Kinobus s témou Lúhy a háje bude premietať na Hornej Nitre

Písmo: A- | A+

Až 130 kilometrov na cestách a 14 kilometrov filmov v lúhoch a hájoch Hornej Nitry čaká tohtoročný Festival Kinobus.

Festival Kinobus po štvorročnej pauze prináša ďalšiu nostalgickú jazdu slovenským vidiekom, snorenie po klasických kinosálach a zľahka nevyspytateľnú vlastivednú výpravu. Ak patríte k tým, ktorí radi objavujú zabudnuté kinosály, oprašujú roky nepoužívané premietačky a nezľaknú sa exkurzií na netradičné miesta, ste ideálnymi festivalovými účastníkmi. Kinobus potrvá od štvrtka 5. do nedele 8. septembra 2024. Tento rok preskúma Partizánske, Zemianske Kostoľany, Kovarce, Prašice a prevedie vás témou Lúhy a háje,“ uviedli organizátori.  

Podľa nich budú môcť účastníci festivalu zblízka nazrieť do výroby topánok, pre ktorú je typická hustá sieť koženárskych lúhov. Navštívia tiež čističku odpadových vôd, skúsia si prácu tvorby fotografií cez rôzne chemické procesy a napokon si vychutnajú háje v podobe Duchonky a Salaša.

Kinobus je hravá akcia, ktorá cez staré kiná objavuje každý rok iný región Slovenska. Staré, dnes už väčšinou nefunkčné kiná totižto skrývajú množstvo spomienok, nádejí, lások, mladíckych očakávaní a snov. Takto im aspoň na chvíľu vraciame život,“ hovorí Martin Krištof, riaditeľ festivalu.

Premietať sa bude v kine Vtáčnik v Zemianskych Kostoľanoch, ktoré fungovalo od roku 1973, skoro až do úplného konca éry klasických filmov, čiže roku 2012. Organizátori oživia aj kino Tribeč v Kovarciach, ktoré postavili rok po kine Vtáčnik a taktiež premietalo do samého konca. „V oboch kinách sme opravili staré premietacie stroje a väčšina filmov tak bude premietnutá z dnes už nostalgického analógového formátu. Filmy budú aj o chémii, ktorá nahrádza prírodu. Alebo prírode, ktorá našťastie už dokáže nahradiť chémiu,“ povedal Krištof.

Festival uvedie klasiky ako Vesničko má, středisková, Záhrada, Votrelec či E.T. – Mimozemšťan a takisto menej známe snímky viažuce sa k téme ročníka a k navštívenému regiónu, ako napríklad Nová šichta či BAŤAstories.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miro Remo Raději zešílet v divočině

Miro Remo zvíťazil vo Varoch s filmom Raději zešílet v divočině

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých. Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja. „Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo. Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou...
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

myslím si O čom rojčím pri filme o „snílkoch“

O filme Rasťa Boroša, ktorý sa mal pôvodne volať Ťapákovci, keďže na začiatku bola inšpirácia Timravinou literárnou predlohou, sa vedelo, už keď ho tvorcovia začali pripravovať. Ja síce nedám dopustiť na televíznych Ťapákovcov Ondreja Šulaja a Ľubomíra Vajdičku z roku 1977, ale zároveň mám rád moderné aktualizácie klasických textov. A tak som sa tešil. Prekvapenie prvé: film sa napokon volá Kronika večných snílkov. Zmena pracovného titulu na iný finálny je bežná vec, ale prečo je v názve české slovo? Je azda snílek (snílko?) niečo iné ako rojko? Čo by bolo zlé na Kronike večných rojkov? Zarážajúce je, že tvorcovia ponechali názov v tejto podobe, hoci o tom bohemizme vedeli. A prišla tlačová správa, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Snímka mala svetovú premiéru na festivale v indickom Goa a úspešne sa predstavila v Paríži, Beverly Hills, Jaipure aj Texase. Práve z Paríža, z ÉCU – The European Independent Film Festival, si odniesla cenu za Najlepší nezávislý európsky film.“ Cena z Paríža? To je úspech, nie? Stačí letmý pohľad na webovú stránku toho parížskeho festivalu, aby sme zistili (ako ma upozornil kolega Miro Ulman), že nebezpečne pripomína takzvané predátorské festivaly. Súťažilo sa až v 14 kategóriách – išlo o maglajz filmov všetkých možných rodov, žánrov a minutáží, profesionálnych i študentských. Z nadmerného počtu kategórií a poddimenzovaného počtu súťažných...
Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster.

Zbormajster sleduje, ako sa mení na motýľa

Reálnym prípadom zbormajstra Bambini di Praga, ktorého v roku 2004 obvinili a neskôr odsúdili za zneužívanie a ohrozovanie výchovy 49 zboristiek, sa inšpiroval film Zbormajster režiséra a scenáristu Ondřeja Provazníka. Po premiére na festivale v Karlových Varoch, kde ho uviedli v Hlavnej súťaži, prichádza Zbormajster od štvrtku 10. júla do slovenských kín. „Keď sa začala riešiť otázka ,MeTooʻ, spomenul som si na taký český predvoj, čo bola kauza Bambini di Praga, ktorá sa prevalila v roku 2004. Bolo to vtedy dosť kontroverzné a ešte v trochu inej dobe a zdalo sa mi, že je to príbeh, ktorý sa ponúka na spracovanie. Zároveň som mal taký zvláštny zážitok z doby, keď tá kauza vrcholila, ktorý vo mne strašne dlho zostal. Bola v ňom obsiahnutá rozporuplnosť, s ktorou sa bývalé zboristky na svojho zbormajstra pozerali. Chcel som ten pocit nejako spracovať, a tak som v kontexte zosilnenej spoločenskej debaty o tejto téme začal uvažovať o filme,“ povedal režisér Ondřej Provazník. Príbeh je podľa Provazníka fiktívny. Postavy, vrátane samotného zbormajstra, sú vymyslené. Majú iba veľkú inšpiráciu v niektorých figúrach. Okrem Bambini di Praga sa režisér a scenárista inšpiroval aj ďalšími podobnými prípadmi. Provazník na seba upozornil už v roku 2019, keď spolu s Martinom Dušekom nakrútili film Staříci. Zbormajster, ktorého dej zasadil na začiatok 90. rokov, je jeho samostatným režijným hraným debutom. Outsiderka, ktorá...
Zobraziť všetky články