Kinobus s témou Lúhy a háje bude premietať na Hornej Nitre

Písmo: A- | A+

Až 130 kilometrov na cestách a 14 kilometrov filmov v lúhoch a hájoch Hornej Nitry čaká tohtoročný Festival Kinobus.

Festival Kinobus po štvorročnej pauze prináša ďalšiu nostalgickú jazdu slovenským vidiekom, snorenie po klasických kinosálach a zľahka nevyspytateľnú vlastivednú výpravu. Ak patríte k tým, ktorí radi objavujú zabudnuté kinosály, oprašujú roky nepoužívané premietačky a nezľaknú sa exkurzií na netradičné miesta, ste ideálnymi festivalovými účastníkmi. Kinobus potrvá od štvrtka 5. do nedele 8. septembra 2024. Tento rok preskúma Partizánske, Zemianske Kostoľany, Kovarce, Prašice a prevedie vás témou Lúhy a háje,“ uviedli organizátori.  

Podľa nich budú môcť účastníci festivalu zblízka nazrieť do výroby topánok, pre ktorú je typická hustá sieť koženárskych lúhov. Navštívia tiež čističku odpadových vôd, skúsia si prácu tvorby fotografií cez rôzne chemické procesy a napokon si vychutnajú háje v podobe Duchonky a Salaša.

Kinobus je hravá akcia, ktorá cez staré kiná objavuje každý rok iný región Slovenska. Staré, dnes už väčšinou nefunkčné kiná totižto skrývajú množstvo spomienok, nádejí, lások, mladíckych očakávaní a snov. Takto im aspoň na chvíľu vraciame život,“ hovorí Martin Krištof, riaditeľ festivalu.

Premietať sa bude v kine Vtáčnik v Zemianskych Kostoľanoch, ktoré fungovalo od roku 1973, skoro až do úplného konca éry klasických filmov, čiže roku 2012. Organizátori oživia aj kino Tribeč v Kovarciach, ktoré postavili rok po kine Vtáčnik a taktiež premietalo do samého konca. „V oboch kinách sme opravili staré premietacie stroje a väčšina filmov tak bude premietnutá z dnes už nostalgického analógového formátu. Filmy budú aj o chémii, ktorá nahrádza prírodu. Alebo prírode, ktorá našťastie už dokáže nahradiť chémiu,“ povedal Krištof.

Festival uvedie klasiky ako Vesničko má, středisková, Záhrada, Votrelec či E.T. – Mimozemšťan a takisto menej známe snímky viažuce sa k téme ročníka a k navštívenému regiónu, ako napríklad Nová šichta či BAŤAstories.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články