rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Katarína Krnáčová sa dostala do vedenia Federácie európskych filmových akadémií

Písmo: A- | A+

Slovenská producentka a režisérka považuje za najdôležitejšie posilňovať viditeľnosť európskych filmov a ich tvorcov najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

25-členná Federácia európskych filmových akadémií (FACE) pred pár dňami zasadla počas svojho 3. valného zhromaždenia v talianskom meste Taormina na Sicílii. Rokovala o ďalšom smerovaní svojich aktivít na podporu európskej kinematografie, o členstve v správnej rade FACE či nových členoch Federácie.

Federácia európskych filmových akadémií združuje európske filmové akadémie ako spoločný apolitický hlas, ktorý sa venuje rozvoju a zviditeľňovaniu európskej kinematografie. Jeho aktuálnymi členmi sú národné filmové akadémie Belgicka flámskeho i valónskeho, Bieloruska, Česka, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Islandu, Írska, Izraela, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska katalánskeho i galícijského, Švajčiarska, Talianska a Ukrajiny, a zakladajúca Európska filmová akadémia.

Spoločný cieľ je spájanie

Umenie, kultúra a celostvetovo čoraz častejšie aj film spájajú svoje sily, aby upozorňovali na rastúcu polarizáciu spoločnosti, ktoré pramenia najmä z politicko-spoločenského diania. Inak to nie je ani v prípade FACE, ktorá vznikla v roku 2024 a jej 3. valné zhromaždenie dňa 11. júna 2026 otvoril prezident Cinecittà Antonio Saccone, ktorý zdôraznil význam kinematografie ako nástroja na prepájanie ľudí a spoločností. Poukázal na to, že európska kinematografia dokáže vytvárať mosty naprieč krajinami a kultúrami, a to aj v období, keď Európa čelí narastajúcim spoločenským a politickým výzvam.

Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).
Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).

Príležitosť aj pre Slovensko

Na 3. valnom zhromaždení FACE privítali dvoch nových členov – Írsku filmovú a televíznu akadémiu a Galícijskú audiovizuálnu akadémiu.

Ďalším z bodov programu bola voľba nových členov správnej rady. Jej novou predsedníčkou sa stala Katharina Albrecht z Rakúskej filmovej akadémie a podpredsedníčkou sa stala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.

Novými členmi rady sa stali Alain Randresy (Filmová akadémia Luxemburska) a Peter Craeymeersch (Ensors Academy, flámska časť Belgicka). Laia Aubia (Katalánska filmová akadémia), Francine Hofstee (Holandská filmová akadémia) a Matthijs Wouter Knol (Európska filmová akadémia) pokračujú vo svojom pôsobení v rade.

„Moje zvolenie vnímam predovšetkým ako záväzok pokračovať v aktívnej práci, ktorú FACE za posledné roky odviedla. Za jednu z najväčších výziev v nasledujúcom období považujem posilňovanie viditeľnosti európskych filmov a ich tvorcov, najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Chceme pokračovať v rozvoji spoločných projektov, prepájať skúsenosti jednotlivých akadémií, ochraňovať slobodu tvorby na celoeurópskej úrovni a vytvárať nové príležitosti pre európsku kinematografiu. Európske akadémie majú obrovský potenciál inšpirovať sa navzájom a spoločne hľadať riešenia pre výzvy, ktorým dnes náš sektor čelí,‟ povedala Katarína Krnáčová na tému svojho nového podpredsedníctva.

To najlepšie z Európy

Počas tohtoročného zhromaždenia spustila FACE novú webovú stránku www.filmacademies.eu a zhodnotila aj svoju iniciatívu Best of Europe, realizovanú v spolupráci s FestivalScope. Program Best of Europe poskytuje členom akadémií FACE exkluzívny prístup k víťazným filmom, ktoré získali národné filmové ceny v jednotlivých európskych krajinách, stále viac posilňuje viditeľnosť, šírenie a oceňovanie kvalitnej európskej kinematografie aj za hranicami štátov.

Iniciatíva je navrhnutá ako flexibilný a rozvíjajúci sa projekt, ktorý možno prispôsobovať a implementovať v rôznych formátoch a kontextoch.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Na udeľovaní Igricov ocenili mnoho skvelých filmových osobností slovenskej kinematografie. No ako slávnostné podujatie večer vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore dôrazne hovoril aj o svojej manželke Zuzane Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články