Kinobus s témou Lúhy a háje bude premietať na Hornej Nitre

Písmo: A- | A+

Až 130 kilometrov na cestách a 14 kilometrov filmov v lúhoch a hájoch Hornej Nitry čaká tohtoročný Festival Kinobus.

„Festival Kinobus po štvorročnej pauze prináša ďalšiu nostalgickú jazdu slovenským vidiekom, snorenie po klasických kinosálach a zľahka nevyspytateľnú vlastivednú výpravu. Ak patríte k tým, ktorí radi objavujú zabudnuté kinosály, oprašujú roky nepoužívané premietačky a nezľaknú sa exkurzií na netradičné miesta, ste ideálnymi festivalovými účastníkmi. Kinobus potrvá od štvrtka 5. do nedele 8. septembra 2024. Tento rok preskúma Partizánske, Zemianske Kostoľany, Kovarce, Prašice a prevedie vás témou Lúhy a háje,“ uviedli organizátori.  

Podľa nich budú môcť účastníci festivalu zblízka nazrieť do výroby topánok, pre ktorú je typická hustá sieť koženárskych lúhov. Navštívia tiež čističku odpadových vôd, skúsia si prácu tvorby fotografií cez rôzne chemické procesy a napokon si vychutnajú háje v podobe Duchonky a Salaša.

„Kinobus je hravá akcia, ktorá cez staré kiná objavuje každý rok iný región Slovenska. Staré, dnes už väčšinou nefunkčné kiná totižto skrývajú množstvo spomienok, nádejí, lások, mladíckych očakávaní a snov. Takto im aspoň na chvíľu vraciame život,“ hovorí Martin Krištof, riaditeľ festivalu.

Premietať sa bude v kine Vtáčnik v Zemianskych Kostoľanoch, ktoré fungovalo od roku 1973, skoro až do úplného konca éry klasických filmov, čiže roku 2012. Organizátori oživia aj kino Tribeč v Kovarciach, ktoré postavili rok po kine Vtáčnik a taktiež premietalo do samého konca. „V oboch kinách sme opravili staré premietacie stroje a väčšina filmov tak bude premietnutá z dnes už nostalgického analógového formátu. Filmy budú aj o chémii, ktorá nahrádza prírodu. Alebo prírode, ktorá našťastie už dokáže nahradiť chémiu,“ povedal Krištof.

Festival uvedie klasiky ako Vesničko má, středisková, Záhrada, Votrelec či E.T. – Mimozemšťan a takisto menej známe snímky viažuce sa k téme ročníka a k navštívenému regiónu, ako napríklad Nová šichta či BAŤAstories.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články