Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša v Kine Lumière pripomenie výročie SNP

Písmo: A- | A+

Na 81. výročie Slovenského národného povstania uvedie bratislavské Kino Lumière projekciu filmu Polnočná omša. V roku 1962 ho nakrútil režisér Jiří Krejčík. Vynikajúca psychologická vojnová dráma o malomeštiactve, zbabelosti a o zúfalej snahe prežiť aj za cenu popretia všetkých mravných princípov vznikla ako filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša. Film premietnu v piatok 29. augusta o 18.00 hod. v cykle Reštaurovaná klasika.

Film Polnočná omša rozpráva dramatický príbeh odohrávajúci sa v roku 1944, pár mesiacov po potlačení Slovenského národného povstania. Obyvatelia malého slovenského mesta žijú v strachu pred nacistickými represiami kvôli partizánom, ktorí sa v meste údajne skrývajú. Malomeštiacka rodina Kubišovcov túži prežiť vyhrotené časy v bezpečí. Syn velí miestnej garde, dcéra koketuje s nacistickým majorom, ktorý u nich býva, a jej manžel nechce mať s nikým a ničím nič spoločné. Počas Štedrého večera, sviatkov pokoja a mieru, do ich vianočnej idyly vpadne najmladší syn, hľadaný zranený partizán, ktorého pobyt doma môže ohroziť celú rodinu.

Partizán, gardista a vajatavý demokrat

„Jeden z menej známych povstaleckých filmov natočil v roku 1962 v širokouhlom zábere hosťujúci český režisér Jiří Krejčík, autor filmu Vyšší princip. Východiskom filmu, ktorý vo svojej mravnej nástojčivosti pripomína antickú drámu, je rovnomenná hra Petra Karvaša. ,Javiskom´ je slovenské malomesto (zimná Banská Štiavnica) na Štedrý večer roku 1944 a v ňom, v chirurgickom reze, ideálna slovenská katolícka rodina: jeden syn partizán, druhý gardista, tretí vajatavý demokrat,“ charakterizuje snímku filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu. Podľa nej „posolstvom diela nie je len odkrytie nehrdinskej povahy ,nášho´ človeka, ale – aktuálnejšie – aj obraz polarizovanej komunity, ktorú nezmieri ani príchod spasiteľa.“

V divadelne aranžovanom príbehu Krejčík s výraznou charakterizáciou postáv, psychologickým ponorom a s citom pre dramatické vyhrotenie rozvíja paralelu vianočnej idyly a beštiálnosti fašizmu. Analyzuje tiež zbabelosť a alibizmus slovenského meštiactva v historicky vypätej dobe.

Krejčík prekonal svoje predstavy

Film sa v Kine Lumière premietal aj v roku 2012 počas Medzinárodného filmového festivalu Bratislava za osobnej účasti režiséra, ktorý si na festivale prevzal čestnú cenu za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii. „Ten film som sledoval s veľkým napätím, hádam ako keby to ani nebolo moje dielo. Až takmer obdivujem, že k nemu nemám pripomienky. To je celkom ojedinelá situácia, pretože k svojim filmom mávam mnohé pripomienky, že niečo sa z mojich predstáv nepodarilo. V tomto prípade mám zvláštny pocit, že niečo nakoniec prekonalo aj moje predstavy,“ povedal pred trinástimi rokmi Krejčík po projekcii filmu a zároveň vyzdvihol, že film vznikal za maximálne priaznivých okolností a za kvalitou výsledku stojí veľká súhra všetkých zúčastnených vrátane hercov. 

Film Polnočná omša sa nakrúcal v Banskej Štiavnici, ale aj v Bratislave a Prahe. V hlavných úlohách sa predstavili Hana Meličková, Jozef Kroner, Ladislav Chudík, Karol Machata, Ivan Mistrík, Emília Vášáryová a ďalší, rozprávačom bol Ján Klimo. Film získal Medailu za hraný film ex aequo na MFF Karlovy Vary v roku 1962. Svojou výpoveďou je aj dnes aktuálny. V Kine Lumière sa na 81. výročie Slovenského národného povstania premietne v cykle Reštaurovaná klasika, film bol digitálne reštaurovaný v digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články