Záber z filmu Keď život chutí (r. Kristina Dufková) / Zdroj: Magiclab

Keď život chutí medzi nominovanými na Európske filmové ceny v dvoch kategóriách

Písmo: A- | A+

Európska filmová akadémia zverejnila 5. novembra nominácie v hlavných kategóriách 37. ročníka Európskych filmových cien. Nominácie sú zverejnené v oficiálnom nominačnom videu, ktoré predstavuje všetky nominované filmy, ako aj hercov a herečky. Víťazov vyhlásia na odovzdávaní cien 7. decembra vo švajčiarskom Luzerne. Podľa nových pravidiel Akadémie sú od tohto ročníka filmy z kategórií Európsky dokument a Európsky animovaný film oprávnené súťažiť aj v kategórii Európsky film.

Dokopy je v nej nominovaných 15 filmov, vrátane slovenskej koprodukcie Keď život chutí (r.  Kristina Dufková). Nominovaných je 5 dokumentárnych filmov: Bye Bye Tiberias (r. Lina Soualem), In Limbo (r. Alina Maksimenko), ktorý bol uvedený na MFDF Ji.hlava, kritikmi oceňovaný Dahomey (r. Mati Diop), ktorý môže slovenské publikum vidieť práve v kinách, No Other Land (r. Yuval Abraham, Rachel Szor, Basel Adra & Hamdan Ballal) – otvárací film tohtoročného festivalu Jeden Svet a Soundtrack to a Coup d’Etat (r. Johan Grimonprez) na Slovensku premietaný na MFF Cinematik pod názvom Soundtrack k štátnemu prevratu.

Medzi animovanými filmami sú nominované Mačacia odysea (r. Gints Zilbalodis), snímka, ktorá otvárala prehliadku Be2Can 2024, Savages (r. Claude Barras), Sultana’s Dream (r. Isabel Herguera), They Shot the Piano Player (r. Fernando Trueba, Javier Mariscal) a česko-francúzsko-slovenská koprodukcia Keď život chutí (r. Kristina Dufková). Pätica hraných dlhometrážnych filmov nominovaných tento rok obsahuje dvojicu filmov, ktoré slovenské publikum môže vidieť v kinách – Substancia (r. Coralie Fargeat) a Semienko posvätného figovníka (r. Mohammad Rasoulouf). Nový film španielskeho režiséra Pedra Almodóvara s názvom Vedľajšia izba vstúpi do slovenskej distribúcie 5. decembra. Za svoju úlohu v tomto filme je Tilda Swinton nominovaná v kategórii Európska herečka 2024.

Päticu uzatvárajú snímky Emilia Pérez (r. Jacques Audiard) a Vermiglio (r. Maura Delpero). Audiard, Delpero,  Rasoulof a Almodóvar sú tiež nominovaní v kategórii réžia spolu s Andreou Arnold, britskou režisérkou, ktorej film Bird má nomináciu aj v hereckej kategórii pre Franza Rogowského.

Audiard, Almodóvar, Rasoulof a Fargeat sú tiež s dvojicou Magnus von Horn a Line Langebek (film Dievča s ihlou) nominovaní v scenáristickej kategórii.

Snímka Dievčas ihlou (r. Magnus von Horn) má aj dve nominácie v kategórii Európska herečka pre herečky Vic Carmen Sonne a Trine Dyrholm. Nomináciu má aj Renate Reinsve za postavu Elisabeth vo filme Armand (r. Halfdan Ullmann Tøndel), ktorý slovenské publikum uvidí v kinách v januári budúceho roka. Karla Sofía Gascón je nominovaná za hlavnú úlohu vo filme Emilia Pérez.

V pätici nominovaných hercov nájdeme Daniela Craiga (film Queer, r. Luca Guadagnino), Ralpha Fiennesa (film Konkláve, r. Edward Berger, film je v slovenských kinách od 7. novembra), Larsa Eidingera (film Dying, r. Matthias Glasner), Aboua Sangareho (film Souleymane’s Story, r. Boris Lojkine) a spomínaného Franza Rogowského.

V kategórii venovanej krátkemu filmu sú nominované snímky 2720 (r. Basil da Cunha), Clamor (r. Salomé Da Souza) uvedený na Art Film Feste pod názvom Krik, francúzsky animovaný film The Exploding Girl (r. Caroline Poggi, Jonathan Vinel), The Man Who Could Not Remain Silent (r. Nebojša Slijepčević) a animovaný Wander to Wonder (r. Nina Gantz).

Kompletný zoznam nominovaných nájdete na webe Európskej filmovej akadémie.

Autor:

Záber z filmu Keď život chutí (r. Kristina Dufková) / Zdroj: Magiclab

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články