Spoveď v kine Záber z filmu Spoveď. Foto: FTF VŠMU

Oscarová Spoveď a kraťasy z Art Filmu v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Výber najzaujímavejších titulov z medzinárodnej súťaže krátkych filmov na IFF Art Film 2025 v Košiciach premietne vo štvrtok 4. 9. o 18. h bratislavské v Kino Lumière. V programe nechýba víťazný film súťaže, Spoveď Rebeky Bizubovej. Jej dokument už získal viacero ocenení, vrátane študentského Oscara.

Rebeka Bizubová svoj film osobne uvedie. Po projekcii nasleduje diskusia s režisérkou.

Každý z vybraných príbehov určuje sila alebo slabosť charakteru: nenápadný muž vo vlaku, ktorý sa na pozadí vojny a etnických čistiek v Juhoslávii v polovici deväťdesiatych rokov rozhodne nemlčať. Mladá filmárka zvládajúca osobnú traumu nakrúcaním filmu o nutnosti neprehliadať a nepremlčať. Otec topiaci sa v závislosti, zbierajúci posledné sily na obnovu vzťahu s dcérou. Študentka tehotná mimo manželstva, v moslimskej krajine, teda bez budúcnosti… Panorámu neveselých ľudských osudov snáď pozitívne uzatvoria aspoň majitelia pohrebnej služby, ktorá je tu vždy ako jediná istota pre každého z nás,“ uviedlo k výberu Kino Lumière.

Filmy vo výbere v Kine Lumière:

Muž, ktorý nemohol mlčať

r. Nebojša Slijepčevič, Chorvátsko, Bulharsko, Francúzsko, Slovinsko 2024, far., hraný, 14’

Bosna a Hercegovina 1993. V období vykonávania etnických čistiek polovojenské jednotky zastavia osobný vlak. Pri odvážaní nevinných civilistov sa im z päťsto cestujúcich odváži postaviť len jediný muž. Toto je príbeh muža, ktorý nemohol mlčať.

Spoveď

r. Rebeka Bizubová, Slovensko, 2024, far., dok., 29’

Slovo trauma má mnoho odtieňov. Krátky dokumentárny film Spoveď otvára tému sexuálneho obťažovania v cirkvi, ktoré režisérka zažila na vlastnej koži. Obzerá sa späť na svet pred traumou a sama hľadá odpovede na otázky, či sa z nej po čase dokáže dostať a či nájde odvahu o tom povedať rodičom. Na projekcii sa zúčastní režisérka filmu Rebeka Bizubová.

O

r. Rúnar Rúnarsson, Island, Švédsko 2024, čb, hraný, 20’

Humanistický a poetický príbeh krehkého muža, ktorý sa snaží splniť jednoduchú úlohu, pričom hlavnou prekážkou je on sám.

Náhradné dievča

r. Onur Güler, Turecko 2024, far., hraný, 17’

Stredoškoláčka Mira, ktorá nemôže ísť na potrat, je nútená deväť mesiacov tajiť svoje tehotenstvo. Rozhodne sa predať svoje dieťa páru, ktorý žije v rovnakej štvrti a nemôže mať deti.

Pohrebná služba pre vás

r. Maria Salafranca, Kuba 2024, far., dok., 12’

Tento film je prehliadkou pohrebného ústavu v malom kubánskom meste, ktorý vedú Maurilio a Fidela. Už 17 rokov pripravujú mŕtve telá na pochovanie v tom istom dome, v ktorom žijú svoj život a prežívajú svoju lásku.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Zobraziť všetky články