnúť v Košiciach v júni počas 31. ročníka IFF Art Film, kde si prevezme cenu Hercova misia. Aktuálne informácie o festivale a cinepassy sú dostupné na stránke www.iffartfilm.com

Cenu Hercova misia udeľuje Art Film od roku 1995 svetovým, slovenským aj českým hereckým osobnostiam za mimoriadny prínos v oblasti filmového herectva.

Autor:

Daniela Kolářová a Milan Lasica. Foto: MFF Art Film/Tomáš Beran

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miro Remo Raději zešílet v divočině

Miro Remo zvíťazil vo Varoch s filmom Raději zešílet v divočině

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých. Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja. „Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo. Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou...
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

myslím si O čom rojčím pri filme o „snílkoch“

O filme Rasťa Boroša, ktorý sa mal pôvodne volať Ťapákovci, keďže na začiatku bola inšpirácia Timravinou literárnou predlohou, sa vedelo, už keď ho tvorcovia začali pripravovať. Ja síce nedám dopustiť na televíznych Ťapákovcov Ondreja Šulaja a Ľubomíra Vajdičku z roku 1977, ale zároveň mám rád moderné aktualizácie klasických textov. A tak som sa tešil. Prekvapenie prvé: film sa napokon volá Kronika večných snílkov. Zmena pracovného titulu na iný finálny je bežná vec, ale prečo je v názve české slovo? Je azda snílek (snílko?) niečo iné ako rojko? Čo by bolo zlé na Kronike večných rojkov? Zarážajúce je, že tvorcovia ponechali názov v tejto podobe, hoci o tom bohemizme vedeli. A prišla tlačová správa, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Snímka mala svetovú premiéru na festivale v indickom Goa a úspešne sa predstavila v Paríži, Beverly Hills, Jaipure aj Texase. Práve z Paríža, z ÉCU – The European Independent Film Festival, si odniesla cenu za Najlepší nezávislý európsky film.“ Cena z Paríža? To je úspech, nie? Stačí letmý pohľad na webovú stránku toho parížskeho festivalu, aby sme zistili (ako ma upozornil kolega Miro Ulman), že nebezpečne pripomína takzvané predátorské festivaly. Súťažilo sa až v 14 kategóriách – išlo o maglajz filmov všetkých možných rodov, žánrov a minutáží, profesionálnych i študentských. Z nadmerného počtu kategórií a poddimenzovaného počtu súťažných...
Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster.

Zbormajster sleduje, ako sa mení na motýľa

Reálnym prípadom zbormajstra Bambini di Praga, ktorého v roku 2004 obvinili a neskôr odsúdili za zneužívanie a ohrozovanie výchovy 49 zboristiek, sa inšpiroval film Zbormajster režiséra a scenáristu Ondřeja Provazníka. Po premiére na festivale v Karlových Varoch, kde ho uviedli v Hlavnej súťaži, prichádza Zbormajster od štvrtku 10. júla do slovenských kín. „Keď sa začala riešiť otázka ,MeTooʻ, spomenul som si na taký český predvoj, čo bola kauza Bambini di Praga, ktorá sa prevalila v roku 2004. Bolo to vtedy dosť kontroverzné a ešte v trochu inej dobe a zdalo sa mi, že je to príbeh, ktorý sa ponúka na spracovanie. Zároveň som mal taký zvláštny zážitok z doby, keď tá kauza vrcholila, ktorý vo mne strašne dlho zostal. Bola v ňom obsiahnutá rozporuplnosť, s ktorou sa bývalé zboristky na svojho zbormajstra pozerali. Chcel som ten pocit nejako spracovať, a tak som v kontexte zosilnenej spoločenskej debaty o tejto téme začal uvažovať o filme,“ povedal režisér Ondřej Provazník. Príbeh je podľa Provazníka fiktívny. Postavy, vrátane samotného zbormajstra, sú vymyslené. Majú iba veľkú inšpiráciu v niektorých figúrach. Okrem Bambini di Praga sa režisér a scenárista inšpiroval aj ďalšími podobnými prípadmi. Provazník na seba upozornil už v roku 2019, keď spolu s Martinom Dušekom nakrútili film Staříci. Zbormajster, ktorého dej zasadil na začiatok 90. rokov, je jeho samostatným režijným hraným debutom. Outsiderka, ktorá...
Zobraziť všetky články