Works in Progress Febiofest 2026 Ilustračné foto

Prihlášky na Works in Progress a Febiofest 2026

Písmo: A- | A+

Filmárky a filmári môžu opäť prihlasovať svoje snímky aj rozpracované projekty na Works in Progress na Bratislava Industry Days a MFF Febiofest Bratislava 2026.

Jedenásty ročník Bratislava Industry Days sa koná v termíne 15. – 17. marca 2026 počas 33. MFF Febiofest Bratislava. Na prezentáciu Works in Progress môžu filmári prihlásiť svoj pripravovaný filmový projekt. Uzávierka prihlášok je 8. decembra 2025.

Works in Progress si tento rok prešli výraznou zmenou, keď sa otvorili projektom z našich susedných krajín: Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny. Ak hľadáte možnosti koprodukčnej spolupráce alebo by ste radi predstavili svoj projekt medzinárodným decisionmakerom, Bratislava Industry Days je tu pre vás.

Pre profesionálne publikum

Works in Progress prezentuje pripravované filmy z regiónu strednej Európy predovšetkým profesionálnemu publiku. Po prezentácii nasledujú stretnutia s producentmi/producentkami a so zástupkyňami/zástupcami medzinárodných festivalov, industry platforiem a sales agentov. Predstaví sa približne 16 projektov s medzinárodným potenciálom určených primárne pre kiná. Vo výbere sa nachádzajú filmy v rôznom štádiu vzniku; hrané, dokumentárne i animované; dlhometrážne i krátkometrážne.

Medzinárodná porota udelí cenu Best Febio Pitch Award spojenú s finančnou odmenou 1500 eur. Ďalšie ceny v podobe konzultačnej a propagačnej pomoci odovzdajú zahraniční partneri podujatia. Prezentácie hostí Kino Lumière v Bratislave pred živým publikom. Zároveň budú nahrávané. Na prezentáciu sa môžu prihlásiť projekty z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Slovenska a Ukrajiny, ktoré v čase konania podujatia ešte nemali premiéru. Fórum pozýva hrané, dokumentárne aj animované projekty, krátkometrážne i dlhometrážne. Projekty majú byť určené primárne pre kiná a môžu byť v štádiu vývoja, produkcie alebo postprodukcie.

Účasť na prezentácii Works in Progress je zdarma. V prípade výberu sa podujatia zúčastňujú producent/producentka a režisér/režisérka, projekty prezentujú v anglickom jazyku.

Každá prezentácia trvá 7 minút, po ktorej nasleduje krátky rozhovor s moderátorom. Medzi hosťami podujatia je približne 30 zahraničných zástupcov/zástupkýň producentských spoločností, medzinárodných festivalov, industry platforiem a sales agentov, s ktorými môžu účastníci/účastníčky svoje projekty konzultovať. Prezentácie budú prístupné iba profesionálnej verejnosti.

Prihlásiť projekt môžete do 8. decembra tu.

Febiofest pozýva do programu krátke aj celovečerné filmy

Prihlasovanie filmov má otvorené aj Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava. Otvoril prihlášky do svojich dvoch hlavných súťažných sekcií. Súťaž krátkych filmov a súťaž celovečerných filmov sú určené pre tvorcov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska a Ukrajiny. Tvorcovia a tvorkyne môžu filmy prihlasovať takisto aj mimo súťaž.

Do výberu súťaže krátkych filmov zaradia organizátori 20 snímok (hraných, dokumentárnych, animovaných alebo experimentálnych). Ich maximálna dĺžka trvania môže byť 30 minút. Copyright v prípade ročníka 2026 môže byť ©2024, ©2025 a ©2026. Majoritný producent filmu musí pochádzať z jednej zo zastúpených krajín (krajiny V4 – Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko – alebo Rakúsko či Ukrajina). Do súťaže nie je možné prihlásiť filmy, ktoré boli súčasťou výberu predchádzajúcich ročníkov. Filmy však nemusia mať špecifický status premiéry. Najlepšia snímka získa Cenu Febiofestu za najlepší krátky film. Je dotovaná sumou 1 500 eur a udeľuje sa režisérovi (resp. hlavným tvorcom) víťazného filmu na základe rozhodnutia odbornej poroty.

Do výberu súťaže celovečerných filmov zaradia organizátori minimálne 8 filmov (hraných, dokumentárnych, animovaných alebo experimentálnych) s minimálnou dĺžkou trvania 50 minút. Rok výroby takisto nesmie byť starší ako ©2024. Film musí mať minimálne minoritného producenta z jednej zo zastúpených krajín (krajiny V4 – Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko – alebo Rakúsko či Ukrajina). Do súťaže nie je možné prihlásiť filmy, ktoré boli súčasťou výberu predchádzajúcich ročníkov. Filmy musia byť uvedené v slovenskej premiére. Víťaz získa Cenu Febiofestu za najlepší celovečerný film. Je dotovaná sumou 1 500 eur a udeľuje sa producentovi víťazného filmu na základe rozhodnutia odbornej poroty.

Prihlasovanie je otvorené do 11. januára 2026 tu.

Autor:

Ilustračné foto: MFF Febiofest Bratislava

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články