V Benátkach zvíťazil Pedro Almodóvar, cenu má aj Nicole Kidman

Písmo: A- | A+

Zlatého leva získala na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.) dráma španielskeho režiséra  Pedra Almodóvara The Room Next Door. Snímka v hlavných úlohách s Julianne Moore a Tildou Swinton je prvou, ktorú Almodóvar nakrútil v angličtine a zaoberá sa témami ako eutanázia či klimatická zmena.

Veľkú cenu poroty vedenej herečkou Isabelle Huppert získala vojnová dráma Vermiglio talianskej režisérky Maury Delpero. Film The Brutalist amerického režiséra Bradyho Corbeta si odniesol Strieborného leva za réžiu. Zachytáva život židovského architekta pôvodom z Maďarska Laszla Totha, ktorý prežil holokaust a etabloval sa v Amerike. V hlavnej úlohe účinkuje Adrien Brody. Cenu pre najlepšiu herečku udelili Nicole Kidman za film Babygirl (r. Halina Rejin), v ktorom si ako vysokopostavená manažérka začne s mladučkým stážistom. Najlepším hercom je podľa poroty Vincent Lindon. Vo francúzskej snímke Jouer avec le feu (r. Delphine Coulin, Muriel Coulin) stvárnil otca, ktorého syn sa radikalizuje myšlienkami krajnej pravice.

Film brazílskeho režiséra Waltera Sallesa Ainda Estou Aqui ocenili za scenár, ktorý napísali Murilo Hauser a Heitor Lorega. Rozprávajú príbeh Eunice Paiva – manželky brazílskeho politika Rubensa Paivu, ktorý zmizol počas brazílskej vojenskej diktatúry. Zvláštnu cenu poroty získala dráma gruzínskej režisérky Dey Kulumbegashvili April o pôrodníčke, ktorá pomáha pacientkám s potratmi.

Cenu Marcella Mastroianniho pre najlepšieho mladého herca alebo herečku udelili Paulovi Kircherovi za hlavnú úlohu v snímke o dospievaní troch tínedžerov Leurs enfants après eux (r. Ludovic Boukherma, Zoran Boukherma).

V súťažnej sekcii Orizzonti sa o cenu uchádzal aj najnovší dokument Petra Kerekesa Wishing on a Star. Víťaznou snímkou sekcie sa nakoniec stala rumunsko-srbská snímka Anul Nou care n-a fost (r. Bogdan Mureșanu). Cenu za réžiu udelila porota tejto sekcie vedená americkou filmárkou Debrou Granik americkej režisérka Sarah Friedland za film Familiar Touch. Ten získal aj cenu pre najlepšiu herečku (Kathleen Chalfant) a Leva budúcnosti – Cenu Luigiho De Laurentiisa za najlepší debut.

O festivale v Benátkach čítajte aj tu.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Libuše Jarcovjáková vo filme Ešte nie som, kým chcem byť. FOTO: Film Expanded

Roky odhaľuje intimitu cez fotografie. Tie však nehovoria len o nej

Často ju nazývajú mamou snapchatu či vizuálnou storytellerkou. Zblízka fotí celý svoj život plný zvratov a robí to už od 60. rokov minulého storočia. Na prvé počutie by sa zdalo, že jej fotografie sú iba o nej – v zmysle možností sebaprezentácie, aké dnes ponúkajú nové technológie a sociálne siete.  Dielo Libuše Jarcovjákovej však rozmer individuálneho osudu od prvej chvíle prekračuje a funguje ako sugestívny obraz doby, charakterizujúci totalitné Československo. Aj preto bol najvyšší čas, aby si výnimočnú fotografku všimol film.  Dokument Ešte nie som, kým chcem byť zachytáva jej intímny portrét. Na festivaloch už zožína úspechy a prichádza aj do našich kín. Dala jej všetko, čo má Libušu Jarcovjákovú, ocenenú titulom Osobnosť českej fotografie, katapultovala pred svetové publikum samostatná výstava vo francúzskom Arles v roku 2019.  Jej projekt Evokativ, v ktorom predstavila svoju tvorbu na fotografiách aj knižne, sa vtedy stal hlavným podujatím prestížneho fotografického festivalu Les Rencontres. Denník The Guardian ho označil za najzásadnejšiu fotografickú výstavu roka.  Po výstave sa roztrhlo vrece s filmármi, ktorí chceli s Libušou Jarcovjákovou natočiť dokument. Nechávalo ju to úplne chladnou, až kým za ňou neprišla režisérka Klára Tasovská. V nej spoznala dokumentaristku, ktorej bola ochotná dať do rúk všetko, čo má.  Klára Tasovská (1980) sa ako režisérka podieľala na snímkach ako Pevnost...
Zobraziť všetky články