RTVS s novými slovenskými filmami aj bratislavskými pondelkami

Písmo: A- | A+




Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Jakub Viktorín Foto: SFTA / Ján Zemiar

rozhovor Jakub Viktorín

Producent Jakub Viktorín v roku 2014 absolvoval štúdium na Katedre produkcie a distribúcie filmového umenia a multimédií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Za desať rokov praxe si so svojou spoločnosťou nutprodukcia stihol vybudovať renomé spoluprácou na oceňovaných hraných, animovaných i dokumentárnych filmoch nielen s etablovanými režisérmi a režisérkami, ako napríklad Agnieszka Holland (Cez kosti mŕtvych, 2017), ale aj debutujúcimi tvorcami ako Teodor Kuhn (Ostrým nožom, 2019), Michal Blaško (Obeť, 2022) alebo Zuzana Kirchnerová. Tá sa tento rok s filmom Karavan dostala až do súťažnej sekcie Istý pohľad festivalu v Cannes. Od roku 2011 je výkonným riaditeľom medzinárodného podujatia Visegrad Film Forum. Začnime filmom Karavan, ktorý mal pred pár dňami svetovú premiéru v Cannes. Ako ste sa stali jeho súčasťou? Keď Zuzka Kirchnerová hľadala producentov na svoj debutový projekt, oslovila Pavlu Janouškovú Kubečkovú a mojich kolegov z českej spoločnosti nutprodukce. V tom čase som s nimi začal spolupracovať na našich projektoch ako Ostrým nožom alebo Cez kosti mŕtvych Agnieszky Holland. Popritom sme vyvíjali aj ďalšie, ako Obeť, Tonko, Slávka a kúzelné svetlo a jedným z nich bol aj Karavan. Začali sme hľadať talianskych koproducentov, ktorých sme našli v spoločnosti Tempesta. Pôvodne som si myslel, že Slovensko bude minoritný koproducent a že to bude koprodukcia možno s Francúzskom...
Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články