Daniela Kolářová. Foto: MFF Art Film/Lenka Hatašová

Hercovu misiu si na Art Filme prevezme Daniela Kolářová

Písmo: A- | A+

Česká herečka Daniela Kolářová je prvou oznámenou tohtoročnou držiteľkou ceny Hercova misia. Prevezme si ju v lete na MFF Art Film v Košiciach. Jeho 31. ročník sa bude konať od 20. do 27. júna 2025.

Česká herečka Daniela Kolářová patrí k stáliciam československej kinematografie. O jej tvorivom prínose v oblasti filmového umenia niet pochýb. Na plátnach kín i televíznej obrazovke sa permanentne a nepretržite objavuje už od roku 1965. Vytvorila množstvo neprehliadnuteľných charakterových úloh, vďaka ktorým si získala obdiv a pozornosť od množstva divákov naprieč bývalým Československom. Pre Art Film je česť privítať takúto výraznú hereckú osobnosť na festivale a udeliť jej honorárne ocenenie Hercova misia za jej výnimočný prínos v oblasti filmu, povedal umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch. 

Vo svojich najlepších filmoch sa objavila po boku Jaromíra Hanzlíka v snímke Noc na Karlštejně (1973), so Zdeňkom Svěrákom v Na samotě u lesa (1976) a Vratné láhve(2007), s Oldřichom Kaiserom v Setkání v červenci (1977) a s Josefom Abrhámom vo filme Kulový blesk (1978). Nezabudnuteľné je aj jej účinkovanie v dobových populárnych seriáloch ako Žena za pultom(1977) či v kultovej sérii Nemocnica na okraji mesta (1977–1981). Spolu s laureátkami ceny Hercova misia, ktoré už v minulosti získali ocenenie – Ivou Janžurovou, Jiřinou Bohdalovou či Janou Brejchovou – patrí Daniela Kolářová k najobľúbenejšej generácii českých herečiek dodnes,” dodal Martin Palúch.  

Okrem filmového a televízneho herectva dlhé roky pôsobila v Divadle na Vinohradech, kde stvárnila množstvo výrazných divadelných postáv. Za svoj herecký výkon v inscenácii U cíle Thomasa Bernharda v pražskom Divadle Komedie získala koncom marca 2005 Cenu Alfréda Radoka za stvárnenie matky. Hrala aj v Divadle Na zábradlí, v Švandovom divadle a v mnohých ďalších.

Filmoví nadšenci sa s Danielou Kolářovou budú môcť stretnúť v Košiciach v júni počas 31. ročníka IFF Art Film, kde si prevezme cenu Hercova misia. Aktuálne informácie o festivale a cinepassy sú dostupné na stránke www.iffartfilm.com

Cenu Hercova misia udeľuje Art Film od roku 1995 svetovým, slovenským aj českým hereckým osobnostiam za mimoriadny prínos v oblasti filmového herectva.

Autor:

Daniela Kolářová a Milan Lasica. Foto: MFF Art Film/Tomáš Beran

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články