V kinách sú aj filmy Lyrik a DanubeStory

Písmo: A- | A+

V ponuke niektorých kín sa objavujú aj slovenské filmy, ktoré sa do pozornosti publika dostávajú trochu ťažšie. Nezastrešujú ich distribučné spoločnosti, takže ich uvádzanie nie je také koncentrované a informovanie o týchto tituloch leží na pleciach producentov. V minulom čísle sme v tejto súvislosti písali o horore Socialistický Zombi Mord, no platí to aj pre snímky Lyrik a DanubeStory.

Lyrik je dokumentárny film režiséra Arnolda Kojnoka, ktorý sa zaoberá povojnovými dejinami Česka a Slovenska cez osobnosť historika Jána Mlynárika (1933 – 2012), signatára Charty 77, ktorý bol za svoju politickú a publicistickú činnosť perzekvovaný. Mlynárik pred kamerou odkrýva svoje vlastné životné peripetie a zároveň vypovedá o veľkých dejinách, ktoré interpretuje. Jeho rozprávanie je kombinované s archívnymi materiálmi aj s vyjadreniami ďalších oslovených (Petr Pithart, Koloman Gajan, Jiřina Šiklová, Fedor Gár, Miroslav Kusý, Mlynárikov syn Jan). Lyrik mal premiéru koncom marca na Febiofeste a koprodukčne sa na jeho vzniku podieľal aj Slovenský filmový ústav.

Druhý film je príbehom Dunaja a ľudí, ktorí sú s touto riekou previazaní. Projekt DanubeStory režisérskej dvojice Jana Čavojská a Vladimír Kampf je rozdelený do dvoch 52-minútových častí. Do prvej časti sa dostalo rozprávanie nemeckého farmára, rakúskeho výrobcu drevených bárok, slovenského biológa, maďarského strážcu mosta, chorvátskej ornitologičky, srbského galeristu, bulharského pálenčiara, moldavského muzikanta, ukrajinskej fotografky a rumunského lovca žiab. V druhej časti môžu diváci spoznať hotelového manažéra z Ukrajiny, moldavskú logopedičku, bulharskú zbormajsterku, rumunského trénera veslovania, srbského kompára, chorvátskeho žoldniera, maďarského výrobcu masiek, slovenského lodníka, rakúskeho kaviarnika a nemeckého klobučníka. Dokument DanubeStory sa dostal do kín v júni.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Dahomey / Zdroj: Film Europe

recenzia Dahomey

Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...

Novým predsedom rady AVF je Štefan Dlugolinský

Počas rokovania 12. 12. si rada Audiovizuálneho fondu zvolila nového predsedu. Stal sa ním Štefan Dlugolinský. V zmysle rokovacieho poriadku rady sa ktorýkoľvek z jej členov môže prihlásiť za predsedu. Štefan Nižňanský navrhol Štefana Dlugolinského a ten informoval, že ho interne oslovili ďalší členovia rady. Nikto iný z rady neprejavil záujem kandidovať. Výsledkom hlasovania tajným hlasovaním bolo zvolenie Dlugolinského za predsedu. Osem členov rady hlasovalo za, proti hlasoval jeden člen a dvaja členovia sa zdržali. Štefana Dlugolinského vymenovala za člena rady AVF ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 za oblasť nezávislých producentov v audiovízii. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá do 12. 8. 2030. Dlugolinský študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a na Divadelnej fakulte VŠMU. V oblasti televíznej tvorby je autorom desiatok scenárov a podieľal sa na výrobe stoviek televíznych relácií, predovšetkým v Hlavnej redakcii zábavných programov, ako režisér sa podpísal pod zábavné a hudobné programy. Širšej verejnosti je známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorý ju zneužíval na politickú propagandu. Je predsedom Slovenskej asociácie novinárov, ktorej podpredsedom je Roman Michelko, poslanec SNS. Dlugolinského vymenovanie do rady AVF kritizovali v auguste v spoločnom...
Zobraziť všetky články