Z júnového filmového diania

Písmo: A- | A+

Slovenské zastúpenie v Annecy sa rozrastá

Dva celovečerné animované filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii, čaká svetová premiéra na najväčšom festivale animovaného filmu v Annecy (9. – 15. júna). Snímka Keď život chutí českej režisérky Kristiny Dufkovej sa bude uchádzať o cenu v súťaži Contrechamp. Slovenskou koproducentkou snímky je Agáta Jeleneková zo spoločnosti Novinski. Diplodocus poľského režiséra Wojteka Wawszczyka uvedú v sekcii Annecy Presents. Slovenskou koproducentkou filmu je Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey. V Annecy uvedú aj štyri krátke filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii – Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová), Free the Chickens (r. Matúš Vizár), Hurikán (r. Jan Saska) a I Died in Irpin (r. Anastasiia Falileiva).

Prvá Medzinárodná doktorandská konferencia VŠMU

V dňoch 13. a 14. júna sa uskutoční prvý ročník Medzinárodnej doktorandskej konferencie Vysokej školy múzických umení. Počas dvoch dní bude svoj príspevok prezentovať dvadsaťjeden doktorandov a doktorandiek z umenovedných vysokých škôl a akademických inštitúcií zo Slovenska a Česka. Hlavnou témou úvodného ročníka konferencie bude téma identít a súčasné nazeranie na ňu naprieč umenovednými či humanitnými disciplínami. Príspevky sa zamerajú na identity autorstva umeleckých diel, reprezentovaných postáv či miest, ale aj identity kultúrnych inštitúcií. V závere prvého dňa sa uskutoční plenárna prednáška pozvanej hostky Kateřiny Kolářovej s názvom Rehabilitativní občanství, „minoritní subjekt“ a dřina pro občanskou společnost. Kateřina Kolářová pôsobí na Fakulte humanitných štúdií UK v Prahe a vo svojej prednáške sa zameria na zlyhanie optimistických vízií 90. rokov v postsocialistických krajinách vo vzťahu k menšinám.

Konferencia sa uskutoční v priestoroch Koncertnej sály Dvorana na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Konferencia je verejná a bude prebiehať v slovenskom a českom jazyku.

Cinevitaj predstavuje komédie Massima Troisiho

Prehliadka talianskeho filmu Cinevitaj vzdáva tento rok hold hercovi, scenáristovi a režisérovi Massimovi Troisimu, ktorý zomrel pred 30 rokmi. Prezývali ho „citlivý komik“ a patrí medzi najvýraznejšie postavy talianskej kinematografie 80. rokov. Cinevitaj uvedie v Kine Lumière v júni tri komédie z jeho filmografie – režijný debut ocenený na festivale v San Sebastiane Začínam od trojky (4. júna), snímku Poštár (20. júna), ktorú natočil spolu s Michaelom Radfordom a zahral si v nej s Philippom Noiretom, a prehliadka ho predstaví aj vo filme Ettoreho Scolu Koľko je hodín (11. júna), kde hrá syna Marcella Mastroianniho. Začiatky projekcií sú o 18.00.

Creative Europe Desk Slovensko informuje

V roku 2024 oslavujeme niekoľko dôležitých výročí. Predovšetkým 20. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie, ale tiež 10. výročie existencie programu Kreatívna Európa, a to je dôvod na krátku rekapituláciu príbehu Slovenska jednak v EÚ a tiež v programe. Je to príbeh úspešný . Nie je, myslím, zvlášť nutné zdôrazňovať, že naše členstvo v EÚ je základným pilierom stability a garantom existencie samostatného a slobodného Slovenska a že Slovensko sa za tých 20 rokov výrazne posunulo vpred, a to vo všetkých oblastiach, v ekonomike, v kvalite infraštruktúry, znížil sa podiel nezamestnaných a v mnohých ďalších oblastiach.

Čo sa týka programu Kreatívna Európa a podprogramu MEDIA, slovenské audiovizuálne spoločnosti, zúčastňujúce sa na programe buď v pozícii žiadateľov, alebo partnerov, potvrdili kvality svojich projektov, s ktorými boli schopné konkurovať aj etablovaným hráčom z krajín s omnoho väčším podielom na európskej audiovízii. Celková suma podpory pre slovenské spoločnosti dosiahla od roku 2014 celkom 10 046 058 eur, z toho mimoriadne úspešnými boli distribučné spoločnosti s celkovou podporou vo výške 4 127 991 eur a produkčné spoločnosti s podporou vo výške 2 854 552 eur. Vysoký podiel podpory v segmente kinodistribúcie súvisí so základnou premisou, na ktorej program MEDIA vznikal. V Európe nie je problém malý počet filmov, ale to, že tie filmy necestujú, že dosť často vôbec neprekročia hranice krajiny svojho vzniku. Európa je výrazne fragmentovaný audiovizuálny trh s mnohými obmedzeniami, ako napríklad jazyk alebo veľkosť krajín a ich ekonomická kapacita s tým súvisiaca. MEDIA si kladie za cieľ tieto prekážky prekonávať podporou medzinárodnej distribúcie, koprodukcií, európskych festivalov, kde hlavným kritériom je počet filmov z európskych krajín, tréningových programov a tiež kín v sieti Europa Cinemas, kde je hlavnou podmienkou členstva podiel premietaných európskych filmov.

Slovenské spoločnosti uspeli aj v ďalších oblastiach, ktoré MEDIA podporuje, ako napríklad festivaly a tréningy. Súčasťou celkových výsledkov je i nepriama podpora pre slovenské kiná, tie v rámci siete Europa Cinemas získali za 10 rokov celkom 1 410 281 eur. Ako vždy pripájame srdečnú gratuláciu všetkým úspešným žiadateľom.

V júni má uzávierku jediná výzva MEDIA, Európski obchodní zástupcovia (CREA-MEDIA-2024-FILMSALES), a to 20. júna 2024.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články