rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Katarína Krnáčová sa dostala do vedenia Federácie európskych filmových akadémií

Písmo: A- | A+

Slovenská producentka a režisérka považuje za najdôležitejšie posilňovať viditeľnosť európskych filmov a ich tvorcov najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

25-členná Federácia európskych filmových akadémií (FACE) pred pár dňami zasadla počas svojho 3. valného zhromaždenia v talianskom meste Taormina na Sicílii. Rokovala o ďalšom smerovaní svojich aktivít na podporu európskej kinematografie, o členstve v správnej rade FACE či nových členoch Federácie.

Federácia európskych filmových akadémií združuje európske filmové akadémie ako spoločný apolitický hlas, ktorý sa venuje rozvoju a zviditeľňovaniu európskej kinematografie. Jeho aktuálnymi členmi sú národné filmové akadémie Belgicka flámskeho i valónskeho, Bieloruska, Česka, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Islandu, Írska, Izraela, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska katalánskeho i galícijského, Švajčiarska, Talianska a Ukrajiny, a zakladajúca Európska filmová akadémia.

Spoločný cieľ je spájanie

Umenie, kultúra a celostvetovo čoraz častejšie aj film spájajú svoje sily, aby upozorňovali na rastúcu polarizáciu spoločnosti, ktoré pramenia najmä z politicko-spoločenského diania. Inak to nie je ani v prípade FACE, ktorá vznikla v roku 2024 a jej 3. valné zhromaždenie dňa 11. júna 2026 otvoril prezident Cinecittà Antonio Saccone, ktorý zdôraznil význam kinematografie ako nástroja na prepájanie ľudí a spoločností. Poukázal na to, že európska kinematografia dokáže vytvárať mosty naprieč krajinami a kultúrami, a to aj v období, keď Európa čelí narastajúcim spoločenským a politickým výzvam.

Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).
Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).

Príležitosť aj pre Slovensko

Na 3. valnom zhromaždení FACE privítali dvoch nových členov – Írsku filmovú a televíznu akadémiu a Galícijskú audiovizuálnu akadémiu.

Ďalším z bodov programu bola voľba nových členov správnej rady. Jej novou predsedníčkou sa stala Katharina Albrecht z Rakúskej filmovej akadémie a podpredsedníčkou sa stala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.

Novými členmi rady sa stali Alain Randresy (Filmová akadémia Luxemburska) a Peter Craeymeersch (Ensors Academy, flámska časť Belgicka). Laia Aubia (Katalánska filmová akadémia), Francine Hofstee (Holandská filmová akadémia) a Matthijs Wouter Knol (Európska filmová akadémia) pokračujú vo svojom pôsobení v rade.

„Moje zvolenie vnímam predovšetkým ako záväzok pokračovať v aktívnej práci, ktorú FACE za posledné roky odviedla. Za jednu z najväčších výziev v nasledujúcom období považujem posilňovanie viditeľnosti európskych filmov a ich tvorcov, najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Chceme pokračovať v rozvoji spoločných projektov, prepájať skúsenosti jednotlivých akadémií, ochraňovať slobodu tvorby na celoeurópskej úrovni a vytvárať nové príležitosti pre európsku kinematografiu. Európske akadémie majú obrovský potenciál inšpirovať sa navzájom a spoločne hľadať riešenia pre výzvy, ktorým dnes náš sektor čelí,‟ povedala Katarína Krnáčová na tému svojho nového podpredsedníctva.

To najlepšie z Európy

Počas tohtoročného zhromaždenia spustila FACE novú webovú stránku www.filmacademies.eu a zhodnotila aj svoju iniciatívu Best of Europe, realizovanú v spolupráci s FestivalScope. Program Best of Europe poskytuje členom akadémií FACE exkluzívny prístup k víťazným filmom, ktoré získali národné filmové ceny v jednotlivých európskych krajinách, stále viac posilňuje viditeľnosť, šírenie a oceňovanie kvalitnej európskej kinematografie aj za hranicami štátov.

Iniciatíva je navrhnutá ako flexibilný a rozvíjajúci sa projekt, ktorý možno prispôsobovať a implementovať v rôznych formátoch a kontextoch.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zomrieť a žiť Záber z filmu Zomrieť a žiť. Foto: Continental film

Bojujú a učia sa žiť. Portrét celej generácie Ukrajincov

Časozberná dokumentárna snímka Zomrieť a žiť vznikala vyše desaťročie. Sleduje trojicu ukrajinských dobrovoľníkov Šachtu, Pottera a Dancera, ktorí v roku 2014 odišli bojovať na východ Ukrajiny. Režisérka Yuliia Hontaruk ich však nakrúcala nielen na fronte, ale aj po tom, ako sa vrátili domov a hľadali znovu uplatnenie v civilnom živote. Dokument, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Lotyšska a Slovenska je od štvrtka 15. októbra v slovenských kinách. Film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru tento rok v júli na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festival pricestovali aj všetci traja protagonisti filmu spolu s ich rodinami. „Bol to naozaj veľmi dojemný moment. Tvrdili, že je to prvýkrát za päť rokov, kedy vôbec mali kvázi ,dovolenkuʻ,“ povedala počas slovenskej premiéry filmu v septembri na festivale Cinematik slovenská koproducentka dokumentu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Pre mňa bolo veľkou cťou spolupracovať na tomto filme a koprodukovať ho. Musím povedať, že mám obrovský obdiv voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí bojujú za svoju vlasť,“ dodala Krnáčová. Trojica obyčajných Ukrajincov vzala v roku 2014 do rúk zbrane a išli brániť svoju vlasť. Na fronte ich Yuliia Hontaruk sledovala vyše dva roky. Pokračovala, aj keď sa vracali k rodinám a k životu, v ktorom si po vojnovej skúsenosti ťažko hľadali svoje miesto. A potom prišiel rok 2022 a ruská invázia. Film tak zachytáva 12...
MFHF Poprad 2026 klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

MFHF Poprad 2026: S Barabášom do Novej Guinei, s Pirohom na tretí najvyšší vrchol sveta

Medzinárodný festival horských filmov Poprad začal písať svoj 34. ročník. V popradskom kine Tatra a vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad, v kine Mier v Spišskej Novej Vsi a v kine Iskra v Kežmarku uvedie spolu vyše 50 filmov. Snímky, ktorých protagonisti prekonávajú samých seba nakrútili filmári z celého sveta – od USA cez Nový Zéland až po Spojené kráľovstvo. Premietať sa budú aj filmy zo Švédska, Švajčiarska, Španielska, Francúzska, Talianska, ale aj Slovenska, Česka a ďalších krajín. Festival sa koná od 14. do 18. októbra. Vlani si jedno z festivalových ocenení – Cenu poroty – odniesol slovenský režisér Rasťo Hatiar so snímkou Gálfy: Horský život o horskom vodcovi Róbertovi Gálfym. Tento rok Hatiar zasadne do trojčlennej medzinárodnej poroty. Jej ďalšími členmi sú Mireille Chiocca, ktorá založila a takmer 30 rokov viedla Medzinárodný festival horských a dobrodružných filmov vo francúzskom Autrans a česká architektka a slacklinerka Anna Hanuš Kuchařová. Medzi slovenskými filmami v programe je aj tento rok novinka Pavla Barabáša. Jeho film Dotkol som sa doby kamennej pozoruje stret sveta dávnych tradícií s modernou civilizáciou na Novej Guinei. MFHF Poprad 2026 uvedie aj novinku Jara Tešlára Prechod cez Altaj, ktorá mongolský Altaj sleduje zo sedla horských bicyklov. Snímka Na hranici neznámeho sveta: Výstup na Mt. Giluwe režiséra Milana Ohurniaka zase zaznamenáva slovenskú výpravu na najvyšší vulkán...
STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.   Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava. Priskoro na bilancovanie S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie. „Zákon o transformácii...
Zobraziť všetky články