Foto: Záber z filmu Statočný zlodej (1958) režiséra Jána Lacka/ Zdroj: Slovenský filmový ústav.

V Kine Lumière pokrstia monografiu o legendárnej slovenskej herečke Eve Krížikovej

Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav vydáva publikáciu venovanú herečke Eva Krížikovej. Jej herecký kolega František Kovár ju pokrstí v Kine Lumière.

Eva Krížiková (1934 – 2020) patrí bezpochyby k najvýraznejším zjavom slovenského herectva so širokým záberom od divadla, cez film, rozhlas i televízie a najrôznejšie zábavné formáty. Na publikácii venovanej jej tvorbe sa podieľali traja autori, konkrétne divadelný historik a kritik Karol Mišovic a filmové teoretičky Jana Dudková a Renáta Lokšová.

Mišovic sa v publikácii venuje predovšetkým Krížikovej divadelnému herectvu, pohybujúcemu sa na pomedzí komiky a tragiky, Renáta Lokšová skúma jej najvýraznejšie filmové úlohy a Jana Dudková reflektuje Krížikovej pôsobenie v období krízy pôvodnej audiovizuálnej tvorby. Ich kolektívna monografia približuje špecifiká Krížikovej hereckej osobnosti a osobitosti, ale zároveň cez jej kariéru podáva plastické svedectvo o genéze slovenského dramatického umenia. Na pozadí Krížikovej umeleckej kariéry tak v knihe možno mapovať vývoj aj emancipáciu slovenského divadla, filmu, televízie i rozhlasu od úvodu päťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé desaťročie nového milénia. „Pri charakterizácii filmových a televíznych rolí sa východiskom bádania a poznávania Krížikovej umeleckého profilu stali materiály zachované v archívoch STVR a SFÚ, pri približovaní jej javiskových osudov išlo o ťažšiu úlohu. Najmä pri analýze starších epoch bolo možné vychádzať jedine z dobových kritík, ikonografického materiálu či spomienok pamätníkov. Pri inscenáciách blížiacich sa časom premiéry k prelomu milénií už pomohli aj desiatky profesionálnych či aspoň technických audiovizuálnych záznamov nakrútených priamo v divadelných sálach, ktoré poskytujú nenahraditeľné svedectvo o konkrétnych výkonoch Evy Krížikovej,“ uvádza v úvode knihy Karol Mišovic.

Publikácia vychádza v roku nedožitého deväťdesiateho výročia narodenia Evy Krížikovej. Monografiu Eva Krížiková vydal Slovenský filmový ústav v edícii Camera obscura v spolupráci s Centrom vied o umení Slovenskej akadémie vied, v. v. i. Okrem troch štúdií obsahuje aj fotografie a súpis umeleckej (divadelnej, filmovej, televíznej i rozhlasovej) tvorby Evy Krížikovej. Publikáciu po prvýkrát verejnosti predstavia na slávnostnom krste v Kine Lumière vo štvrtok 17. októbra o 17.00 hod. za účasti autorov a ďalších hostí, knihu pokrstí herec František Kovár. Po krste sa premietne historická satira Štvorylka, ktorú v roku 1955 nakrútili Jozef Medveď a Karol Krška.

Autor:

Foto: Záber z filmu Statočný zlodej (1958) režiséra Jána Lacka/ Zdroj: Slovenský filmový ústav.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články