Foto: Záber z filmu Statočný zlodej (1958) režiséra Jána Lacka/ Zdroj: Slovenský filmový ústav.

V Kine Lumière pokrstia monografiu o legendárnej slovenskej herečke Eve Krížikovej

Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav vydáva publikáciu venovanú herečke Eva Krížikovej. Jej herecký kolega František Kovár ju pokrstí v Kine Lumière.

Eva Krížiková (1934 – 2020) patrí bezpochyby k najvýraznejším zjavom slovenského herectva so širokým záberom od divadla, cez film, rozhlas i televízie a najrôznejšie zábavné formáty. Na publikácii venovanej jej tvorbe sa podieľali traja autori, konkrétne divadelný historik a kritik Karol Mišovic a filmové teoretičky Jana Dudková a Renáta Lokšová.

Mišovic sa v publikácii venuje predovšetkým Krížikovej divadelnému herectvu, pohybujúcemu sa na pomedzí komiky a tragiky, Renáta Lokšová skúma jej najvýraznejšie filmové úlohy a Jana Dudková reflektuje Krížikovej pôsobenie v období krízy pôvodnej audiovizuálnej tvorby. Ich kolektívna monografia približuje špecifiká Krížikovej hereckej osobnosti a osobitosti, ale zároveň cez jej kariéru podáva plastické svedectvo o genéze slovenského dramatického umenia. Na pozadí Krížikovej umeleckej kariéry tak v knihe možno mapovať vývoj aj emancipáciu slovenského divadla, filmu, televízie i rozhlasu od úvodu päťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé desaťročie nového milénia. „Pri charakterizácii filmových a televíznych rolí sa východiskom bádania a poznávania Krížikovej umeleckého profilu stali materiály zachované v archívoch STVR a SFÚ, pri približovaní jej javiskových osudov išlo o ťažšiu úlohu. Najmä pri analýze starších epoch bolo možné vychádzať jedine z dobových kritík, ikonografického materiálu či spomienok pamätníkov. Pri inscenáciách blížiacich sa časom premiéry k prelomu milénií už pomohli aj desiatky profesionálnych či aspoň technických audiovizuálnych záznamov nakrútených priamo v divadelných sálach, ktoré poskytujú nenahraditeľné svedectvo o konkrétnych výkonoch Evy Krížikovej,“ uvádza v úvode knihy Karol Mišovic.

Publikácia vychádza v roku nedožitého deväťdesiateho výročia narodenia Evy Krížikovej. Monografiu Eva Krížiková vydal Slovenský filmový ústav v edícii Camera obscura v spolupráci s Centrom vied o umení Slovenskej akadémie vied, v. v. i. Okrem troch štúdií obsahuje aj fotografie a súpis umeleckej (divadelnej, filmovej, televíznej i rozhlasovej) tvorby Evy Krížikovej. Publikáciu po prvýkrát verejnosti predstavia na slávnostnom krste v Kine Lumière vo štvrtok 17. októbra o 17.00 hod. za účasti autorov a ďalších hostí, knihu pokrstí herec František Kovár. Po krste sa premietne historická satira Štvorylka, ktorú v roku 1955 nakrútili Jozef Medveď a Karol Krška.

Autor:

Foto: Záber z filmu Statočný zlodej (1958) režiséra Jána Lacka/ Zdroj: Slovenský filmový ústav.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Královná vesnice (r. Emik Hirschner)

18. Filmový festival inakosti

Program tvorilo celkovo 77 filmov (40 celovečerných a 37 krátkych), zoradených do šiestich sekcií: Panoráma – súčasný kvír film, Kraťasy – medzinárodná súťaž, Kraťasy – špeciálne uvedenie, Teplé Česko-Slovensko, Classics a Detská zóna. (Mimochodom, neuškodilo by rozdelenie filmov do sekcií v sprievodcovi prehľadne uviesť.) Medzi celovečernými filmami bolo popri klasických tituloch z rokov 1982 až 2004 (od Iného pohľadu Károlya Makka s Jozefom Kronerom v jednej z hlavných úloh po Zlú výchovu Pedra Almodóvara) a slovenských predpremiérach (Mosty švédskeho režiséra Levana Akina či česko-slovenský film Nikto ma nemá rád Petra Kazdu a Tomáša Weinreba) uvedených viacero snímok z prestížnych festivalov (Berlinale, Cannes, Benátky, Toronto, Sundance). Zrejme nie je náhoda, že spoločensky najnaliehavejšie snímky pochádzali z krajín niekdajšieho socialistického bloku, kde sú postoje ku kvír ľuďom stále rozporuplné, podobne ako u nás. Maďarská snímka Bez vzduchu (r. Katalin Moldovai) nemá žiadneho kvír protagonistu, a predsa je veľmi výrečná. Do problémov sa v nej dostane stredoškolská profesorka literatúry, ktorá študentom pri výklade o Arthurovi Rimbaudovi odporučí, aby si pozreli film Agnieszky Holland Úplné zatmenie (o Rimbaudovom vzťahu k Paulovi Verlainovi; aj túto snímku organizátori účelne zaradili do programu FFI). To sa znepáči otcovi jedného zo študentov a začne sa konzervatívne ladený „hon na bosorku“, ktorý profesorka nemá šancu vyhrať... V rumunskom filme Tri kilometre do konca sveta (r. Emanuel Pârvu)...
Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Zhubná špirála vlastnej paranoje

M. je dobre situovaný muž stredného veku, ktorý počas pracovnej cesty na letisku spozoruje podozrivo vyzerajúceho mladíka tmavej pleti. Zdanlivo bezvýznamná výmena pohľadov a niekoľkých slov však roztočí špirálu nečakaných udalostí. Hrdinu sa postupne začnú zmocňovať strach a paranoja. Vylomené dvere jeho domova sú ďalším jasným dôkazom hroziaceho nebezpečenstva. M. sa snaží vo víre veľkomesta odhaliť svojho prenasledovateľa a zároveň sa pripraviť na možný útok. Jeho plány na obranu ho však vedú do čoraz temnejších situácií. „Nočný pokoj sa snaží zachytiť a vypestovať neurčitý pocit nebezpečenstva. Strach a patologické obavy z neidentifikovaných, neznámych či dokonca iluzórnych hrozieb prenikajúcich do západnej kultúry a spoločnosti, ktorá sa v skutočnosti obáva straty svojho privilegovaného životného štýlu. Naším cieľom je vykresliť portrét osamelého muža, ktorý podľahne hrôzam, ktoré si sám vykonštruoval. Obraz muža, ktorý sa z obav o budúcnosť spoločnosti sám odcudzí ľudskému spoločenstvu,“ uviedol režisér filmu Michal Hogenauer. Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej hovorí film o tom najhoršom strachu, ktorý môže byť, a to strachu z neznámeho. „Považujem ho za najhorší preto, že takýto strach nepozná limity, nemá žiadne hranice, lebo nemá konkrétnu tvár. Je aplikovateľný na čokoľvek a taktiež môže vzniknúť z čohokoľvek. Má však obrovskú silu, a ako aj náš film...
Foto: IFF Art Film / Ctibor Bachratý

Art Film oznámil dátum konania 31. ročníka aj nové ocenenie

31. ročník Medzinárodného filmového festivalu ART FILM (IFF ART FILM) sa uskutoční v dňoch 20. až 27. júna 2025 v Košiciach. V metropole východného Slovenska našiel od roku 2016 skvelé podmienky, pričom počas ostatného ročníka sa premietalo v ôsmich kinosálach dostupných pešou chôdzou od historického centra. Nový ročník prinesie aj nové honorárne ocenenie - Cenu Milana Lasicu. Filmoví nadšenci a priaznivci IFF ART FILM majú do konca roka 2024 unikátnu možnosť získať cinepass na najbližší ročník za výhodnú cenu. 8-dňová permanentka na festival umožňuje držiteľovi vstup na neobmedzený počet verejných projekcií festivalu a zároveň si môže spraviť rezervácie na 5 filmov vopred. Oproti vlaňajšku ostali ceny pre divákov zachované, aby si neopakovateľné filmové zážitky mohlo vychutnať čo najviac fanúšikov. Už tradične, v rámci vianočnej a novoročnej akcie, sú k dispozícii ešte výhodnejšie. Cinepass je možné kúpiť na tejto stránke: https://aff.cinepass.sk/sk/price-list/ Prihlasovanie filmov je otvorené od 1. decembra 2024 a tvorcovia môžu svoju snímku prihlásiť prostredníctvom formulára na stránke: https://iffartfilm.com/prihlaska-filmu/ Súčasťou programu IFF ART FILM v Košiciach budú opäť aj pozoruhodné diela z filmovej histórie naviazané aj na laureátov honorárnych ocenení. K tým tradičným a divácky i mediálne veľmi atraktívnym - Hercovej misii a Zlatej kamere, pribudne aj tretie.  Jeho názov...
Zobraziť všetky články