Modrého anjela z Art Filmu má sudánska dráma Zbohom, Júlia

Písmo: A- | A+

Tridsiaty ročník MFF Art Film, ktorý sa konal od 21. do 28. júna, pozná víťazov v troch súťažiach – Medzinárodnej súťaži hraných filmov, Medzinárodnej súťaži krátkych filmov aj Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. 

V Medzinárodnej súťaži hraných filmov získala Modrého anjela za najlepší film sudánska dráma Zbohom, Júlia o priateľstve dvoch žien s rozdielnym náboženským vyznaním. „Film Zbohom, Júlia skrz rodinnú tragédiu poukazuje na dôležité súčasné dianie, ponára sa do historických nánosov a politických konfliktov. Vyjadruje humanistické posolstvo, pričom sa sústreďuje na tému odpustenia,“ zdôvodnila porota udelenie ceny debutu režiséra Mohameda Kordofaniho. Producenti filmu Amjad Abu Alala a Mohammed Alomda získali aj finančnú prémiu vo výške 2 000 eur. O víťaznom filme rozhodovala ukrajinská vizuálna umelkyňa a filmárka Anna Kryvenko, kurdsko-švajčiarsky režisér a scenárista Mano Khalil a slovenský režisér Marek Kuboš.

Skľučujúcu drámu Dievča s ihlou inšpirovanú desivými udalosťami z Dánska z obdobia krátko po prvej svetovej vojne, ocenila porota Modrým anjelom za réžiu Magnusa von Horna. Snímka si odniesla aj Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon dánskej herečky Trine Dyrholm. Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon získal dánsky herec Sebastian Bull vďaka úlohe vo väzenskej dráme Dozorkyňa od režiséra Gustava Möllera.

Porota udelila aj tri zvláštne uznania – hercovi Clémentovi Faveauovi za rolu v komediálnej dráme Panebože!, ženskej hereckej dvojici víťazného filmu Zbohom, Júlia – Eiman Yousif a Siran Riak a japonskej snímke Rei debutujúceho režiséra Toshihika Tanaku.

Modrého anjela za najlepší film novej Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy udelili celovečernému debutu poľského režiséra Klaudiusza Chrostowského Ultima Thule, ktorý rozpráva o tom, ako prekonať stratu. „Prostredníctvom interakcie s drsnou krajinou a priateľstiev, ktoré sú viac než len ľudské, sa film stáva výnimočným príspevkom do súťaže,“ uviedla porota tvorená trojicou odborníčok z prostredia filmovej teórie a teatrológie, a to Birgit Beumers z Nemecka, Annou Ladinig z Rakúska a Sylviou Huszár z Maďarska. Zvláštne uznanie porota udelila animovanému filmu Pelikan Blue, ktorú nakrútil režisér László Csáki. 

Modrého anjela za najlepší krátky film získala snímka Incident režiséra Billa Morrisona, ktorá je rekonštrukciou policajnej streľby v Chicagu z roku 2018. „Film šikovne využíva moderné monitorovacie technológie na rekonštrukciu tragédie zo všetkých ľudských perspektív. Fragmenty incidentu nezákonnej streľby polície skladajú širší obraz spoločnosti, strachu a predsudkov, ktoré sú hnacím motorom opätovného výskytu takýchto tragédií,“ zdôvodnila porota, ktorú tvorili slovenská herečka a producentka Lucia Hurajová, český filmár Martin Kuba a poľský kultúrny promotér a festivalový organizátor Krzysztof Sienkiewicz. Krátke filmy Pomaranč z Jaffy (r. Mohammed Almughanni), Namôjdušu (r. Sam Manacsa) a Teraz alebo nikdy! (r. Heta Jäälinoja) odmenila porota zvláštnym uznaním.

Divácku cenu JOJ Cinema za dlhometrážny film udelilo publikum snímke Bez vzduchu od Kataliny Moldovai.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Laco Kraus Sedím za kamerou a je mi dobre

publikácia Laco Kraus, Táňa Veselá: Sedím za kamerou a je mi dobre

V publikácii Sedím za kamerou a je mi dobre rozpráva Laco Kraus o svojom profesionálnom dozrievaní v televízii aj vo filme. Píše o spolupráci s výraznými tvorcami, medzi ktorými nechýbajú Juraj Jakubisko, Stanislav Párnický, Eduard Grečner  a ďalší výrazní filmári. Krausov vizuálny rukopis sa objavil v dielach, ktoré sa stali súčasťou kultúrnej pamäti. Od poetickej Južnej pošty (r. Stanislav Párnický, 1987) cez temnú psychologickú drámu Najatý klaun (r. S. Párnický, 1980), výpravnú rozprávku Šípová Ruženka (r. S. Párnický, 1990) až po Jakubiskov kultový film Sedím na konári a je mi dobre (1989). Jeho tvorba vznikala v spolupráci s množstvom výrazných režisérov a umelcov. Predstavuje mimoriadne pestrú kapitolu slovenskej audiovizuálnej histórie. Kniha Sedím za kamerou a je mi dobre je nielen osobnou spoveďou, ale aj kronikou filmárskeho remesla. Tiež vývoja techniky, portrétom doby a súčasne poctou profesii, ktorá stojí za vznikom každého filmu. Laco Kraus v nej ukazuje, že tvorivé nadšenie a zvedavosť nestráca ani dnes. Hoci už prekročil osemdesiatku, stále pracuje, študuje nové postupy a púšťa sa do ďalších projektov, vrátane poézie, ktorá dopĺňa atmosféru knihy. V knihe Kraus nevynecháva ani technické zákulisie kameramanského remesla, ktoré sa počas jeho kariéry dramaticky menilo, a prezrádza, čo všetko musí ovládať človek stojaci za...
Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Víkend v kine Lumière: Satanské tango aj Vianočný bazár

Monumentálny film podľa románu držiteľa Nobelovej ceny pripúta diváka takmer na osem hodín.  V sobotu 13. decembra sa v Kine Lumière uskutoční výnimočná projekcia. Exkluzívne sa premietne film maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994), ktorý vznikol podľa rovnomerného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, nedávno oceneného Nobelovou cenou za literatúru. Deň v kine Tento takmer osemhodinový film sa bude premietať v digitálne reštaurovanej verzii od 11.00 s dvomi prestávkami. Pred projekciou filmu sa uskutoční prezentácia publikácie Estetika filmu z edičného oddelenia SFÚ. Návštevníkov čaká aj Vianočný bazár so širokou ponukou produktov z predajne Klapka.sk od filmových publikácií cez DVD až po blu-ray nosiče za zvýhodnené ceny. https://youtu.be/SlLCphjFGrk?si=W1LHV-ZjfgHn_BWe Vezmite nás niekam Film Satanské tango sa odohráva v malej, upadajúcej vidieckej osade, kde prežíva len hŕstka podivných existencií. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z ich zapadákova odvedie niekam, kde začnú nový život. Vyviesť do nového sveta ich má falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Irimiáš v nich vzbudzuje veľké nádeje, no tých, čo mu uveria, uvrhne do ešte väčšej biedy a dezilúzie. „Hoci film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej konkrétnej komunity, možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta bez toho, aby sme o...
Zobraziť všetky články