Spoveď v kine Záber z filmu Spoveď. Foto: FTF VŠMU

Oscarová Spoveď a kraťasy z Art Filmu v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Výber najzaujímavejších titulov z medzinárodnej súťaže krátkych filmov na IFF Art Film 2025 v Košiciach premietne vo štvrtok 4. 9. o 18. h bratislavské v Kino Lumière. V programe nechýba víťazný film súťaže, Spoveď Rebeky Bizubovej. Jej dokument už získal viacero ocenení, vrátane študentského Oscara.

Rebeka Bizubová svoj film osobne uvedie. Po projekcii nasleduje diskusia s režisérkou.

„Každý z vybraných príbehov určuje sila alebo slabosť charakteru: nenápadný muž vo vlaku, ktorý sa na pozadí vojny a etnických čistiek v Juhoslávii v polovici deväťdesiatych rokov rozhodne nemlčať. Mladá filmárka zvládajúca osobnú traumu nakrúcaním filmu o nutnosti neprehliadať a nepremlčať. Otec topiaci sa v závislosti, zbierajúci posledné sily na obnovu vzťahu s dcérou. Študentka tehotná mimo manželstva, v moslimskej krajine, teda bez budúcnosti… Panorámu neveselých ľudských osudov snáď pozitívne uzatvoria aspoň majitelia pohrebnej služby, ktorá je tu vždy ako jediná istota pre každého z nás,“ uviedlo k výberu Kino Lumière.

Filmy vo výbere v Kine Lumière:

Muž, ktorý nemohol mlčať

r. Nebojša Slijepčevič, Chorvátsko, Bulharsko, Francúzsko, Slovinsko 2024, far., hraný, 14’

Bosna a Hercegovina 1993. V období vykonávania etnických čistiek polovojenské jednotky zastavia osobný vlak. Pri odvážaní nevinných civilistov sa im z päťsto cestujúcich odváži postaviť len jediný muž. Toto je príbeh muža, ktorý nemohol mlčať.

Spoveď

r. Rebeka Bizubová, Slovensko, 2024, far., dok., 29’

Slovo trauma má mnoho odtieňov. Krátky dokumentárny film Spoveď otvára tému sexuálneho obťažovania v cirkvi, ktoré režisérka zažila na vlastnej koži. Obzerá sa späť na svet pred traumou a sama hľadá odpovede na otázky, či sa z nej po čase dokáže dostať a či nájde odvahu o tom povedať rodičom. Na projekcii sa zúčastní režisérka filmu Rebeka Bizubová.

O

r. Rúnar Rúnarsson, Island, Švédsko 2024, čb, hraný, 20’

Humanistický a poetický príbeh krehkého muža, ktorý sa snaží splniť jednoduchú úlohu, pričom hlavnou prekážkou je on sám.

Náhradné dievča

r. Onur Güler, Turecko 2024, far., hraný, 17’

Stredoškoláčka Mira, ktorá nemôže ísť na potrat, je nútená deväť mesiacov tajiť svoje tehotenstvo. Rozhodne sa predať svoje dieťa páru, ktorý žije v rovnakej štvrti a nemôže mať deti.

Pohrebná služba pre vás

r. Maria Salafranca, Kuba 2024, far., dok., 12’

Tento film je prehliadkou pohrebného ústavu v malom kubánskom meste, ktorý vedú Maurilio a Fidela. Už 17 rokov pripravujú mŕtve telá na pochovanie v tom istom dome, v ktorom žijú svoj život a prežívajú svoju lásku.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články