Spoveď v kine Záber z filmu Spoveď. Foto: FTF VŠMU

Oscarová Spoveď a kraťasy z Art Filmu v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Výber najzaujímavejších titulov z medzinárodnej súťaže krátkych filmov na IFF Art Film 2025 v Košiciach premietne vo štvrtok 4. 9. o 18. h bratislavské v Kino Lumière. V programe nechýba víťazný film súťaže, Spoveď Rebeky Bizubovej. Jej dokument už získal viacero ocenení, vrátane študentského Oscara.

Rebeka Bizubová svoj film osobne uvedie. Po projekcii nasleduje diskusia s režisérkou.

Každý z vybraných príbehov určuje sila alebo slabosť charakteru: nenápadný muž vo vlaku, ktorý sa na pozadí vojny a etnických čistiek v Juhoslávii v polovici deväťdesiatych rokov rozhodne nemlčať. Mladá filmárka zvládajúca osobnú traumu nakrúcaním filmu o nutnosti neprehliadať a nepremlčať. Otec topiaci sa v závislosti, zbierajúci posledné sily na obnovu vzťahu s dcérou. Študentka tehotná mimo manželstva, v moslimskej krajine, teda bez budúcnosti… Panorámu neveselých ľudských osudov snáď pozitívne uzatvoria aspoň majitelia pohrebnej služby, ktorá je tu vždy ako jediná istota pre každého z nás,“ uviedlo k výberu Kino Lumière.

Filmy vo výbere v Kine Lumière:

Muž, ktorý nemohol mlčať

r. Nebojša Slijepčevič, Chorvátsko, Bulharsko, Francúzsko, Slovinsko 2024, far., hraný, 14’

Bosna a Hercegovina 1993. V období vykonávania etnických čistiek polovojenské jednotky zastavia osobný vlak. Pri odvážaní nevinných civilistov sa im z päťsto cestujúcich odváži postaviť len jediný muž. Toto je príbeh muža, ktorý nemohol mlčať.

Spoveď

r. Rebeka Bizubová, Slovensko, 2024, far., dok., 29’

Slovo trauma má mnoho odtieňov. Krátky dokumentárny film Spoveď otvára tému sexuálneho obťažovania v cirkvi, ktoré režisérka zažila na vlastnej koži. Obzerá sa späť na svet pred traumou a sama hľadá odpovede na otázky, či sa z nej po čase dokáže dostať a či nájde odvahu o tom povedať rodičom. Na projekcii sa zúčastní režisérka filmu Rebeka Bizubová.

O

r. Rúnar Rúnarsson, Island, Švédsko 2024, čb, hraný, 20’

Humanistický a poetický príbeh krehkého muža, ktorý sa snaží splniť jednoduchú úlohu, pričom hlavnou prekážkou je on sám.

Náhradné dievča

r. Onur Güler, Turecko 2024, far., hraný, 17’

Stredoškoláčka Mira, ktorá nemôže ísť na potrat, je nútená deväť mesiacov tajiť svoje tehotenstvo. Rozhodne sa predať svoje dieťa páru, ktorý žije v rovnakej štvrti a nemôže mať deti.

Pohrebná služba pre vás

r. Maria Salafranca, Kuba 2024, far., dok., 12’

Tento film je prehliadkou pohrebného ústavu v malom kubánskom meste, ktorý vedú Maurilio a Fidela. Už 17 rokov pripravujú mŕtve telá na pochovanie v tom istom dome, v ktorom žijú svoj život a prežívajú svoju lásku.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský hraný film 2025 Zuzana Mauréry a Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2025

Ak by som si mala minuloročnú slovenskú filmovú produkciu predstaviť ako filmovú scénu, vybavil by sa mi obraz rodiny von Essenbeckovcov z Viscontiho Súmraku bohov. Viaceré generácie a názorové prúdy spojené nielen rodinným putom, ale najmä prosperujúcim rodinným podnikom, ponorené do vlastného sveta počas počúvania hudby. Tento kultúrny rituál je však vyprázdnený. Rodina sa javí byť na vrchole síl, ale nevyhnutne speje k úpadku v dôsledku vnútorných rozporov a kolaborácie s totalitnou mocou, ktorú chce ovládnuť, tá ju však už vnútorne pretvára. Podobne aj slovenská filmárska obec zbiera plody relatívne stabilizovaného audiovizuálneho prostredia posledných 15 rokov, pod vplyvom zmien kultúrnej politiky presadených v mene proklamovaného národného záujmu jej však hrozí štiepenie a oslabenie. Divácka úspešnosť aj viditeľnosť na festivaloch Táto pochmúrna paralela by možno nebola namieste, keby sme porovnávali len hraný film roku 2025 s rokom predchádzajúcim. Keď som vlani hodnotila hranú produkciu roku 2024, videlo sa mi, že prešľapuje v bezpečných vodách stredného prúdu a chýba jej formálna diverzita. Napriek prelomovým výsledkom návštevnosti domácich titulov som preto len ťažko mohla hovoriť o silnom roku. Pohľad na rok 2025 je o poznanie iný – v celku filmovej produkcie i v oblasti hranej tvorby. Počet majoritných alebo paritných titulov sa za posledných päť rokov stabilizoval okolo dvoch desiatok. Rok 2025 priniesol vyvážené zastúpenie filmových rodov: deväť hraných,...
Najlepšie roky majstra Ľuptáka Záber z filmu Najlepšie roky majstra Ľuptáka.

digitálne kino Chlap na svojom mieste

Filmársky talent Ľubomíra Štecka – pristúpiť k protagonistom s kamerou tak blízko, ako sa len dá a získať si ich dôveru – sa vo filme Najlepšie roky života majstra Ľuptáka snúbi s bezprostrednosťou a otvorenou náturou hlavného hrdinu, štyridsiatnika Jána Ľuptáka. Štecko tentoraz nemusel prácne režírovať súkromný život svojho protagonistu ako v prípade introvertného technológa jadrovej elektrárne (SASO, 1985), ani nahrávať osobnú výpoveď vyhorenej mladučkej zdravotnej sestry oddelene od obrazu (Sestrička, 1989) či trpezlivo čakať, kým sa odsúdený socialistický podnikateľ z Oravy vo svojej cele rozrozpráva o kontexte a ďalších zúčastnených svojho trestného činu (Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang, 1990). Stavebný majster Ľupták totiž rozpráva hneď, sám od seba a veľa, dokonca o prekot, celkom bez zábran, a práve v tom spočíva autentické čaro tohto Šteckovho profesijného portrétu. Škôlka za 9 mesiacov Ján Ľupták a jeho stavebná „družina“ majú na banskobystrickom sídlisku Radvaň postaviť veľkú škôlku pre 200 detí. Za deväť mesiacov. „Zmontovať“ podobné stavby z prefabrikovaných panelových dielov bežne trvalo rok a pol, no Ján Ľupták a jeho partia to dokážu zvládnuť za menej. Hyperaktívny majster, ktorému úprimne leží na srdci to, aby na jeseň deti mohli nastúpiť do škôlok a 200 matiek sa mohlo vrátiť do pracovného procesu, však neustále naráža na dysfunkčné dodávateľsko-odberateľské vzťahy socialistického stavebníctva. Raz nie sú typizované panely,...
Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Milan Ondrík získal Cenu FIPRESCI v oscarovej konkurencii

Herec Milan Ondrík zvíťazil v silnej konkurencii oscarových kandidátov na 37. ročníku MFF v Palm Springs. Porota Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) tu posudzovala 44 oscarových kandidátov z kategórie zahraničných filmov. Ondríka ocenila Cenou FIPRESCI za mužský herecký výkon vo filme Otec Terezy Nvotovej. „Jeho výkon v úlohe oddaného otca upútal našu pozornosť hneď od prvého záberu. Obyčajný deň začne tým, že privedie svoju dcéru do škôlky. Keď však príde k zdrvujúcemu zisteniu, svojím výkonom dá život hmatateľnému pocitu smútku. Ondrík dojímavo zachytáva dôsledky súčasnej workoholickej kultúry a otázky vyhorenia a duševného zdravia, pričom citlivo upriamuje pozornosť na realitu syndrómu zabudnutého dieťaťa a mnohých rodín rozorvaných tragickou stratou, ktorú Otec presvedčivo sprostredkúva,“ napísala v zdôvodnení porota. Hereckú cenu FIPRESCI v ženskej kategórii získala trojica protagonistiek taiwanského filmu Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou) Janel Tsai, Nina Ye a Shi-yuan Ma. V snímke stvárnili matku a dcéry, ktoré odídu do Thaj-peja za novým životom. Cenu FIPRESCI pre najlepší film si z Palm Springs odniesol španielsky oscarový kandidát Sirat (r. Oliver Laxe), za scenár ocenili nórsku oscarovú nádej Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Scenár napísal s dvorným spolupracovníkom Eskilom Vogtom. Snímka Otec bola slovenským národným kandidátom na Oscara, do užšej nominácie sa však nedostala. Festival v Palm Springs sa konal od 2. do 12. januára. Porotu FIPRESCI tvorili...
Zobraziť všetky články