rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Katarína Krnáčová sa dostala do vedenia Federácie európskych filmových akadémií

Písmo: A- | A+

Slovenská producentka a režisérka považuje za najdôležitejšie posilňovať viditeľnosť európskych filmov a ich tvorcov najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

25-členná Federácia európskych filmových akadémií (FACE) pred pár dňami zasadla počas svojho 3. valného zhromaždenia v talianskom meste Taormina na Sicílii. Rokovala o ďalšom smerovaní svojich aktivít na podporu európskej kinematografie, o členstve v správnej rade FACE či nových členoch Federácie.

Federácia európskych filmových akadémií združuje európske filmové akadémie ako spoločný apolitický hlas, ktorý sa venuje rozvoju a zviditeľňovaniu európskej kinematografie. Jeho aktuálnymi členmi sú národné filmové akadémie Belgicka flámskeho i valónskeho, Bieloruska, Česka, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Islandu, Írska, Izraela, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska katalánskeho i galícijského, Švajčiarska, Talianska a Ukrajiny, a zakladajúca Európska filmová akadémia.

Spoločný cieľ je spájanie

Umenie, kultúra a celostvetovo čoraz častejšie aj film spájajú svoje sily, aby upozorňovali na rastúcu polarizáciu spoločnosti, ktoré pramenia najmä z politicko-spoločenského diania. Inak to nie je ani v prípade FACE, ktorá vznikla v roku 2024 a jej 3. valné zhromaždenie dňa 11. júna 2026 otvoril prezident Cinecittà Antonio Saccone, ktorý zdôraznil význam kinematografie ako nástroja na prepájanie ľudí a spoločností. Poukázal na to, že európska kinematografia dokáže vytvárať mosty naprieč krajinami a kultúrami, a to aj v období, keď Európa čelí narastajúcim spoločenským a politickým výzvam.

Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).
Členovia Federácie európskych filmových akadémií (FACE).

Príležitosť aj pre Slovensko

Na 3. valnom zhromaždení FACE privítali dvoch nových členov – Írsku filmovú a televíznu akadémiu a Galícijskú audiovizuálnu akadémiu.

Ďalším z bodov programu bola voľba nových členov správnej rady. Jej novou predsedníčkou sa stala Katharina Albrecht z Rakúskej filmovej akadémie a podpredsedníčkou sa stala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.

Novými členmi rady sa stali Alain Randresy (Filmová akadémia Luxemburska) a Peter Craeymeersch (Ensors Academy, flámska časť Belgicka). Laia Aubia (Katalánska filmová akadémia), Francine Hofstee (Holandská filmová akadémia) a Matthijs Wouter Knol (Európska filmová akadémia) pokračujú vo svojom pôsobení v rade.

„Moje zvolenie vnímam predovšetkým ako záväzok pokračovať v aktívnej práci, ktorú FACE za posledné roky odviedla. Za jednu z najväčších výziev v nasledujúcom období považujem posilňovanie viditeľnosti európskych filmov a ich tvorcov, najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Chceme pokračovať v rozvoji spoločných projektov, prepájať skúsenosti jednotlivých akadémií, ochraňovať slobodu tvorby na celoeurópskej úrovni a vytvárať nové príležitosti pre európsku kinematografiu. Európske akadémie majú obrovský potenciál inšpirovať sa navzájom a spoločne hľadať riešenia pre výzvy, ktorým dnes náš sektor čelí,‟ povedala Katarína Krnáčová na tému svojho nového podpredsedníctva.

To najlepšie z Európy

Počas tohtoročného zhromaždenia spustila FACE novú webovú stránku www.filmacademies.eu a zhodnotila aj svoju iniciatívu Best of Europe, realizovanú v spolupráci s FestivalScope. Program Best of Europe poskytuje členom akadémií FACE exkluzívny prístup k víťazným filmom, ktoré získali národné filmové ceny v jednotlivých európskych krajinách, stále viac posilňuje viditeľnosť, šírenie a oceňovanie kvalitnej európskej kinematografie aj za hranicami štátov.

Iniciatíva je navrhnutá ako flexibilný a rozvíjajúci sa projekt, ktorý možno prispôsobovať a implementovať v rôznych formátoch a kontextoch.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články