Z júnového filmového diania

Písmo: A- | A+

Slovenské zastúpenie v Annecy sa rozrastá

Dva celovečerné animované filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii, čaká svetová premiéra na najväčšom festivale animovaného filmu v Annecy (9. – 15. júna). Snímka Keď život chutí českej režisérky Kristiny Dufkovej sa bude uchádzať o cenu v súťaži Contrechamp. Slovenskou koproducentkou snímky je Agáta Jeleneková zo spoločnosti Novinski. Diplodocus poľského režiséra Wojteka Wawszczyka uvedú v sekcii Annecy Presents. Slovenskou koproducentkou filmu je Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey. V Annecy uvedú aj štyri krátke filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii – Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová), Free the Chickens (r. Matúš Vizár), Hurikán (r. Jan Saska) a I Died in Irpin (r. Anastasiia Falileiva).

Prvá Medzinárodná doktorandská konferencia VŠMU

V dňoch 13. a 14. júna sa uskutoční prvý ročník Medzinárodnej doktorandskej konferencie Vysokej školy múzických umení. Počas dvoch dní bude svoj príspevok prezentovať dvadsaťjeden doktorandov a doktorandiek z umenovedných vysokých škôl a akademických inštitúcií zo Slovenska a Česka. Hlavnou témou úvodného ročníka konferencie bude téma identít a súčasné nazeranie na ňu naprieč umenovednými či humanitnými disciplínami. Príspevky sa zamerajú na identity autorstva umeleckých diel, reprezentovaných postáv či miest, ale aj identity kultúrnych inštitúcií. V závere prvého dňa sa uskutoční plenárna prednáška pozvanej hostky Kateřiny Kolářovej s názvom Rehabilitativní občanství, „minoritní subjekt“ a dřina pro občanskou společnost. Kateřina Kolářová pôsobí na Fakulte humanitných štúdií UK v Prahe a vo svojej prednáške sa zameria na zlyhanie optimistických vízií 90. rokov v postsocialistických krajinách vo vzťahu k menšinám.

Konferencia sa uskutoční v priestoroch Koncertnej sály Dvorana na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Konferencia je verejná a bude prebiehať v slovenskom a českom jazyku.

Cinevitaj predstavuje komédie Massima Troisiho

Prehliadka talianskeho filmu Cinevitaj vzdáva tento rok hold hercovi, scenáristovi a režisérovi Massimovi Troisimu, ktorý zomrel pred 30 rokmi. Prezývali ho „citlivý komik“ a patrí medzi najvýraznejšie postavy talianskej kinematografie 80. rokov. Cinevitaj uvedie v Kine Lumière v júni tri komédie z jeho filmografie – režijný debut ocenený na festivale v San Sebastiane Začínam od trojky (4. júna), snímku Poštár (20. júna), ktorú natočil spolu s Michaelom Radfordom a zahral si v nej s Philippom Noiretom, a prehliadka ho predstaví aj vo filme Ettoreho Scolu Koľko je hodín (11. júna), kde hrá syna Marcella Mastroianniho. Začiatky projekcií sú o 18.00.

Creative Europe Desk Slovensko informuje

V roku 2024 oslavujeme niekoľko dôležitých výročí. Predovšetkým 20. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie, ale tiež 10. výročie existencie programu Kreatívna Európa, a to je dôvod na krátku rekapituláciu príbehu Slovenska jednak v EÚ a tiež v programe. Je to príbeh úspešný . Nie je, myslím, zvlášť nutné zdôrazňovať, že naše členstvo v EÚ je základným pilierom stability a garantom existencie samostatného a slobodného Slovenska a že Slovensko sa za tých 20 rokov výrazne posunulo vpred, a to vo všetkých oblastiach, v ekonomike, v kvalite infraštruktúry, znížil sa podiel nezamestnaných a v mnohých ďalších oblastiach.

Čo sa týka programu Kreatívna Európa a podprogramu MEDIA, slovenské audiovizuálne spoločnosti, zúčastňujúce sa na programe buď v pozícii žiadateľov, alebo partnerov, potvrdili kvality svojich projektov, s ktorými boli schopné konkurovať aj etablovaným hráčom z krajín s omnoho väčším podielom na európskej audiovízii. Celková suma podpory pre slovenské spoločnosti dosiahla od roku 2014 celkom 10 046 058 eur, z toho mimoriadne úspešnými boli distribučné spoločnosti s celkovou podporou vo výške 4 127 991 eur a produkčné spoločnosti s podporou vo výške 2 854 552 eur. Vysoký podiel podpory v segmente kinodistribúcie súvisí so základnou premisou, na ktorej program MEDIA vznikal. V Európe nie je problém malý počet filmov, ale to, že tie filmy necestujú, že dosť často vôbec neprekročia hranice krajiny svojho vzniku. Európa je výrazne fragmentovaný audiovizuálny trh s mnohými obmedzeniami, ako napríklad jazyk alebo veľkosť krajín a ich ekonomická kapacita s tým súvisiaca. MEDIA si kladie za cieľ tieto prekážky prekonávať podporou medzinárodnej distribúcie, koprodukcií, európskych festivalov, kde hlavným kritériom je počet filmov z európskych krajín, tréningových programov a tiež kín v sieti Europa Cinemas, kde je hlavnou podmienkou členstva podiel premietaných európskych filmov.

Slovenské spoločnosti uspeli aj v ďalších oblastiach, ktoré MEDIA podporuje, ako napríklad festivaly a tréningy. Súčasťou celkových výsledkov je i nepriama podpora pre slovenské kiná, tie v rámci siete Europa Cinemas získali za 10 rokov celkom 1 410 281 eur. Ako vždy pripájame srdečnú gratuláciu všetkým úspešným žiadateľom.

V júni má uzávierku jediná výzva MEDIA, Európski obchodní zástupcovia (CREA-MEDIA-2024-FILMSALES), a to 20. júna 2024.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články