Modrého anjela z Art Filmu má sudánska dráma Zbohom, Júlia

Písmo: A- | A+

Tridsiaty ročník MFF Art Film, ktorý sa konal od 21. do 28. júna, pozná víťazov v troch súťažiach – Medzinárodnej súťaži hraných filmov, Medzinárodnej súťaži krátkych filmov aj Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. 

V Medzinárodnej súťaži hraných filmov získala Modrého anjela za najlepší film sudánska dráma Zbohom, Júlia o priateľstve dvoch žien s rozdielnym náboženským vyznaním. „Film Zbohom, Júlia skrz rodinnú tragédiu poukazuje na dôležité súčasné dianie, ponára sa do historických nánosov a politických konfliktov. Vyjadruje humanistické posolstvo, pričom sa sústreďuje na tému odpustenia,“ zdôvodnila porota udelenie ceny debutu režiséra Mohameda Kordofaniho. Producenti filmu Amjad Abu Alala a Mohammed Alomda získali aj finančnú prémiu vo výške 2 000 eur. O víťaznom filme rozhodovala ukrajinská vizuálna umelkyňa a filmárka Anna Kryvenko, kurdsko-švajčiarsky režisér a scenárista Mano Khalil a slovenský režisér Marek Kuboš.

Skľučujúcu drámu Dievča s ihlou inšpirovanú desivými udalosťami z Dánska z obdobia krátko po prvej svetovej vojne, ocenila porota Modrým anjelom za réžiu Magnusa von Horna. Snímka si odniesla aj Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon dánskej herečky Trine Dyrholm. Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon získal dánsky herec Sebastian Bull vďaka úlohe vo väzenskej dráme Dozorkyňa od režiséra Gustava Möllera.

Porota udelila aj tri zvláštne uznania – hercovi Clémentovi Faveauovi za rolu v komediálnej dráme Panebože!, ženskej hereckej dvojici víťazného filmu Zbohom, Júlia – Eiman Yousif a Siran Riak a japonskej snímke Rei debutujúceho režiséra Toshihika Tanaku.

Modrého anjela za najlepší film novej Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy udelili celovečernému debutu poľského režiséra Klaudiusza Chrostowského Ultima Thule, ktorý rozpráva o tom, ako prekonať stratu. „Prostredníctvom interakcie s drsnou krajinou a priateľstiev, ktoré sú viac než len ľudské, sa film stáva výnimočným príspevkom do súťaže,“ uviedla porota tvorená trojicou odborníčok z prostredia filmovej teórie a teatrológie, a to Birgit Beumers z Nemecka, Annou Ladinig z Rakúska a Sylviou Huszár z Maďarska. Zvláštne uznanie porota udelila animovanému filmu Pelikan Blue, ktorú nakrútil režisér László Csáki. 

Modrého anjela za najlepší krátky film získala snímka Incident režiséra Billa Morrisona, ktorá je rekonštrukciou policajnej streľby v Chicagu z roku 2018. „Film šikovne využíva moderné monitorovacie technológie na rekonštrukciu tragédie zo všetkých ľudských perspektív. Fragmenty incidentu nezákonnej streľby polície skladajú širší obraz spoločnosti, strachu a predsudkov, ktoré sú hnacím motorom opätovného výskytu takýchto tragédií,“ zdôvodnila porota, ktorú tvorili slovenská herečka a producentka Lucia Hurajová, český filmár Martin Kuba a poľský kultúrny promotér a festivalový organizátor Krzysztof Sienkiewicz. Krátke filmy Pomaranč z Jaffy (r. Mohammed Almughanni), Namôjdušu (r. Sam Manacsa) a Teraz alebo nikdy! (r. Heta Jäälinoja) odmenila porota zvláštnym uznaním.

Divácku cenu JOJ Cinema za dlhometrážny film udelilo publikum snímke Bez vzduchu od Kataliny Moldovai.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články