Seminár Evy Rosenbaumovej v Ríme

Písmo: A- | A+

V decembri minulého roka sa v Ríme uskutočnil už 10. ročník Seminára Evy Rosenbaumovej, ktorý sa koná pravidelne v rámci výučby slavistickej sekcie Inštitútu európskych, amerických a interkultúrnych štúdií na Filozofickej fakulte Rímskej univerzity. Na jednej strane sa snaží študentom sprístupňovať naše kľúčové filmové diela a zároveň chce tieto projekcie rozširovať o debaty o kultúrno-politických súvislostiach ich vzniku. Na organizácii seminára, ktorý sa uskutočnil 12. 12. 2018, sa okrem SFÚ podieľali aj Filozofická fakulta UK v Bratislave a Filozofická fakulta UK v Prahe. 

Výročia spojené s rokom 2018 ponúkali mnohé témy: od vzniku Československa po jeho okupáciu. Garanti seminára Annalisa Cosentino, Kateřina Svatoňová a Peter Michalovič sa nakoniec rozhodli uviesť na seminári filmy zamerané na koniec 60. rokov, konkrétne na začiatok roka 1969, keď sa na protest proti okupácii upálil v Prahe český študent histórie Jan Palach. Za slovenskú stranu bol na seminári v aule filozofickej fakulty Odeon uvedený film Vlada Kubenka, Petra Mihálika a Dušana Trančíka Tryzna (1969). Na diskusii po filme sa zúčastnil aj posledný z menovaných tvorcov, ktorý sa pokúsil priblížiť atmosféru nakrúcania, snahu zachytiť prejav poslednej mobilizácie národa pred nástupom normalizácie. 

Udalosťou, ktorá bezprostredne nadväzovala na Seminár Evy Rosenbaumovej, bolo udelenie titulu doctor honoris causa poľskej režisérke Agnieszke Holland na Rímskej univerzite. V nadväznosti na to sa česká strana rozhodla zaradiť do programu seminára film Hořící keř (2013). Na diskusiu o Tryzne tak prirodzene nadviazala debata o jej filme, na ktorej sa zúčastnil aj scenárista a filmový historik Štěpán Hulík. Spolu s Holland sa podrobne venovali prípravám i nakrúcaniu filmu, osvetlili produkčnú históriu a spolu s Trančíkom (spolužiaci na FAMU) sa Holland dotkla aj iných príkladov voľby martýrskej smrti (Ryszard Siwiec v Poľsku), sebaobetovania ako formy protestu proti režimu. 

Martin Kaňuch

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Dahomey / Zdroj: Film Europe

recenzia Dahomey

Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...

Novým predsedom rady AVF je Štefan Dlugolinský

Počas rokovania 12. 12. si rada Audiovizuálneho fondu zvolila nového predsedu. Stal sa ním Štefan Dlugolinský. V zmysle rokovacieho poriadku rady sa ktorýkoľvek z jej členov môže prihlásiť za predsedu. Štefan Nižňanský navrhol Štefana Dlugolinského a ten informoval, že ho interne oslovili ďalší členovia rady. Nikto iný z rady neprejavil záujem kandidovať. Výsledkom hlasovania tajným hlasovaním bolo zvolenie Dlugolinského za predsedu. Osem členov rady hlasovalo za, proti hlasoval jeden člen a dvaja členovia sa zdržali. Štefana Dlugolinského vymenovala za člena rady AVF ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 za oblasť nezávislých producentov v audiovízii. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá do 12. 8. 2030. Dlugolinský študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a na Divadelnej fakulte VŠMU. V oblasti televíznej tvorby je autorom desiatok scenárov a podieľal sa na výrobe stoviek televíznych relácií, predovšetkým v Hlavnej redakcii zábavných programov, ako režisér sa podpísal pod zábavné a hudobné programy. Širšej verejnosti je známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorý ju zneužíval na politickú propagandu. Je predsedom Slovenskej asociácie novinárov, ktorej podpredsedom je Roman Michelko, poslanec SNS. Dlugolinského vymenovanie do rady AVF kritizovali v auguste v spoločnom...
Zobraziť všetky články