Zomrel herec Juraj Slezáček

Písmo: A- | A+

Patril do silnej hereckej generácie a svoj talent zúročil na divadelných doskách, vo filme i v množstve televíznych projektov. Herec Juraj Slezáček podľahol 5. augusta vo veku 73 rokov vážnej chorobe. Zvolenský rodák absolvoval v roku 1964 štúdium herectva na VŠMU a ešte v tom istom roku sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla. Počas svojej kariéry zastával i funkciu umeleckého šéfa (1979 – 1990) a riaditeľa Činohry SND (1997 – 2005). Zároveň sa venoval pedagogickej činnosti, v rokoch 1996 až 2002 bol dekanom Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU v Bratislave. Na divadelných doskách stvárnil viacero dôležitých postáv, medzi tie najznámejšie patrí veliteľ žandárov v muzikáli Na skle maľované či úloha Bezuchova v hre Vojna a mier. Účinkoval aj v divadelných inscenáciách Kým kohút nezaspieva, Dom v stráni, Veselé panie z Windsoru, Cyrano z Bergeracu, Čertice a mnohých ďalších. V hereckom repertoári Juraja Slezáčka sú aj filmy Život na úteku (1975), Choď a nelúč sa (1979), Fénix (1981) či Orbis pictus (1997). Viac hereckých príležitostí však dostával v televízii, kde účinkoval napríklad v tituloch Kocúrkovo (1971), Americká tragédia (1976), Večera (1978), Na skle maľované (1980), Don Carlos (1986), Stratený list (1992), Kráľovská hra (1999). V posledných rokoch sa jeho meno spájalo najmä s denným seriálom Panelák, v ktorom stvárnil úlohu Emila Blichára.

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Libuše Jarcovjáková vo filme Ešte nie som, kým chcem byť. FOTO: Film Expanded

Roky odhaľuje intimitu cez fotografie. Tie však nehovoria len o nej

Často ju nazývajú mamou snapchatu či vizuálnou storytellerkou. Zblízka fotí celý svoj život plný zvratov a robí to už od 60. rokov minulého storočia. Na prvé počutie by sa zdalo, že jej fotografie sú iba o nej – v zmysle možností sebaprezentácie, aké dnes ponúkajú nové technológie a sociálne siete.  Dielo Libuše Jarcovjákovej však rozmer individuálneho osudu od prvej chvíle prekračuje a funguje ako sugestívny obraz doby, charakterizujúci totalitné Československo. Aj preto bol najvyšší čas, aby si výnimočnú fotografku všimol film.  Dokument Ešte nie som, kým chcem byť zachytáva jej intímny portrét. Na festivaloch už zožína úspechy a prichádza aj do našich kín. Dala jej všetko, čo má Libušu Jarcovjákovú, ocenenú titulom Osobnosť českej fotografie, katapultovala pred svetové publikum samostatná výstava vo francúzskom Arles v roku 2019.  Jej projekt Evokativ, v ktorom predstavila svoju tvorbu na fotografiách aj knižne, sa vtedy stal hlavným podujatím prestížneho fotografického festivalu Les Rencontres. Denník The Guardian ho označil za najzásadnejšiu fotografickú výstavu roka.  Po výstave sa roztrhlo vrece s filmármi, ktorí chceli s Libušou Jarcovjákovou natočiť dokument. Nechávalo ju to úplne chladnou, až kým za ňou neprišla režisérka Klára Tasovská. V nej spoznala dokumentaristku, ktorej bola ochotná dať do rúk všetko, čo má.  Klára Tasovská (1980) sa ako režisérka podieľala na snímkach ako Pevnost...
Zobraziť všetky články