Rozdali sa Igrice

V Bratislave sa 28. 9. slávnostne odovzdávali už po 28. raz Igrice, národné tvorivé ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu uplynulého roka. Cenu za hranú tvorbu pre kiná získal Martin Štrba za kameru vo filme Masaryk (r. J. Ševčík), cenu za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu režisér Miro Remo za film Richard Müller: Nespoznaný a cenu za animovanú tvorbu Vanda Raýmanová za réžiu seriálu Drobci. Igrica za ženský herecký výkon získala Zuzana Mauréry, ktorá stvárnila hlavnú postavu v dráme Učiteľka (r. J. Hřebejk), a cena za najlepší mužský výkon poputovala do rúk Ivana Romančíka za film Manžel Ján s rodinou (r. P. Čižmár). Súčasťou ocenení sú aj tvorivé prémie. Tento rok ich získali režiséri Stanislav Párnický za rozprávku Zázračný nos, Peter Hledík za dokumentárny cyklus Zlatá lýra, Erik Praus za dokument Zem, ktorá hľadá svoje nebo, Martina Mikušová za animovanú snímku Chilli, Jan Bubeníček za animované Smrteľné historky, Jana Bučka za dokument Prvá: Izabela Textorisová a Juraj Nvota za dokument Masky: Juraj Steiner. Tvorivé prémie si odniesli aj herci: Zuzana Kronerová a Marián Geišberg za film Červený kapitán (r. M. Kollár), Anna Šišková a Vladimír Jedľovský za seriál Tajné životy II (r. J. Sebechlebský). Špeciálne uznanie poroty udelili in memoriam Ladislavovi Chudíkovi za stvárnenie farára Janetku v trileri Červený kapitán. Ceny Jána Fajnora, určené tvorcom do 35 rokov, získali Pavol Čižmár za réžiu filmu Manžel Ján s rodinou, Pavel Smejkal a Peter Zakuťanský za réžiu dokumentu Iná hudba a Eva Sekerešová za réžiu animovaného filmu Jahodové dni. Cenu za celoživotné dielo udelili tvorcovi animovaných filmov Františkovi Jurišičovi. Zvláštne uznanie poroty producentovi putovalo do RTVS.

Po 25. raz sa zároveň udeľovali Ceny slovenskej filmovej kritiky. V kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov s vlaňajšou kinopremiérou zvíťazila Učiteľka. Z dokumentárnych filmov ocenili Slobodu pod nákladom (r. P. Barabáš). V kategórii filmová kritika a publicistika udelili členovia Klubu filmových novinárov cenu Zuzane Mojžišovej. Najlepším zahraničným filmom v slo slovenských kinách sa stal Saulov syn (r. L. Nemes) a cenu získal aj jeho distribútor, spoločnosť Film Europe Media Company.

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články