Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša v Kine Lumière pripomenie výročie SNP

Písmo: A- | A+

Na 81. výročie Slovenského národného povstania uvedie bratislavské Kino Lumière projekciu filmu Polnočná omša. V roku 1962 ho nakrútil režisér Jiří Krejčík. Vynikajúca psychologická vojnová dráma o malomeštiactve, zbabelosti a o zúfalej snahe prežiť aj za cenu popretia všetkých mravných princípov vznikla ako filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša. Film premietnu v piatok 29. augusta o 18.00 hod. v cykle Reštaurovaná klasika.

Film Polnočná omša rozpráva dramatický príbeh odohrávajúci sa v roku 1944, pár mesiacov po potlačení Slovenského národného povstania. Obyvatelia malého slovenského mesta žijú v strachu pred nacistickými represiami kvôli partizánom, ktorí sa v meste údajne skrývajú. Malomeštiacka rodina Kubišovcov túži prežiť vyhrotené časy v bezpečí. Syn velí miestnej garde, dcéra koketuje s nacistickým majorom, ktorý u nich býva, a jej manžel nechce mať s nikým a ničím nič spoločné. Počas Štedrého večera, sviatkov pokoja a mieru, do ich vianočnej idyly vpadne najmladší syn, hľadaný zranený partizán, ktorého pobyt doma môže ohroziť celú rodinu.

Partizán, gardista a vajatavý demokrat

„Jeden z menej známych povstaleckých filmov natočil v roku 1962 v širokouhlom zábere hosťujúci český režisér Jiří Krejčík, autor filmu Vyšší princip. Východiskom filmu, ktorý vo svojej mravnej nástojčivosti pripomína antickú drámu, je rovnomenná hra Petra Karvaša. ,Javiskom´ je slovenské malomesto (zimná Banská Štiavnica) na Štedrý večer roku 1944 a v ňom, v chirurgickom reze, ideálna slovenská katolícka rodina: jeden syn partizán, druhý gardista, tretí vajatavý demokrat,“ charakterizuje snímku filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu. Podľa nej „posolstvom diela nie je len odkrytie nehrdinskej povahy ,nášho´ človeka, ale – aktuálnejšie – aj obraz polarizovanej komunity, ktorú nezmieri ani príchod spasiteľa.“

V divadelne aranžovanom príbehu Krejčík s výraznou charakterizáciou postáv, psychologickým ponorom a s citom pre dramatické vyhrotenie rozvíja paralelu vianočnej idyly a beštiálnosti fašizmu. Analyzuje tiež zbabelosť a alibizmus slovenského meštiactva v historicky vypätej dobe.

Krejčík prekonal svoje predstavy

Film sa v Kine Lumière premietal aj v roku 2012 počas Medzinárodného filmového festivalu Bratislava za osobnej účasti režiséra, ktorý si na festivale prevzal čestnú cenu za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii. „Ten film som sledoval s veľkým napätím, hádam ako keby to ani nebolo moje dielo. Až takmer obdivujem, že k nemu nemám pripomienky. To je celkom ojedinelá situácia, pretože k svojim filmom mávam mnohé pripomienky, že niečo sa z mojich predstáv nepodarilo. V tomto prípade mám zvláštny pocit, že niečo nakoniec prekonalo aj moje predstavy,“ povedal pred trinástimi rokmi Krejčík po projekcii filmu a zároveň vyzdvihol, že film vznikal za maximálne priaznivých okolností a za kvalitou výsledku stojí veľká súhra všetkých zúčastnených vrátane hercov. 

Film Polnočná omša sa nakrúcal v Banskej Štiavnici, ale aj v Bratislave a Prahe. V hlavných úlohách sa predstavili Hana Meličková, Jozef Kroner, Ladislav Chudík, Karol Machata, Ivan Mistrík, Emília Vášáryová a ďalší, rozprávačom bol Ján Klimo. Film získal Medailu za hraný film ex aequo na MFF Karlovy Vary v roku 1962. Svojou výpoveďou je aj dnes aktuálny. V Kine Lumière sa na 81. výročie Slovenského národného povstania premietne v cykle Reštaurovaná klasika, film bol digitálne reštaurovaný v digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
Zobraziť všetky články