Nominácie na Ceny ASFS 2024

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských filmových strihačov vyhlásila 26. novembra nominácie na Ceny ASFS 2024. Podujatie je súťažou súčasnej tvorby filmových strihačov za obdobie posledných dvoch kalendárnych rokov, spojená s odovzdávaním cien pre najlepších strihačov v šiestich kategóriách (hlavná cena, cena za strih hraného, dokumentárneho, krátkeho, študentského filmu a cena za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe) a ASFS zároveň ocení významnú osobnosť, strihača cenou za celoživotné dielo. Ide o otvorenú národnú súťaž pre všetkých filmových strihačov, ktorí sa podieľajú na vzniku nielen slovenských, ale aj inonárodných audiovizuálnych diel. Diela navrhnuté a prijaté organizátorom súťaže ASFS hodnotí 5 členná vysoko kredibilná, nezávislá, medzinárodná porota, ktorú budú tvoriť odborníci z rôznych filmových profesií. Členov poroty nominuje prezídium ASFS. Tento rok sa bude konať už štvrtý ročník. Prihlásených 56 filmov hodnotila medzinárodná porota v zložení: predseda poroty Patrick Geeraerts (BE), členovia poroty Katarzyna Boniecka (PL), Adam Brothánek (CZ), Zuzana Cseplő (SK), František Krähenbiel (SK).

V kategórii strih hraného filmu sú nominovaní Michal Kondrla, Maroš Šlapeta za film Čierne na bielom koni (r. Rasťo Boroš), Matej Beneš za film Invalid (r. Jonáš Karásek) a Marek Kráľovský za animovaný film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (r. Marek Kráľovský).

Za strih dokumentárneho filmu sú nominovaní Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, Martin Piga za film Svetloplachosť (r. Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík), Radoslav Dubravský za film Tretí koniec palice (r. Jaro Vojtek), Marek Šulík a Jana Vlčková za film Všetci ľudia budú bratia (r. Robert Kirchhoff) a Marek Bihuň za film Územie fantázie (r. Paula Maľárová).

V kategórii strih študentského filmu sú nominované Nina Grečková za film Čierne na bielom (r. Ivan Koribanič), Viktória Wallnerová za film Ja ešte nechcem odísť (r. Klára Fedora Homzová), Dominik Reisel za film Jisei, ktorý aj režíroval a Martin Piga za film Nablízku (r. Monika Mahútová).

V kategórii strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe majú nominácie Petra Hoťková za seriál Einstein (r. Martin Kazimír), Radoslav Dubravský za epizódu zo seriálu ŠTB: Prísne tajné s názvom Hra o život Tomáša (r. Marek Kuboš) a Tomáš Holocsy za seriál #annaismissing (r. Pavel Soukup).

Za strih krátkometrážnych filmov sú nominované Barbora Búbelová (House of Velvet, r. Ivana Hucíková), Katarína Pavelková (Maturanti, r. Martina Buchelová, Debora Pastirčáková) a Marek Kráľovský (Oči plné piesku, r. Juraj Janiš).

Mená víťazov sa dozvie verejnosť 3. decembra o 19. hodine v Kine Lumière v Bratislave na slávnostnom odovzdávaní Cien ASFS. Na slávnostnom odovzdávaní bude ešte udelená Hlavná cena ASFS a Cena za celoživotné dielo. Súčasťou podujatia bude aj premietanie filmov ocenených na študentskom filmovom festivale ÁČKO.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

recenzia Milota

Okuliare s výrazným čiernym rámom kontrastujú s farbou rovných plavých vlasov. Stačilo jediné stretnutie hoci na vernisáži, aby ste si navždy zapamätali jej tvár. Aj meno – Milota Havránková. Vždy bola a dodnes je neprehliadnuteľná, rovnako ako jej tvorba. Dokument Milota je portrétom jednej z najvýraznejších osobností československej a slovenskej fotografickej scény druhej polovice 20. storočia. Jej prvú bustu vytvoril kamarát, ktorý študoval sochárstvo. Ako model mu sedela len jediný raz. Len tak sedieť a nič nerobiť považovala za zbytočné mrhanie času, doniesla mu teda svoju fotografiu. Trápil sa, hneval, až hodil hlavu o zem. Rozbitú sadrovú bustu ale znova poskladal. Ten príbeh pretavila do cyklu šiestich fotografií s názvom Oživenie, ktorý ju už v roku 1975 preslávil. Posledná snímka, na ktorej hlava ožíva, je úvodným akordnom dokumentárneho filmu Milota. V troch kapitolách v ňom ožíva životný a tvorivý príbeh ženy, ktorá považovala fotoaparát za zbraň namierenú na seba. Kto je Milota? „Kto je Milota? Neviem. Je ťažko dešifrovateľná,“ hovorí jej syn architekt Igor Marko. Milota Havránková totiž vo svojej tvorbe prekračovala hranice výtvarných médií, kombinovala ich možnosti, jej diela presahovali do architektúry, módy, dizajnu aj reklamy. „Baví ma ničiť, prerábať a inovovať veci aj samu seba,“ vysvetľuje Milota. Obrazy fotografií deformuje, rozostruje, záber prekrýva hrubým zrnom alebo ďalšími zábermi, improvizuje, inscenuje, skladá....
Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor. Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach. Príťažlivosť strachu Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie...
návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Návštevnosť kín a filmov na Slovensku v roku 2025

V roku 2025 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 124 620 divákov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,90 percentami a prvých dvadsať malo podiel na celkovej návštevnosti 56,11 %. Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 eur. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti. Počet predstavení vzrástol o 1,83 % na 228  297. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 4,96 %) na 7,47 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla z 24,24 diváka v roku 2024 na 22,45 diváka v roku 2025. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola 0,95 predstavení za rok. Tri slovenské filmy v top 10 Slovenské kiná vlani uviedli 1 035 filmov, z toho 363 premiér z ponuky 26 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (10 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (39 premiér). Desať premiérových filmov (o štyri viac ako v roku 2025) bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Avatar: Oheň a popol (r. James Cameron), ktorého 3D verziu videlo 76 246 divákov. Divácky najúspešnejším titulom roku...
Zobraziť všetky články