Zomrel Jozef Bednárik

Písmo: A- | A+




Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Viliam Gruska na odovzdávaní cien Slnko v sieti v roku 2018. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Viliam Gruska

Scénograf a filmový architekt Viliam Gruska bol mužom s mimoriadne širokým záberom činností a veľkou láskou k Slovensku a jeho ľudovej kultúre. Bol tiež etnografom, choreografom, režisérom, scenáristom a zanieteným folkloristom. Počas svojho života vytvoril bohaté dielo, v ktorom sa snažil otvárať cesty k umeniu ako spôsobu poznávania sveta. Dňa 24. septembra si pripomíname jeho nedožitých 90 rokov. Život a rôznorodú tvorbu Viliama Grusku ovplyvnilo detstvo a tínedžerské roky, keď sa s rodinou často sťahovali po Slovensku. Základnú školu skončil v Liptovskej Teplej, kde pokračoval v štúdiu na osemročnej škole. Práve tam zažil významný kontakt s filmom, keď premietal tri roky v miestnom kine. Počas štúdia na jedenásťročnej škole v Ružomberku chodil do miestneho folklórneho súboru. No rozhodujúcim sa pre neho stalo, keď sa stal členom vtedy ešte len päťročného umeleckého súboru Lúčnica, kde začal tancovať ako osemnásťročný. Neskôr sa stal aj choreografom. Hoci absolvoval štúdium na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave, oveľa väčšiu váhu prikladal svojmu pôsobeniu v umeleckom telese, kde napokon zotrval do roku 1970, ako uviedol v rozhovore pre projekt Oral history Vysokej školy múzických umení pred desiatimi rokmi. Pôsobenie v Lúčnici otvorilo Gruskovi brány k ľudovej kultúre. Vďaka nej sa dostal aj do sveta. V roku 1958 sa s celým súborom zúčastnili na svetovej výstave EXPO v Bruseli. Grusku tam očarila predovšetkým...
recenzia Milovník nie bojovník František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

recenzia Milovník, nie bojovník

Autorský celovečerný debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník pristupuje k publiku so zvláštne jemnou razanciou. Funguje vo viacerých polohách a rovinách, ale na žiadnej z nich nestavia svoju rozpoznateľnosť. Napriek tomu je presvedčivý práve v ráznosti tohto váhania. Je to generačný príbeh o dospievaní. Nesentimentálne romantická takmer-komédia. Hravý film, ktorý sa na nič nehrá. Film rámcuje príbeh milostného vzťahu Andreja a Miše. Od opatrného smiešno-trápneho oťukávania cez vzájomné zblíženie, romantické vzplanutie, neveru, zlomené srdce až postupné vzájomné uzdravovanie rán. V tomto romantickom rámci však fungujú aj ďalšie vzťahy: mladých protagonistov k rodičom a starým rodičom, k súrodencom, vrstovníkom a najmä k sebe samým. Buchelová skicuje obraz Generácie Z ľahkou rukou v rozostrených, ale citovo presných kontúrach. Neskĺzava do stereotypu o generácii žijúcej v paralelnej realite sociálnych sietí a vyfiltrovaných vizuálov. Sú to pohrobkovia neoliberálnych nádejí, žijúci uprostred postsocialistických sídlisk. Už nie sú tínedžeri, ale ešte nie sú dospelí, ktorí sa potrebujú definovať profesijnou identitou. Sociálne sú ukotvení v čase a priestore, ale o nikom sa nedozvieme, čo študuje alebo kde pracuje. Definuje ich spoločné pozadie: spomienky na ihriská a voľný čas u starých rodičov, televízne programy a sektorový nábytok, farebné malinovky a fastfoodový detský sen. Zdanlivo vajatajú na prahu dospelosti, lebo sú svedkami krízy stredného veku svojich rodičov. Ich túžby a potreby sú komplexnejšie, ako keď sa stačilo rozhodnúť, či je lepší skejt alebo...
Jana Kovalčiková a Milan Ondrík vo filme Láska režiséra Marka Škopa. Foto: Filmtopia

Hľadá samu seba, ale bez lásky to nepôjde

Režisér Marko Škop vo filme Láska skúma, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti. Anna pracuje ako lekárka, každý deň sa v službe stretáva s ľuďmi, ktorí ju potrebujú. S kolegami má korektné, no nie najlepšie vzťahy, do svojej práce však vkladá všetko, čo v sebe nosí. Aj to, čo by nemala. Cestu jej mentálneho dozrievania v samostatne mysliacu bytosť spracoval režisér Marko Škop v novej psychologickej dráme Láska v hlavnej úlohe s herečkou Janou Kovalčikovou. Do slovenských kín prichádza 24. septembra. Mama, ktorá svoje nešťastie v živote nedokázala spracovať, vypestovala vo svojej dcére Anne závislosť od vlastných démonov. Namiesto toho, aby pomyselnú pupočnú šnúru v správny čas odstrihla, živila ju a naťahovala, doslova ju omotala dcére okolo krku. Manipuluje ňou, aby si mala na kom vybíjať frustráciu. Keďže Anna od svojej matky lásku nedostala, berie si ju od iných a vracia im ju iba zdanlivo. Chcela by síce nájsť vo vzťahoch pevný bod, no v skutočnosti matkino správanie opakuje. Túžbu po prijatí si napĺňa prehnanou starostlivosťou o pacientov, najmä o smrteľne chorého Jána s diagnózou ALS. Ten však má svoju milujúcu manželku. Čiastkový objekt Režisér Marko Škop sa s nevyliečiteľnou chorobou ALS stretol v osobnom živote. Vo vážnej situácii, počas ktorej ostala jeho mama pripútaná na lôžko a nezaobišla...
Zobraziť všetky články