Zlatý ledňáček pre Od marca do mája, Tri zlaté dukáty aj portrét Jarcovjákovej

Písmo: A- | A+

Zlatého ledňáčka za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film si z 37. ročníka festivalu Finále Plzeň (20. – 25. 9.) odniesol český film pôvodom slovenského režiséra Martina Pavla Repku Od marca do mája v hlavnej úlohe so Zuzanou Fialovou. Snímka mala premiéru na MFF v Karlových Varoch, kde si zo súťaže PROXIMA odniesla Zvláštnu cenu poroty.

Po dlhej a vášnivej diskusii sme sa rozhodli oceniť film, ktorý nás hlboko zaujal a zasiahol,“ zdôvodnila výber víťaza medzinárodná porota. Film ocenila za „jemnosť a nehu, s akou rozpráva o každodennom živote jednej rodiny, za precítené pochopenie jemnej rodinnej dynamiky, za odvahu vtiahnuť svojich divákov do krehkých príbehov a za umenie nachádzať v nich malé zázraky, za pôsobivú autenticitu a zdanlivo nenútené, majstrovské vedenie hercov.“ O cenu sa uchádzalo 9 filmov.

Z 9 dokumentárnych filmov vybrala medzinárodná porota ako víťaza česko-slovensko-rakúsky film Ešte nie som, kým chcem byť Kláry Tasovskej. Rozpráva o fotografke Libuši Jarcovjákovej. Zlatého ledňáčka si odniesol za „vizuálne úchvatné pútavé rozprávanie s maximálnym rešpektom k téme, za snahu o uznanie nekompromisnej práce hlavnej hrdinky a hľadanie jej identity ako ženy a queer umelkyne v ťažkej dobe“.

Spomedzi štyroch televíznych či internetových počinov v oblasti film a miniséria ocenili Zlatým ledňáčkom rozprávku Mariany Čengel Solčanskej. Jej Tri zlaté dukáty podľa poroty „skutočne vynikli ako rozprávka, ktorá ctí a oslavuje tento českému pubilku dobre známy štýl milého a veselého rozprávania, ale v súčasnom poňatí“. Porota tiež pochválila zábavné kontrasty medzi postavami, skvelú vizuálnu formu, kostýmy, prácu s kamerou aj to, že i záporní hrdinovia sú v snímke vykreslení ako ucelené, trojrozmerné charaktery.

Svoje ceny udeľovala aj študentská porota.V kategórii celovečerný hraný alebo animovaný film vybrala za víťaza Vlny režiséra Jiřího Mádla. Za najlepší dokument vyhlásila snímku Ešte nie som, kým chcem byť a spomedzi televíznych či internetových počinov v oblasti film a miniséria zvolila takisto Tri zlaté dukáty.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leopold Haverl Leopold Haverl a Jozef Adamovič vo filme Traja svedkovia (1968). Foto: archív SFÚ/M. Kordoš

Leopold Haverl

V týchto dňoch by sa jeden z najznámejších slovenských hercov Leopold Haverl dožil 90 rokov. Bratislavský rodák, priateľmi prezývaný Hafi, patril k hereckým ikonám s nezameniteľným hlasom a výraznou javiskovou charizmou. Prezývka, ktorá ho sprevádzala celý život, vznikla ešte počas štúdia na konzervatóriu. Narodil sa 16. februára 1936 v Bratislave. S divadlom prichádzal do kontaktu už od detstva – jeho otec pracoval ako osvetľovač v Slovenskom národnom divadle, a tak mal malý Leopold možnosť sledovať predstavenia priamo zo zákulisia. Práve tam spoznal viaceré osobnosti zakladateľskej generácie slovenského profesionálneho divadelníctva, ako Hanu Meličkovú či Janka Borodáča, Jozefa Budského, Martina Gregora, Mikuláša Hubu a Viliama Záborského, ktorí v ňom videli budúceho adepta herectva. Na doskách SND sa prvýkrát predstavil už ako jedenásťročný. Hoci Haverla spočiatku priťahovala aj hudba, herectvo napokon zvíťazilo. V rokoch 1950 – 1954 študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, kde získal pevné umelecké základy. Po absolvovaní konzervatória svoju hereckú dráhu začal v zájazdovom Dedinskom divadle. Niekoľko rokov účinkoval v Krajskom divadle v Trnave a v Divadle poézie, aby sa napokon v roku 1967 stal stálym členom súboru Činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobil až do roku 2015. Počas svojej kariéry vytvoril desiatky výrazných postáv na divadelných doskách, televíznych obrazovkách a vo filmoch. Svoj charakteristický hlas prepožičal desiatkam...
Zobraziť všetky články