Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša v Kine Lumière pripomenie výročie SNP

Písmo: A- | A+

Na 81. výročie Slovenského národného povstania uvedie bratislavské Kino Lumière projekciu filmu Polnočná omša. V roku 1962 ho nakrútil režisér Jiří Krejčík. Vynikajúca psychologická vojnová dráma o malomeštiactve, zbabelosti a o zúfalej snahe prežiť aj za cenu popretia všetkých mravných princípov vznikla ako filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša. Film premietnu v piatok 29. augusta o 18.00 hod. v cykle Reštaurovaná klasika.

Film Polnočná omša rozpráva dramatický príbeh odohrávajúci sa v roku 1944, pár mesiacov po potlačení Slovenského národného povstania. Obyvatelia malého slovenského mesta žijú v strachu pred nacistickými represiami kvôli partizánom, ktorí sa v meste údajne skrývajú. Malomeštiacka rodina Kubišovcov túži prežiť vyhrotené časy v bezpečí. Syn velí miestnej garde, dcéra koketuje s nacistickým majorom, ktorý u nich býva, a jej manžel nechce mať s nikým a ničím nič spoločné. Počas Štedrého večera, sviatkov pokoja a mieru, do ich vianočnej idyly vpadne najmladší syn, hľadaný zranený partizán, ktorého pobyt doma môže ohroziť celú rodinu.

Partizán, gardista a vajatavý demokrat

„Jeden z menej známych povstaleckých filmov natočil v roku 1962 v širokouhlom zábere hosťujúci český režisér Jiří Krejčík, autor filmu Vyšší princip. Východiskom filmu, ktorý vo svojej mravnej nástojčivosti pripomína antickú drámu, je rovnomenná hra Petra Karvaša. ,Javiskom´ je slovenské malomesto (zimná Banská Štiavnica) na Štedrý večer roku 1944 a v ňom, v chirurgickom reze, ideálna slovenská katolícka rodina: jeden syn partizán, druhý gardista, tretí vajatavý demokrat,“ charakterizuje snímku filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu. Podľa nej „posolstvom diela nie je len odkrytie nehrdinskej povahy ,nášho´ človeka, ale – aktuálnejšie – aj obraz polarizovanej komunity, ktorú nezmieri ani príchod spasiteľa.“

V divadelne aranžovanom príbehu Krejčík s výraznou charakterizáciou postáv, psychologickým ponorom a s citom pre dramatické vyhrotenie rozvíja paralelu vianočnej idyly a beštiálnosti fašizmu. Analyzuje tiež zbabelosť a alibizmus slovenského meštiactva v historicky vypätej dobe.

Krejčík prekonal svoje predstavy

Film sa v Kine Lumière premietal aj v roku 2012 počas Medzinárodného filmového festivalu Bratislava za osobnej účasti režiséra, ktorý si na festivale prevzal čestnú cenu za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii. „Ten film som sledoval s veľkým napätím, hádam ako keby to ani nebolo moje dielo. Až takmer obdivujem, že k nemu nemám pripomienky. To je celkom ojedinelá situácia, pretože k svojim filmom mávam mnohé pripomienky, že niečo sa z mojich predstáv nepodarilo. V tomto prípade mám zvláštny pocit, že niečo nakoniec prekonalo aj moje predstavy,“ povedal pred trinástimi rokmi Krejčík po projekcii filmu a zároveň vyzdvihol, že film vznikal za maximálne priaznivých okolností a za kvalitou výsledku stojí veľká súhra všetkých zúčastnených vrátane hercov. 

Film Polnočná omša sa nakrúcal v Banskej Štiavnici, ale aj v Bratislave a Prahe. V hlavných úlohách sa predstavili Hana Meličková, Jozef Kroner, Ladislav Chudík, Karol Machata, Ivan Mistrík, Emília Vášáryová a ďalší, rozprávačom bol Ján Klimo. Film získal Medailu za hraný film ex aequo na MFF Karlovy Vary v roku 1962. Svojou výpoveďou je aj dnes aktuálny. V Kine Lumière sa na 81. výročie Slovenského národného povstania premietne v cykle Reštaurovaná klasika, film bol digitálne reštaurovaný v digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články