Works in Progress Febiofest 2026 Ilustračné foto

Prihlášky na Works in Progress a Febiofest 2026

Písmo: A- | A+

Filmárky a filmári môžu opäť prihlasovať svoje snímky aj rozpracované projekty na Works in Progress na Bratislava Industry Days a MFF Febiofest Bratislava 2026.

Jedenásty ročník Bratislava Industry Days sa koná v termíne 15. – 17. marca 2026 počas 33. MFF Febiofest Bratislava. Na prezentáciu Works in Progress môžu filmári prihlásiť svoj pripravovaný filmový projekt. Uzávierka prihlášok je 8. decembra 2025.

Works in Progress si tento rok prešli výraznou zmenou, keď sa otvorili projektom z našich susedných krajín: Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny. Ak hľadáte možnosti koprodukčnej spolupráce alebo by ste radi predstavili svoj projekt medzinárodným decisionmakerom, Bratislava Industry Days je tu pre vás.

Pre profesionálne publikum

Works in Progress prezentuje pripravované filmy z regiónu strednej Európy predovšetkým profesionálnemu publiku. Po prezentácii nasledujú stretnutia s producentmi/producentkami a so zástupkyňami/zástupcami medzinárodných festivalov, industry platforiem a sales agentov. Predstaví sa približne 16 projektov s medzinárodným potenciálom určených primárne pre kiná. Vo výbere sa nachádzajú filmy v rôznom štádiu vzniku; hrané, dokumentárne i animované; dlhometrážne i krátkometrážne.

Medzinárodná porota udelí cenu Best Febio Pitch Award spojenú s finančnou odmenou 1500 eur. Ďalšie ceny v podobe konzultačnej a propagačnej pomoci odovzdajú zahraniční partneri podujatia. Prezentácie hostí Kino Lumière v Bratislave pred živým publikom. Zároveň budú nahrávané. Na prezentáciu sa môžu prihlásiť projekty z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Slovenska a Ukrajiny, ktoré v čase konania podujatia ešte nemali premiéru. Fórum pozýva hrané, dokumentárne aj animované projekty, krátkometrážne i dlhometrážne. Projekty majú byť určené primárne pre kiná a môžu byť v štádiu vývoja, produkcie alebo postprodukcie.

Účasť na prezentácii Works in Progress je zdarma. V prípade výberu sa podujatia zúčastňujú producent/producentka a režisér/režisérka, projekty prezentujú v anglickom jazyku.

Každá prezentácia trvá 7 minút, po ktorej nasleduje krátky rozhovor s moderátorom. Medzi hosťami podujatia je približne 30 zahraničných zástupcov/zástupkýň producentských spoločností, medzinárodných festivalov, industry platforiem a sales agentov, s ktorými môžu účastníci/účastníčky svoje projekty konzultovať. Prezentácie budú prístupné iba profesionálnej verejnosti.

Prihlásiť projekt môžete do 8. decembra tu.

Febiofest pozýva do programu krátke aj celovečerné filmy

Prihlasovanie filmov má otvorené aj Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava. Otvoril prihlášky do svojich dvoch hlavných súťažných sekcií. Súťaž krátkych filmov a súťaž celovečerných filmov sú určené pre tvorcov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska a Ukrajiny. Tvorcovia a tvorkyne môžu filmy prihlasovať takisto aj mimo súťaž.

Do výberu súťaže krátkych filmov zaradia organizátori 20 snímok (hraných, dokumentárnych, animovaných alebo experimentálnych). Ich maximálna dĺžka trvania môže byť 30 minút. Copyright v prípade ročníka 2026 môže byť ©2024, ©2025 a ©2026. Majoritný producent filmu musí pochádzať z jednej zo zastúpených krajín (krajiny V4 – Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko – alebo Rakúsko či Ukrajina). Do súťaže nie je možné prihlásiť filmy, ktoré boli súčasťou výberu predchádzajúcich ročníkov. Filmy však nemusia mať špecifický status premiéry. Najlepšia snímka získa Cenu Febiofestu za najlepší krátky film. Je dotovaná sumou 1 500 eur a udeľuje sa režisérovi (resp. hlavným tvorcom) víťazného filmu na základe rozhodnutia odbornej poroty.

Do výberu súťaže celovečerných filmov zaradia organizátori minimálne 8 filmov (hraných, dokumentárnych, animovaných alebo experimentálnych) s minimálnou dĺžkou trvania 50 minút. Rok výroby takisto nesmie byť starší ako ©2024. Film musí mať minimálne minoritného producenta z jednej zo zastúpených krajín (krajiny V4 – Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko – alebo Rakúsko či Ukrajina). Do súťaže nie je možné prihlásiť filmy, ktoré boli súčasťou výberu predchádzajúcich ročníkov. Filmy musia byť uvedené v slovenskej premiére. Víťaz získa Cenu Febiofestu za najlepší celovečerný film. Je dotovaná sumou 1 500 eur a udeľuje sa producentovi víťazného filmu na základe rozhodnutia odbornej poroty.

Prihlasovanie je otvorené do 11. januára 2026 tu.

Autor:

Ilustračné foto: MFF Febiofest Bratislava

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články