Kinobus s témou Lúhy a háje bude premietať na Hornej Nitre

Písmo: A- | A+

Až 130 kilometrov na cestách a 14 kilometrov filmov v lúhoch a hájoch Hornej Nitry čaká tohtoročný Festival Kinobus.

Festival Kinobus po štvorročnej pauze prináša ďalšiu nostalgickú jazdu slovenským vidiekom, snorenie po klasických kinosálach a zľahka nevyspytateľnú vlastivednú výpravu. Ak patríte k tým, ktorí radi objavujú zabudnuté kinosály, oprašujú roky nepoužívané premietačky a nezľaknú sa exkurzií na netradičné miesta, ste ideálnymi festivalovými účastníkmi. Kinobus potrvá od štvrtka 5. do nedele 8. septembra 2024. Tento rok preskúma Partizánske, Zemianske Kostoľany, Kovarce, Prašice a prevedie vás témou Lúhy a háje,“ uviedli organizátori.  

Podľa nich budú môcť účastníci festivalu zblízka nazrieť do výroby topánok, pre ktorú je typická hustá sieť koženárskych lúhov. Navštívia tiež čističku odpadových vôd, skúsia si prácu tvorby fotografií cez rôzne chemické procesy a napokon si vychutnajú háje v podobe Duchonky a Salaša.

Kinobus je hravá akcia, ktorá cez staré kiná objavuje každý rok iný región Slovenska. Staré, dnes už väčšinou nefunkčné kiná totižto skrývajú množstvo spomienok, nádejí, lások, mladíckych očakávaní a snov. Takto im aspoň na chvíľu vraciame život,“ hovorí Martin Krištof, riaditeľ festivalu.

Premietať sa bude v kine Vtáčnik v Zemianskych Kostoľanoch, ktoré fungovalo od roku 1973, skoro až do úplného konca éry klasických filmov, čiže roku 2012. Organizátori oživia aj kino Tribeč v Kovarciach, ktoré postavili rok po kine Vtáčnik a taktiež premietalo do samého konca. „V oboch kinách sme opravili staré premietacie stroje a väčšina filmov tak bude premietnutá z dnes už nostalgického analógového formátu. Filmy budú aj o chémii, ktorá nahrádza prírodu. Alebo prírode, ktorá našťastie už dokáže nahradiť chémiu,“ povedal Krištof.

Festival uvedie klasiky ako Vesničko má, středisková, Záhrada, Votrelec či E.T. – Mimozemšťan a takisto menej známe snímky viažuce sa k téme ročníka a k navštívenému regiónu, ako napríklad Nová šichta či BAŤAstories.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Zobraziť všetky články