Z júnového filmového diania

Písmo: A- | A+

Slovenské zastúpenie v Annecy sa rozrastá

Dva celovečerné animované filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii, čaká svetová premiéra na najväčšom festivale animovaného filmu v Annecy (9. – 15. júna). Snímka Keď život chutí českej režisérky Kristiny Dufkovej sa bude uchádzať o cenu v súťaži Contrechamp. Slovenskou koproducentkou snímky je Agáta Jeleneková zo spoločnosti Novinski. Diplodocus poľského režiséra Wojteka Wawszczyka uvedú v sekcii Annecy Presents. Slovenskou koproducentkou filmu je Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey. V Annecy uvedú aj štyri krátke filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii – Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová), Free the Chickens (r. Matúš Vizár), Hurikán (r. Jan Saska) a I Died in Irpin (r. Anastasiia Falileiva).

Prvá Medzinárodná doktorandská konferencia VŠMU

V dňoch 13. a 14. júna sa uskutoční prvý ročník Medzinárodnej doktorandskej konferencie Vysokej školy múzických umení. Počas dvoch dní bude svoj príspevok prezentovať dvadsaťjeden doktorandov a doktorandiek z umenovedných vysokých škôl a akademických inštitúcií zo Slovenska a Česka. Hlavnou témou úvodného ročníka konferencie bude téma identít a súčasné nazeranie na ňu naprieč umenovednými či humanitnými disciplínami. Príspevky sa zamerajú na identity autorstva umeleckých diel, reprezentovaných postáv či miest, ale aj identity kultúrnych inštitúcií. V závere prvého dňa sa uskutoční plenárna prednáška pozvanej hostky Kateřiny Kolářovej s názvom Rehabilitativní občanství, „minoritní subjekt“ a dřina pro občanskou společnost. Kateřina Kolářová pôsobí na Fakulte humanitných štúdií UK v Prahe a vo svojej prednáške sa zameria na zlyhanie optimistických vízií 90. rokov v postsocialistických krajinách vo vzťahu k menšinám.

Konferencia sa uskutoční v priestoroch Koncertnej sály Dvorana na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Konferencia je verejná a bude prebiehať v slovenskom a českom jazyku.

Cinevitaj predstavuje komédie Massima Troisiho

Prehliadka talianskeho filmu Cinevitaj vzdáva tento rok hold hercovi, scenáristovi a režisérovi Massimovi Troisimu, ktorý zomrel pred 30 rokmi. Prezývali ho „citlivý komik“ a patrí medzi najvýraznejšie postavy talianskej kinematografie 80. rokov. Cinevitaj uvedie v Kine Lumière v júni tri komédie z jeho filmografie – režijný debut ocenený na festivale v San Sebastiane Začínam od trojky (4. júna), snímku Poštár (20. júna), ktorú natočil spolu s Michaelom Radfordom a zahral si v nej s Philippom Noiretom, a prehliadka ho predstaví aj vo filme Ettoreho Scolu Koľko je hodín (11. júna), kde hrá syna Marcella Mastroianniho. Začiatky projekcií sú o 18.00.

Creative Europe Desk Slovensko informuje

V roku 2024 oslavujeme niekoľko dôležitých výročí. Predovšetkým 20. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie, ale tiež 10. výročie existencie programu Kreatívna Európa, a to je dôvod na krátku rekapituláciu príbehu Slovenska jednak v EÚ a tiež v programe. Je to príbeh úspešný . Nie je, myslím, zvlášť nutné zdôrazňovať, že naše členstvo v EÚ je základným pilierom stability a garantom existencie samostatného a slobodného Slovenska a že Slovensko sa za tých 20 rokov výrazne posunulo vpred, a to vo všetkých oblastiach, v ekonomike, v kvalite infraštruktúry, znížil sa podiel nezamestnaných a v mnohých ďalších oblastiach.

Čo sa týka programu Kreatívna Európa a podprogramu MEDIA, slovenské audiovizuálne spoločnosti, zúčastňujúce sa na programe buď v pozícii žiadateľov, alebo partnerov, potvrdili kvality svojich projektov, s ktorými boli schopné konkurovať aj etablovaným hráčom z krajín s omnoho väčším podielom na európskej audiovízii. Celková suma podpory pre slovenské spoločnosti dosiahla od roku 2014 celkom 10 046 058 eur, z toho mimoriadne úspešnými boli distribučné spoločnosti s celkovou podporou vo výške 4 127 991 eur a produkčné spoločnosti s podporou vo výške 2 854 552 eur. Vysoký podiel podpory v segmente kinodistribúcie súvisí so základnou premisou, na ktorej program MEDIA vznikal. V Európe nie je problém malý počet filmov, ale to, že tie filmy necestujú, že dosť často vôbec neprekročia hranice krajiny svojho vzniku. Európa je výrazne fragmentovaný audiovizuálny trh s mnohými obmedzeniami, ako napríklad jazyk alebo veľkosť krajín a ich ekonomická kapacita s tým súvisiaca. MEDIA si kladie za cieľ tieto prekážky prekonávať podporou medzinárodnej distribúcie, koprodukcií, európskych festivalov, kde hlavným kritériom je počet filmov z európskych krajín, tréningových programov a tiež kín v sieti Europa Cinemas, kde je hlavnou podmienkou členstva podiel premietaných európskych filmov.

Slovenské spoločnosti uspeli aj v ďalších oblastiach, ktoré MEDIA podporuje, ako napríklad festivaly a tréningy. Súčasťou celkových výsledkov je i nepriama podpora pre slovenské kiná, tie v rámci siete Europa Cinemas získali za 10 rokov celkom 1 410 281 eur. Ako vždy pripájame srdečnú gratuláciu všetkým úspešným žiadateľom.

V júni má uzávierku jediná výzva MEDIA, Európski obchodní zástupcovia (CREA-MEDIA-2024-FILMSALES), a to 20. júna 2024.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Toy Story 5: Príbeh hračiek Záber z filmu Toy Story 5: Príbeh hračiek. Foto: CinemArt SK

recenzia Toy Story 5: Príbeh hračiek

Toy Story 5: Príbeh hračiek, najnovšia snímka štúdia Pixar, prišla do kín ako jeden z najočakávanejších filmov roka. Či očakávania naplnila alebo nie je viac menej jedno, ak sa podarí naplniť pokladnice, ale tak už to v tom Hollywoode chodí. Umenie a komercia v ňom často mávajú rovnakú tvár.   Dievčatko Bonnie, ústredná vedľajšia postava filmu, v ktorom hračky žijú svoje alternatívne skutočné životy až keď sa nedívame, je asi trolinka iné, ako jej rovesníčky a rovesníci. Tiež síce trávi väčšinu svojho času vo fikčnom, fantazijnom svete, ale tento jej svet, na rozdiel od sveta iných jej rovesníkov, je viac svetom konvenčných, tradičných, fyzických hračiek, bábik, panákov, plyšákov atď. ako hračiek technologických, v jej filmovom svete reprezentovaných zeleným tabletom. Bonnie ho dostane, aby prekonala svoju inakosť. Tá totiž spočíva v tom, že Bonnie má problém socializovať sa. Nie je vyslovene asociálka, ale je veľmi ostýchavá, možno introvertka, a tak si ťažko hľadá kamarátov. Skutočných kamarátov, nie hračky. Aj keď vo svete, ktorý už má minimálne dve definujúce sociálne roviny – fyzickú a virtuálnu – offline a online, je toto zásadný problém. A začína sa film, ktorý je na jednej strane veľmi konvenčný, veď je piatykrát o tom istom, a na druhej strane je až modelovým príkladom nekonvenčnosti v rámci interpretácie.  Deti videli iný...
recenzia Najbohatšia žena na svete. Záber z filmu Najbohatšia žena na svete. Foto: Film Europe

recenzia Najbohatšia žena na svete

Francúzska herečka Isabelle Huppert sa ocitá v úlohe najbohatšej ženy na svete. Nejde o bohatstvo duchovné, ale materiálne – môže si kúpiť úplne všetko, na čo pomyslí. S výnimkou času. Film Najbohatšia žena na svete rozpráva príbeh o boji s princípmi, vlastným postavením a ľudskosťou. Oplatí sa zatvárať oči pred čímsi, čo nám škodí, aj keď sa cítime lepšie? Marianne Farrère sa drží na poste najbohatšej ženy na svete. Keď do jej života vtrhne fotograf Pierre-Alain Fantin, jeho chaotickosť a otvorenosť otrasie Marianniným svetom. Naozaj je spokojná v nudnej rutine s ľuďmi, ktorí jej na všetko pritakávajú? Priateľstvo medzi staršou Marianne a Pierrom-Alainom je ako transakcia v bankomate – on do nej vkladá život a vyberá si za to peniaze. To pomaly začína vadiť Marianninej dcére, ktorá nerozlučnosť dvojice vníma ako problém. Je vhodné bojovať o spravodlivosť pre vlastnú mamu s vlastnou mamou, aj keď je mamina voľba iná? Aj pravda sa mení Film sa v úvode priznáva – postavy sú skutočné, no ich problémy nie. Príbeh Najbohatšej ženy na svete voľne inšpirovala skutočná osoba –  Liliane Bettencourt, ktorá v roku 1957 zdedila celosvetovo známu kozmetickú spoločnosť L’Oréal. Firma jej zabezpečila miesto v rebríčku najbohatších ľudí sveta, stala sa jednou z najbohatších ľudí vo Francúzsku a v roku 2013 bola naozaj aj najbohatšou ženou. Snímka francúzskeho režiséra Thierryho Klifu sa...
Zobraziť všetky články