Medzi expertmi českého filmového fondu sú aj Slováci

Písmo: A- | A+

Český minister kultúry Jiří Balvín menoval generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu Petra Dubeckého obsahovým a ekonomickým expertom Štátneho fondu kinematografie v okruhu zachovania a sprístupňovania národného filmového dedičstva s účinnosťou od 27. augusta 2013. Obsahovými expertmi v tom istom okruhu boli menovaní aj ďalší pracovníci SFÚ – špecialista na digitalizáciu Peter Csordás z oddelenia Digitálnej audiovízie a koordinátor projektu SK CINEMA Marián Hausner. Úlohou experta je vyhotovenie expertnej analýzy, ktorá je podkladom pre odborné posúdenie obsahu a ekonomickej stránky projektu žiadajúceho o podporu vo fonde a je určená Rade Štátneho fondu kinematografie. Rada potom hodnotí žiadosti s prihliadnutím na expertné analýzy. Štátny fond menuje expertov pre desať okruhov – vývoj českého kinematografického diela, výroba českého kinematografického diela, distribúcia, projekt v oblasti technického rozvoja a modernizácie kinematografie, propagácia českého kinematografického diela, publikačná činnosť v oblasti kinematografie a činnosti v oblasti filmovej vedy, zachovávanie a sprístupňovanie národného filmového dedičstva, vzdelávanie a výchova v oblasti kinematografie, filmový festival a prehliadka v oblasti kinematografie, ochrana práv ku kinematografickým dielam a ich záznamom. Každá z kategórií je ešte rozdelená na obsahový a ekonomický okruh. Medzi expertmi Štátneho fondu kinematografie má Slovensko aj ďalšie zastúpe­nie, menovanými boli napríklad animátorka Katarína Kerekesová či filmoví teoretici Martin Ciel a Daniel Vadocký. Štátny fond kinematografie vznikol 1. januára 2013 na základe zákona č. 496/2012 Zb. o audiovizuálnych dielach a podpore kinematografie a o zmene niektorých záko­nov (zákon o audiovízii). Nový fond je právnym nástupcom Štátneho fondu Českej republiky pre podporu a rozvoj českej kinematografie.

jar

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Libuše Jarcovjáková vo filme Ešte nie som, kým chcem byť. FOTO: Film Expanded

Roky odhaľuje intimitu cez fotografie. Tie však nehovoria len o nej

Často ju nazývajú mamou snapchatu či vizuálnou storytellerkou. Zblízka fotí celý svoj život plný zvratov a robí to už od 60. rokov minulého storočia. Na prvé počutie by sa zdalo, že jej fotografie sú iba o nej – v zmysle možností sebaprezentácie, aké dnes ponúkajú nové technológie a sociálne siete.  Dielo Libuše Jarcovjákovej však rozmer individuálneho osudu od prvej chvíle prekračuje a funguje ako sugestívny obraz doby, charakterizujúci totalitné Československo. Aj preto bol najvyšší čas, aby si výnimočnú fotografku všimol film.  Dokument Ešte nie som, kým chcem byť zachytáva jej intímny portrét. Na festivaloch už zožína úspechy a prichádza aj do našich kín. Dala jej všetko, čo má Libušu Jarcovjákovú, ocenenú titulom Osobnosť českej fotografie, katapultovala pred svetové publikum samostatná výstava vo francúzskom Arles v roku 2019.  Jej projekt Evokativ, v ktorom predstavila svoju tvorbu na fotografiách aj knižne, sa vtedy stal hlavným podujatím prestížneho fotografického festivalu Les Rencontres. Denník The Guardian ho označil za najzásadnejšiu fotografickú výstavu roka.  Po výstave sa roztrhlo vrece s filmármi, ktorí chceli s Libušou Jarcovjákovou natočiť dokument. Nechávalo ju to úplne chladnou, až kým za ňou neprišla režisérka Klára Tasovská. V nej spoznala dokumentaristku, ktorej bola ochotná dať do rúk všetko, čo má.  Klára Tasovská (1980) sa ako režisérka podieľala na snímkach ako Pevnost...
Zobraziť všetky články