Z júnového filmového diania

Písmo: A- | A+

Slovenské zastúpenie v Annecy sa rozrastá

Dva celovečerné animované filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii, čaká svetová premiéra na najväčšom festivale animovaného filmu v Annecy (9. – 15. júna). Snímka Keď život chutí českej režisérky Kristiny Dufkovej sa bude uchádzať o cenu v súťaži Contrechamp. Slovenskou koproducentkou snímky je Agáta Jeleneková zo spoločnosti Novinski. Diplodocus poľského režiséra Wojteka Wawszczyka uvedú v sekcii Annecy Presents. Slovenskou koproducentkou filmu je Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey. V Annecy uvedú aj štyri krátke filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii – Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová), Free the Chickens (r. Matúš Vizár), Hurikán (r. Jan Saska) a I Died in Irpin (r. Anastasiia Falileiva).

Prvá Medzinárodná doktorandská konferencia VŠMU

V dňoch 13. a 14. júna sa uskutoční prvý ročník Medzinárodnej doktorandskej konferencie Vysokej školy múzických umení. Počas dvoch dní bude svoj príspevok prezentovať dvadsaťjeden doktorandov a doktorandiek z umenovedných vysokých škôl a akademických inštitúcií zo Slovenska a Česka. Hlavnou témou úvodného ročníka konferencie bude téma identít a súčasné nazeranie na ňu naprieč umenovednými či humanitnými disciplínami. Príspevky sa zamerajú na identity autorstva umeleckých diel, reprezentovaných postáv či miest, ale aj identity kultúrnych inštitúcií. V závere prvého dňa sa uskutoční plenárna prednáška pozvanej hostky Kateřiny Kolářovej s názvom Rehabilitativní občanství, „minoritní subjekt“ a dřina pro občanskou společnost. Kateřina Kolářová pôsobí na Fakulte humanitných štúdií UK v Prahe a vo svojej prednáške sa zameria na zlyhanie optimistických vízií 90. rokov v postsocialistických krajinách vo vzťahu k menšinám.

Konferencia sa uskutoční v priestoroch Koncertnej sály Dvorana na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Konferencia je verejná a bude prebiehať v slovenskom a českom jazyku.

Cinevitaj predstavuje komédie Massima Troisiho

Prehliadka talianskeho filmu Cinevitaj vzdáva tento rok hold hercovi, scenáristovi a režisérovi Massimovi Troisimu, ktorý zomrel pred 30 rokmi. Prezývali ho „citlivý komik“ a patrí medzi najvýraznejšie postavy talianskej kinematografie 80. rokov. Cinevitaj uvedie v Kine Lumière v júni tri komédie z jeho filmografie – režijný debut ocenený na festivale v San Sebastiane Začínam od trojky (4. júna), snímku Poštár (20. júna), ktorú natočil spolu s Michaelom Radfordom a zahral si v nej s Philippom Noiretom, a prehliadka ho predstaví aj vo filme Ettoreho Scolu Koľko je hodín (11. júna), kde hrá syna Marcella Mastroianniho. Začiatky projekcií sú o 18.00.

Creative Europe Desk Slovensko informuje

V roku 2024 oslavujeme niekoľko dôležitých výročí. Predovšetkým 20. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie, ale tiež 10. výročie existencie programu Kreatívna Európa, a to je dôvod na krátku rekapituláciu príbehu Slovenska jednak v EÚ a tiež v programe. Je to príbeh úspešný . Nie je, myslím, zvlášť nutné zdôrazňovať, že naše členstvo v EÚ je základným pilierom stability a garantom existencie samostatného a slobodného Slovenska a že Slovensko sa za tých 20 rokov výrazne posunulo vpred, a to vo všetkých oblastiach, v ekonomike, v kvalite infraštruktúry, znížil sa podiel nezamestnaných a v mnohých ďalších oblastiach.

Čo sa týka programu Kreatívna Európa a podprogramu MEDIA, slovenské audiovizuálne spoločnosti, zúčastňujúce sa na programe buď v pozícii žiadateľov, alebo partnerov, potvrdili kvality svojich projektov, s ktorými boli schopné konkurovať aj etablovaným hráčom z krajín s omnoho väčším podielom na európskej audiovízii. Celková suma podpory pre slovenské spoločnosti dosiahla od roku 2014 celkom 10 046 058 eur, z toho mimoriadne úspešnými boli distribučné spoločnosti s celkovou podporou vo výške 4 127 991 eur a produkčné spoločnosti s podporou vo výške 2 854 552 eur. Vysoký podiel podpory v segmente kinodistribúcie súvisí so základnou premisou, na ktorej program MEDIA vznikal. V Európe nie je problém malý počet filmov, ale to, že tie filmy necestujú, že dosť často vôbec neprekročia hranice krajiny svojho vzniku. Európa je výrazne fragmentovaný audiovizuálny trh s mnohými obmedzeniami, ako napríklad jazyk alebo veľkosť krajín a ich ekonomická kapacita s tým súvisiaca. MEDIA si kladie za cieľ tieto prekážky prekonávať podporou medzinárodnej distribúcie, koprodukcií, európskych festivalov, kde hlavným kritériom je počet filmov z európskych krajín, tréningových programov a tiež kín v sieti Europa Cinemas, kde je hlavnou podmienkou členstva podiel premietaných európskych filmov.

Slovenské spoločnosti uspeli aj v ďalších oblastiach, ktoré MEDIA podporuje, ako napríklad festivaly a tréningy. Súčasťou celkových výsledkov je i nepriama podpora pre slovenské kiná, tie v rámci siete Europa Cinemas získali za 10 rokov celkom 1 410 281 eur. Ako vždy pripájame srdečnú gratuláciu všetkým úspešným žiadateľom.

V júni má uzávierku jediná výzva MEDIA, Európski obchodní zástupcovia (CREA-MEDIA-2024-FILMSALES), a to 20. júna 2024.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Vonš (studniar) a Milka Zimková (Johana) vo filme Pásla kone na betóne. Foto: Archív SFÚ / Milan Kordoš

nový pohľad Pásla kone na betóne

Film Pásla kone na betóne (r. Štefan Uher, 1982) sa nesie v tragikomickom tóne,. Výrazne uplatňuje ženský pohľad, čím sa odlišuje od väčšiny Uhrovej predchádzajúcej tvorby. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Pásla kone na betóne (1986). Štefan Uher prešiel vo svojej režijnej tvorbe viacerými fázami – od civilnej poetiky mestských sídlisk 60. rokov cez surrealisticky ladeného Tatarku, tematizovanie vojny očami detského hrdinu až po obdobie, ktoré Dejiny slovenskej kinematografie označujú za postcivilizmus. Na prahu novej vlny a následného „odmäku“ šesťdesiatych rokov by sme jeho poetiku len ťažko prirovnali k neskoršiemu obdobiu osemdesiatych rokov. Vtedy vznikli filmy ako Kosenie Jastrabej lúky (1981) či, predovšetkým, Pásla kone na betóne (1982). Príbehy ľudí z mäsa a kostí V dielach ako Slnko v sieti (1962) Uher zachytáva obyčajné situácie a postavy. Jeho hrdinovia sú mladí ľudia žijúci vo všednosti mestských panelákov, ktorí riešia vnútorné neistoty i medziľudské vzťahy. Typické sú nenútené, fragmentárne dialógy, autentické exteriéry, dokumentárne pozorovanie ničnerobenia. Mestské prostredie sa stáva priestorom, kde sa konfrontuje vnútorný svet jednotlivca s anonymitou okolitého sveta. Uher pritom čerpá z tradície poetického realizmu, no zároveň...
Zobraziť všetky články