rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Katarína Krnáčová sa dostala do vedenia Federácie európskych filmových akadémií

Písmo: A- | A+

Slovenská producentka a režisérka považuje za najdôležitejšie posilňovať viditeľnosť európskych filmov a ich tvorcov najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

25-členná Federácia európskych filmových akadémií (FACE) pred pár dňami zasadla počas svojho 3. valného zhromaždenia v talianskom meste Taormina na Sicílii. Rokovala o ďalšom smerovaní svojich aktivít na podporu európskej kinematografie, o členstve v správnej rade FACE či nových členoch Federácie.

Federácia európskych filmových akadémií združuje európske filmové akadémie ako spoločný apolitický hlas, ktorý sa venuje rozvoju a zviditeľňovaniu európskej kinematografie. Jeho aktuálnymi členmi sú národné filmové akadémie Belgicka flámskeho i valónskeho, Bieloruska, Česka, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Islandu, Írska, Izraela, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska katalánskeho i galícijského, Švajčiarska, Talianska a Ukrajiny, a zakladajúca Európska filmová akadémia.

Spoločný cieľ je spájanie

Umenie, kultúra a celostvetovo čoraz častejšie aj film spájajú svoje sily, aby upozorňovali na rastúcu polarizáciu spoločnosti, ktoré pramenia najmä z politicko-spoločenského diania. Inak to nie je ani v prípade FACE, ktorá vznikla v roku 2024 a jej 3. valné zhromaždenie dňa 11. júna 2026 otvoril prezident Cinecittà Antonio Saccone, ktorý zdôraznil význam kinematografie ako nástroja na prepájanie ľudí a spoločností. Poukázal na to, že európska kinematografia dokáže vytvárať mosty naprieč krajinami a kultúrami, a to aj v období, keď Európa čelí narastajúcim spoločenským a politickým výzvam.

Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).
Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).

Príležitosť aj pre Slovensko

Na 3. valnom zhromaždení FACE privítali dvoch nových členov – Írsku filmovú a televíznu akadémiu a Galícijskú audiovizuálnu akadémiu.

Ďalším z bodov programu bola voľba nových členov správnej rady. Jej novou predsedníčkou sa stala Katharina Albrecht z Rakúskej filmovej akadémie a podpredsedníčkou sa stala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.

Novými členmi rady sa stali Alain Randresy (Filmová akadémia Luxemburska) a Peter Craeymeersch (Ensors Academy, flámska časť Belgicka). Laia Aubia (Katalánska filmová akadémia), Francine Hofstee (Holandská filmová akadémia) a Matthijs Wouter Knol (Európska filmová akadémia) pokračujú vo svojom pôsobení v rade.

„Moje zvolenie vnímam predovšetkým ako záväzok pokračovať v aktívnej práci, ktorú FACE za posledné roky odviedla. Za jednu z najväčších výziev v nasledujúcom období považujem posilňovanie viditeľnosti európskych filmov a ich tvorcov, najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Chceme pokračovať v rozvoji spoločných projektov, prepájať skúsenosti jednotlivých akadémií, ochraňovať slobodu tvorby na celoeurópskej úrovni a vytvárať nové príležitosti pre európsku kinematografiu. Európske akadémie majú obrovský potenciál inšpirovať sa navzájom a spoločne hľadať riešenia pre výzvy, ktorým dnes náš sektor čelí,‟ povedala Katarína Krnáčová na tému svojho nového podpredsedníctva.

To najlepšie z Európy

Počas tohtoročného zhromaždenia spustila FACE novú webovú stránku www.filmacademies.eu a zhodnotila aj svoju iniciatívu Best of Europe, realizovanú v spolupráci s FestivalScope. Program Best of Europe poskytuje členom akadémií FACE exkluzívny prístup k víťazným filmom, ktoré získali národné filmové ceny v jednotlivých európskych krajinách, stále viac posilňuje viditeľnosť, šírenie a oceňovanie kvalitnej európskej kinematografie aj za hranicami štátov.

Iniciatíva je navrhnutá ako flexibilný a rozvíjajúci sa projekt, ktorý možno prispôsobovať a implementovať v rôznych formátoch a kontextoch.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karlove Vary 2026 ceny Režisérka Martina Buchelová. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 95 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Zobraziť všetky články