Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša v Kine Lumière pripomenie výročie SNP

Písmo: A- | A+

Na 81. výročie Slovenského národného povstania uvedie bratislavské Kino Lumière projekciu filmu Polnočná omša. V roku 1962 ho nakrútil režisér Jiří Krejčík. Vynikajúca psychologická vojnová dráma o malomeštiactve, zbabelosti a o zúfalej snahe prežiť aj za cenu popretia všetkých mravných princípov vznikla ako filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša. Film premietnu v piatok 29. augusta o 18.00 hod. v cykle Reštaurovaná klasika.

Film Polnočná omša rozpráva dramatický príbeh odohrávajúci sa v roku 1944, pár mesiacov po potlačení Slovenského národného povstania. Obyvatelia malého slovenského mesta žijú v strachu pred nacistickými represiami kvôli partizánom, ktorí sa v meste údajne skrývajú. Malomeštiacka rodina Kubišovcov túži prežiť vyhrotené časy v bezpečí. Syn velí miestnej garde, dcéra koketuje s nacistickým majorom, ktorý u nich býva, a jej manžel nechce mať s nikým a ničím nič spoločné. Počas Štedrého večera, sviatkov pokoja a mieru, do ich vianočnej idyly vpadne najmladší syn, hľadaný zranený partizán, ktorého pobyt doma môže ohroziť celú rodinu.

Partizán, gardista a vajatavý demokrat

„Jeden z menej známych povstaleckých filmov natočil v roku 1962 v širokouhlom zábere hosťujúci český režisér Jiří Krejčík, autor filmu Vyšší princip. Východiskom filmu, ktorý vo svojej mravnej nástojčivosti pripomína antickú drámu, je rovnomenná hra Petra Karvaša. ,Javiskom´ je slovenské malomesto (zimná Banská Štiavnica) na Štedrý večer roku 1944 a v ňom, v chirurgickom reze, ideálna slovenská katolícka rodina: jeden syn partizán, druhý gardista, tretí vajatavý demokrat,“ charakterizuje snímku filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu. Podľa nej „posolstvom diela nie je len odkrytie nehrdinskej povahy ,nášho´ človeka, ale – aktuálnejšie – aj obraz polarizovanej komunity, ktorú nezmieri ani príchod spasiteľa.“

V divadelne aranžovanom príbehu Krejčík s výraznou charakterizáciou postáv, psychologickým ponorom a s citom pre dramatické vyhrotenie rozvíja paralelu vianočnej idyly a beštiálnosti fašizmu. Analyzuje tiež zbabelosť a alibizmus slovenského meštiactva v historicky vypätej dobe.

Krejčík prekonal svoje predstavy

Film sa v Kine Lumière premietal aj v roku 2012 počas Medzinárodného filmového festivalu Bratislava za osobnej účasti režiséra, ktorý si na festivale prevzal čestnú cenu za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii. „Ten film som sledoval s veľkým napätím, hádam ako keby to ani nebolo moje dielo. Až takmer obdivujem, že k nemu nemám pripomienky. To je celkom ojedinelá situácia, pretože k svojim filmom mávam mnohé pripomienky, že niečo sa z mojich predstáv nepodarilo. V tomto prípade mám zvláštny pocit, že niečo nakoniec prekonalo aj moje predstavy,“ povedal pred trinástimi rokmi Krejčík po projekcii filmu a zároveň vyzdvihol, že film vznikal za maximálne priaznivých okolností a za kvalitou výsledku stojí veľká súhra všetkých zúčastnených vrátane hercov. 

Film Polnočná omša sa nakrúcal v Banskej Štiavnici, ale aj v Bratislave a Prahe. V hlavných úlohách sa predstavili Hana Meličková, Jozef Kroner, Ladislav Chudík, Karol Machata, Ivan Mistrík, Emília Vášáryová a ďalší, rozprávačom bol Ján Klimo. Film získal Medailu za hraný film ex aequo na MFF Karlovy Vary v roku 1962. Svojou výpoveďou je aj dnes aktuálny. V Kine Lumière sa na 81. výročie Slovenského národného povstania premietne v cykle Reštaurovaná klasika, film bol digitálne reštaurovaný v digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Laco Kraus Sedím za kamerou a je mi dobre

publikácia Laco Kraus, Táňa Veselá: Sedím za kamerou a je mi dobre

V publikácii Sedím za kamerou a je mi dobre rozpráva Laco Kraus o svojom profesionálnom dozrievaní v televízii aj vo filme. Píše o spolupráci s výraznými tvorcami, medzi ktorými nechýbajú Juraj Jakubisko, Stanislav Párnický, Eduard Grečner  a ďalší výrazní filmári. Krausov vizuálny rukopis sa objavil v dielach, ktoré sa stali súčasťou kultúrnej pamäti. Od poetickej Južnej pošty (r. Stanislav Párnický, 1987) cez temnú psychologickú drámu Najatý klaun (r. S. Párnický, 1980), výpravnú rozprávku Šípová Ruženka (r. S. Párnický, 1990) až po Jakubiskov kultový film Sedím na konári a je mi dobre (1989). Jeho tvorba vznikala v spolupráci s množstvom výrazných režisérov a umelcov. Predstavuje mimoriadne pestrú kapitolu slovenskej audiovizuálnej histórie. Kniha Sedím za kamerou a je mi dobre je nielen osobnou spoveďou, ale aj kronikou filmárskeho remesla. Tiež vývoja techniky, portrétom doby a súčasne poctou profesii, ktorá stojí za vznikom každého filmu. Laco Kraus v nej ukazuje, že tvorivé nadšenie a zvedavosť nestráca ani dnes. Hoci už prekročil osemdesiatku, stále pracuje, študuje nové postupy a púšťa sa do ďalších projektov, vrátane poézie, ktorá dopĺňa atmosféru knihy. V knihe Kraus nevynecháva ani technické zákulisie kameramanského remesla, ktoré sa počas jeho kariéry dramaticky menilo, a prezrádza, čo všetko musí ovládať človek stojaci za...
Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Víkend v kine Lumière: Satanské tango aj Vianočný bazár

Monumentálny film podľa románu držiteľa Nobelovej ceny pripúta diváka takmer na osem hodín.  V sobotu 13. decembra sa v Kine Lumière uskutoční výnimočná projekcia. Exkluzívne sa premietne film maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994), ktorý vznikol podľa rovnomerného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, nedávno oceneného Nobelovou cenou za literatúru. Deň v kine Tento takmer osemhodinový film sa bude premietať v digitálne reštaurovanej verzii od 11.00 s dvomi prestávkami. Pred projekciou filmu sa uskutoční prezentácia publikácie Estetika filmu z edičného oddelenia SFÚ. Návštevníkov čaká aj Vianočný bazár so širokou ponukou produktov z predajne Klapka.sk od filmových publikácií cez DVD až po blu-ray nosiče za zvýhodnené ceny. https://youtu.be/SlLCphjFGrk?si=W1LHV-ZjfgHn_BWe Vezmite nás niekam Film Satanské tango sa odohráva v malej, upadajúcej vidieckej osade, kde prežíva len hŕstka podivných existencií. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z ich zapadákova odvedie niekam, kde začnú nový život. Vyviesť do nového sveta ich má falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Irimiáš v nich vzbudzuje veľké nádeje, no tých, čo mu uveria, uvrhne do ešte väčšej biedy a dezilúzie. „Hoci film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej konkrétnej komunity, možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta bez toho, aby sme o...
Zobraziť všetky články