rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Katarína Krnáčová sa dostala do vedenia Federácie európskych filmových akadémií

Písmo: A- | A+

Slovenská producentka a režisérka považuje za najdôležitejšie posilňovať viditeľnosť európskych filmov a ich tvorcov najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

25-členná Federácia európskych filmových akadémií (FACE) pred pár dňami zasadla počas svojho 3. valného zhromaždenia v talianskom meste Taormina na Sicílii. Rokovala o ďalšom smerovaní svojich aktivít na podporu európskej kinematografie, o členstve v správnej rade FACE či nových členoch Federácie.

Federácia európskych filmových akadémií združuje európske filmové akadémie ako spoločný apolitický hlas, ktorý sa venuje rozvoju a zviditeľňovaniu európskej kinematografie. Jeho aktuálnymi členmi sú národné filmové akadémie Belgicka flámskeho i valónskeho, Bieloruska, Česka, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Islandu, Írska, Izraela, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska katalánskeho i galícijského, Švajčiarska, Talianska a Ukrajiny, a zakladajúca Európska filmová akadémia.

Spoločný cieľ je spájanie

Umenie, kultúra a celostvetovo čoraz častejšie aj film spájajú svoje sily, aby upozorňovali na rastúcu polarizáciu spoločnosti, ktoré pramenia najmä z politicko-spoločenského diania. Inak to nie je ani v prípade FACE, ktorá vznikla v roku 2024 a jej 3. valné zhromaždenie dňa 11. júna 2026 otvoril prezident Cinecittà Antonio Saccone, ktorý zdôraznil význam kinematografie ako nástroja na prepájanie ľudí a spoločností. Poukázal na to, že európska kinematografia dokáže vytvárať mosty naprieč krajinami a kultúrami, a to aj v období, keď Európa čelí narastajúcim spoločenským a politickým výzvam.

Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).
Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).

Príležitosť aj pre Slovensko

Na 3. valnom zhromaždení FACE privítali dvoch nových členov – Írsku filmovú a televíznu akadémiu a Galícijskú audiovizuálnu akadémiu.

Ďalším z bodov programu bola voľba nových členov správnej rady. Jej novou predsedníčkou sa stala Katharina Albrecht z Rakúskej filmovej akadémie a podpredsedníčkou sa stala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.

Novými členmi rady sa stali Alain Randresy (Filmová akadémia Luxemburska) a Peter Craeymeersch (Ensors Academy, flámska časť Belgicka). Laia Aubia (Katalánska filmová akadémia), Francine Hofstee (Holandská filmová akadémia) a Matthijs Wouter Knol (Európska filmová akadémia) pokračujú vo svojom pôsobení v rade.

„Moje zvolenie vnímam predovšetkým ako záväzok pokračovať v aktívnej práci, ktorú FACE za posledné roky odviedla. Za jednu z najväčších výziev v nasledujúcom období považujem posilňovanie viditeľnosti európskych filmov a ich tvorcov, najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Chceme pokračovať v rozvoji spoločných projektov, prepájať skúsenosti jednotlivých akadémií, ochraňovať slobodu tvorby na celoeurópskej úrovni a vytvárať nové príležitosti pre európsku kinematografiu. Európske akadémie majú obrovský potenciál inšpirovať sa navzájom a spoločne hľadať riešenia pre výzvy, ktorým dnes náš sektor čelí,‟ povedala Katarína Krnáčová na tému svojho nového podpredsedníctva.

To najlepšie z Európy

Počas tohtoročného zhromaždenia spustila FACE novú webovú stránku www.filmacademies.eu a zhodnotila aj svoju iniciatívu Best of Europe, realizovanú v spolupráci s FestivalScope. Program Best of Europe poskytuje členom akadémií FACE exkluzívny prístup k víťazným filmom, ktoré získali národné filmové ceny v jednotlivých európskych krajinách, stále viac posilňuje viditeľnosť, šírenie a oceňovanie kvalitnej európskej kinematografie aj za hranicami štátov.

Iniciatíva je navrhnutá ako flexibilný a rozvíjajúci sa projekt, ktorý možno prispôsobovať a implementovať v rôznych formátoch a kontextoch.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články