Slováci uspeli na udeľovaní Českých levov

Najúspešnejším filmom 25. ročníka udeľovania cien Český lev, ktoré sa konalo 10. marca v Prahe, sa stala slovenská minoritná koprodukcia Baba z ľadu – zvíťazila až v šiestich kategóriách. Ocenenie získala aj slovenská herečka Zuzana Kronerová, ktorá v uvedenej snímke režiséra Bohdana Slámu stvárnila hlavnú úlohu. Česká filmová a televízna akadémia ocenila aj jej spoluúčinkujúcich Pavla Nového a Petru Špalkovú. Samotný Sláma si prevzal sošku za najlepší scenár i réžiu a Baba z ľadu uspela aj v kategórii najlepší film. Medzi dokumentárnymi filmami zvíťazil titul Červená (r. Olga Sommerová), ktorý takisto vznikol v minoritnej koprodukcii Slovenska. Niekoľko Českých levov si odniesli aj tvorcovia česko-dánsko-slovenskej snímky Po strništi bos (r. Jan Svěrák), ktorá dominovala v kategóriách najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Oldřich Kaiser), kamera a zvuk. Ocenenie za mimoriadny prínos českej kinematografii pritom získal strihač Svěrákovho filmu Alois Fišárek, ktorý spolupracoval aj na viacerých slovenských projektoch, ako je napríklad Rukojemník, eŠteBák, Kruté radosti (všetky v réžii Juraja Nvotu) či Tango s komármi (r. Miloslav Luther). Českého leva za strih získala koprodukčná Špina slovenskej režisérky Terezy Nvotovej, česko-slovenský film Křižáček (r. Václav Kadrnka) zase akademici ocenili za hudbu. Slovenský filmový architekt František Lipták patril do trojice laureátov Českého leva za scénografiu k animovanej snímke Lajka (r. Aurel Klimt). Za minisériou Českej televízie Spravedlnost stojí slovenský tím Peter Bebjak, Tomáš Bombík a producent Rastislav Šesták, ktorí si prevzali sošku v kategórii najlepší TV film alebo miniséria. No a Cenu Magnesia za najlepší študentský film získal poslucháč Vysokej školy múzických umení v Bratislave Michal Blaško so snímkou Atlantída, 2003.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články