Poľských divákov pritiahli československé filmy

V Poľsku sa 30. júna skončila rozsiahla prehliadka filmov československej novej vlny Rebeli za kamerou (Buntownicy Kamery), ktorá odštartovala už koncom februára a konala sa vo Varšave a Vroclave. Na podujatí sa zúčastnilo aj viacero slovenských tvorcov a zástupcov audiovízie. Bol medzi nimi aj režisér Dušan Hanák, ktorý na otvorení prehliadky vo Varšave uviedol svoj film 322 a na jej ukončení vo Vroclave Obrazy starého sveta. „Vďaka angažovanej a erudovanej spolupráci organizátorov z troch krajín uvedenie najlepších českých a slovenských filmov 60. rokov nebolo prehliadkou archívnych filmov, ale živou súčasťou kultúry. Potvrdil to aj veľký záujem diváckej verejnosti vrátane účasti mladých ľudí,“ povedal Dušan Hanák. „Projekt mal dobrú publicitu, filmy boli premietané dvakrát do týždňa v kinách filmového umenia a mali vysokú návštevnosť. Atmosféra festivalu mi pripomenula 60. roky, keď bola kultúra dôležitou súčasťou života našej spoločnosti. Čo keby Slovenský filmový ústav inicioval podobne koncipované prehliadky aj v ďalších krajinách?“

Varšavská časť prehliadky sa skončila už začiatkom júna a pri príležitosti uvedenia filmu Vtáčkovia, siroty a blázni privítala aj Juraja Jakubiska a Magdu Vášáryovú. Celkovo počas podujatia premietli varšavské kiná Iluzjon a Muranów 48 filmov významných slovenských a českých režisérov. Projekcie dopĺňali prednášky, prezentácie a panelové diskusie s filmovými tvorcami, umeleckými kritikmi a historikmi, zamerané na kultúrny, historický a spoločenský kontext 60. rokov v bývalom Československu. Súčasťou programu bola aj výstava Nová vlna na slovenskom filmovom plagáte, ktorú zabezpečil Slovenský inštitút vo Varšave vďaka ústretovosti Slovenského filmového ústavu. Rozsiahlu prehliadku organizačne pripravili Slovenský inštitút vo Varšave, České centrum vo Varšave, Filmoteka Narodowa, Fundacja RAW a asociácia Nowe Horyzonty s partnerskou podporou SFÚ, Národného filmového archívu v Prahe, Gutek Film, HB Reavis, Metrostav, Honorárneho konzulátu SR vo Vroclave a Honorárneho konzulátu SR v Rzeszowe.

Milan Novotný (riaditeľ Slovenského inštitútu vo Varšave), red

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články