Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

31. Art Film: Viac režisérok v súťaži aj víťazný film z Cannes

Písmo: A- | A+

Prestížny filmový festival Art Film sa začína 20. júna v Košiciach.

Za vyše tridsať rokov už prežil mnoho obmedzujúcich období, tým skôr sa nenechá vykoľajiť. Hoci medzinárodný festival Art Film Košice tiež pocítil za ostatné mesiace nepríjemný dopad zmien v spoločnosti, necíti sa byť pod ich tlakom. Prípravy jeho 31. ročníka sú v plnom prúde.

Snažíme sa slovenskému publiku priniesť to najlepšie z premiérových titulov slovenskej a svetovej kinematografie, ktoré vznikli za uplynulý rok a pol,“ hovorí pre Film.sk umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch. Zároveň však priznáva, že festival, tak ako mnohé iné subjekty rôznych oblastí na Slovensku, musí odolávať konsolidácii a zvyšovaniu cien. Preto pocítil zmeny najmä z pohľadu financovania a prístupu partnerov.

O tom, že tím najprestížnejšieho filmového festivalu na Slovensku pracuje zo všetkých síl, svedčí výber odborných porôt a ponuka súťažných filmov, ktoré prinesú jednotlivé sekcie. Aké témy v nich najviac rezonujú?

Záber z filmu Kronika večných snílkov. Foto: Continental film
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Foto: Continental film

Zmanipulované voľby aj prebúdzanie sexuality

Napríklad v sekcii autorov prvých, druhých a tretích hraných filmov sa tentoraz objavuje viac režisérok, ktoré riešia ženské témy, najmä dospievanie, vzťahy matiek a dcér, prebúdzanie sexuality a problémy, ktoré s tým súvisia,“ uvádza Martin Palúch. Spomína aj film z Bieloruska s témou zmanipulovaných prezidentských volieb alebo filmy zo strednej a východnej Európy, ktorých režiséri sa zase oveľa viac zameriavajú na konfrontáciu minulosti zasahujúcej do súčasnosti v podobe osobnej histórie či politicko-spoločenských vplyvov. V sekcii krátkych filmov naopak vyzdvihuje veľkú rôznorodosť tém.

Ocenenia budú na festivale udeľovať štyri medzinárodné poroty. Osem filmov začínajúcich tvorcov, ktoré už získali ocenenia aj na iných festivaloch alebo sa zúčastnili prehliadok, bude v sekcii prvých, druhých a tretích hraných filmov hodnotiť medzinárodná porota. Tvoria ju slovenský režisér a producent Marko Škop, americký režisér Alexander O. Philippe a maďarská dokumentaristka Glória Halász.

V medzinárodnej súťaži krátkych filmov do 30 minút bude porota vyberať z 36 diel. Rozhodovať o víťazovi budú slovenská režisérka Alica Bednáriková, bulharská režisérka Zornitsa Dimitrova a maďarská filmová producentka Tímea Huszár. Do poroty medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy sa posadia kazachstanský producent André Raphaël Ivanov, švédsky filmový a divadelný kritik, spisovateľ a hudobník Anders E. Larsson a ukrajinská režisérka Elena Rubaševska. Víťazi jednotlivých sekcií si odnesú ocenenia Modrý anjel.

Drobná nehoda z Cannes

Art Film tento rok prvýkrát privíta aj porotu Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI. Bude ju tvoriť filmová teoretička, poetka a prekladateľka Mária Ferenčuhová, britský profesor filmovej teórie Jonathan Murray a švajčiarsky novinár a filmový kritik Malik Berkati.

Momentálne završujeme proces získavania filmov z nedávno ukončeného festivalu v Cannes. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo dostať na naše plátno film Džafara Panahiho Drobná nehoda, ktorý v Cannes získal Zlatú palmu,“ hovorí Martin Palúch o jednej zo snímok, ktoré mu urobili radosť. Druhou je napríklad historická dráma Dvaja žalobcovia  od Sergeja Loznicu, hosťa vlaňajšieho ročníka a držiteľa ocenenia Zlatá kamera.

Záber z filmu Akcia Monaco režiséra Dušana Trančíka. Foto: Cinemart
Záber z filmu Akcia Monaco režiséra Dušana Trančíka. Foto: Cinemart

Do súťaže prvých hraných filmov sa podarilo dostať z programu v Cannes aj debut režisérky Evy Victor Sorry, Baby ocenený na americkom festivale Sundance. „Vlastne mám radosť zo všetkých filmov, ktoré uvedieme, vrátane slovenských noviniek ako Akcia Monaco Dušana Trančíka, Letopis Martina Kollara či Kronika večných snílkov Rastislava Boroša. A teším sa aj na špecializované sekcie a ocenenia,“ vraví Martin Palúch a uvádza mená výnimočných osobností, ktoré si preberú čestné ocenenia určené pre laureátov:

Nová cena Milana Lasicu

Cenu Hercova misia tento rok získa česká herečka Daniela Kolářová. Po dlhom úsilí sa konečne podarilo dostať ju aj do Košíc. Pred dvoma rokmi získala Cenu Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos českej kinematografii na festivale v Karlových Varoch.

Druhým laureátom tohto ocenenia sa stane slovenský herec Milan Ondrík, v uplynulých rokoch často obsadzovaný do hlavných filmových úloh a oceňovaný doma aj v Česku.

Ocenenie Zlatá kamera si prevezme slovenský kameraman Martin Štrba a pri tejto príležitosti uvedie festival filmy Záhrada (r. Martin Šulík) a Ema a smrtihlav (r. Iveta Grófová). Po prvý raz sa bude odovzdávať aj cena Milana Lasicu, dlhoročného prezidenta festivalu Art Film. „Ešte za života každoročne odovzdával cenu prezidenta festivalu, preto sme sa rozhodli pripomínať si ho touto cestou a udeľovať cenu hereckým osobnostiam a legendám, ktorým sme ju nemali možnosť udeliť za ich života,“ ozrejmuje umelecký šéf festivalu. Prvá jednoznačná voľba takto padla na herca Ivana Mistríka, ktorého nedožité 90. narodeniny si tento rok pripomenieme a pri tejto príležitosti uvedie festival filmy Archimedov zákon (r. Andrej Lettrich, 1964), Šťastie príde v nedeľu (r. Ján Lacko, 1958) a Vyšší princíp (r. Jiří Krejčík, 1960).

Ivan Mistrík. Foto: IFF Art Film
Ivan Mistrík. Foto: IFF Art Film

Z archívnych filmov vybraných v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom sa v sekcii SFÚ: Rodinné filmové striebro budú premietať aj ďalšie, digitálne zreštaurované legendárne snímky Keď hviezdy boli červené  (1990) Dušana Trančíka, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana, Ja milujem, ty miluješ (1980) Dušana Hanáka a viaceré krátke filmy.

Autor:

Záber z filmu Kronika večných snílkov. Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský hraný film 2025 Zuzana Mauréry a Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2025

Ak by som si mala minuloročnú slovenskú filmovú produkciu predstaviť ako filmovú scénu, vybavil by sa mi obraz rodiny von Essenbeckovcov z Viscontiho Súmraku bohov. Viaceré generácie a názorové prúdy spojené nielen rodinným putom, ale najmä prosperujúcim rodinným podnikom, ponorené do vlastného sveta počas počúvania hudby. Tento kultúrny rituál je však vyprázdnený. Rodina sa javí byť na vrchole síl, ale nevyhnutne speje k úpadku v dôsledku vnútorných rozporov a kolaborácie s totalitnou mocou, ktorú chce ovládnuť, tá ju však už vnútorne pretvára. Podobne aj slovenská filmárska obec zbiera plody relatívne stabilizovaného audiovizuálneho prostredia posledných 15 rokov, pod vplyvom zmien kultúrnej politiky presadených v mene proklamovaného národného záujmu jej však hrozí štiepenie a oslabenie. Divácka úspešnosť aj viditeľnosť na festivaloch Táto pochmúrna paralela by možno nebola namieste, keby sme porovnávali len hraný film roku 2025 s rokom predchádzajúcim. Keď som vlani hodnotila hranú produkciu roku 2024, videlo sa mi, že prešľapuje v bezpečných vodách stredného prúdu a chýba jej formálna diverzita. Napriek prelomovým výsledkom návštevnosti domácich titulov som preto len ťažko mohla hovoriť o silnom roku. Pohľad na rok 2025 je o poznanie iný – v celku filmovej produkcie i v oblasti hranej tvorby. Počet majoritných alebo paritných titulov sa za posledných päť rokov stabilizoval okolo dvoch desiatok. Rok 2025 priniesol vyvážené zastúpenie filmových rodov: deväť hraných,...
Najlepšie roky majstra Ľuptáka Záber z filmu Najlepšie roky majstra Ľuptáka.

digitálne kino Chlap na svojom mieste

Filmársky talent Ľubomíra Štecka – pristúpiť k protagonistom s kamerou tak blízko, ako sa len dá a získať si ich dôveru – sa vo filme Najlepšie roky života majstra Ľuptáka snúbi s bezprostrednosťou a otvorenou náturou hlavného hrdinu, štyridsiatnika Jána Ľuptáka. Štecko tentoraz nemusel prácne režírovať súkromný život svojho protagonistu ako v prípade introvertného technológa jadrovej elektrárne (SASO, 1985), ani nahrávať osobnú výpoveď vyhorenej mladučkej zdravotnej sestry oddelene od obrazu (Sestrička, 1989) či trpezlivo čakať, kým sa odsúdený socialistický podnikateľ z Oravy vo svojej cele rozrozpráva o kontexte a ďalších zúčastnených svojho trestného činu (Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang, 1990). Stavebný majster Ľupták totiž rozpráva hneď, sám od seba a veľa, dokonca o prekot, celkom bez zábran, a práve v tom spočíva autentické čaro tohto Šteckovho profesijného portrétu. Škôlka za 9 mesiacov Ján Ľupták a jeho stavebná „družina“ majú na banskobystrickom sídlisku Radvaň postaviť veľkú škôlku pre 200 detí. Za deväť mesiacov. „Zmontovať“ podobné stavby z prefabrikovaných panelových dielov bežne trvalo rok a pol, no Ján Ľupták a jeho partia to dokážu zvládnuť za menej. Hyperaktívny majster, ktorému úprimne leží na srdci to, aby na jeseň deti mohli nastúpiť do škôlok a 200 matiek sa mohlo vrátiť do pracovného procesu, však neustále naráža na dysfunkčné dodávateľsko-odberateľské vzťahy socialistického stavebníctva. Raz nie sú typizované panely,...
Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Milan Ondrík získal Cenu FIPRESCI v oscarovej konkurencii

Herec Milan Ondrík zvíťazil v silnej konkurencii oscarových kandidátov na 37. ročníku MFF v Palm Springs. Porota Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) tu posudzovala 44 oscarových kandidátov z kategórie zahraničných filmov. Ondríka ocenila Cenou FIPRESCI za mužský herecký výkon vo filme Otec Terezy Nvotovej. „Jeho výkon v úlohe oddaného otca upútal našu pozornosť hneď od prvého záberu. Obyčajný deň začne tým, že privedie svoju dcéru do škôlky. Keď však príde k zdrvujúcemu zisteniu, svojím výkonom dá život hmatateľnému pocitu smútku. Ondrík dojímavo zachytáva dôsledky súčasnej workoholickej kultúry a otázky vyhorenia a duševného zdravia, pričom citlivo upriamuje pozornosť na realitu syndrómu zabudnutého dieťaťa a mnohých rodín rozorvaných tragickou stratou, ktorú Otec presvedčivo sprostredkúva,“ napísala v zdôvodnení porota. Hereckú cenu FIPRESCI v ženskej kategórii získala trojica protagonistiek taiwanského filmu Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou) Janel Tsai, Nina Ye a Shi-yuan Ma. V snímke stvárnili matku a dcéry, ktoré odídu do Thaj-peja za novým životom. Cenu FIPRESCI pre najlepší film si z Palm Springs odniesol španielsky oscarový kandidát Sirat (r. Oliver Laxe), za scenár ocenili nórsku oscarovú nádej Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Scenár napísal s dvorným spolupracovníkom Eskilom Vogtom. Snímka Otec bola slovenským národným kandidátom na Oscara, do užšej nominácie sa však nedostala. Festival v Palm Springs sa konal od 2. do 12. januára. Porotu FIPRESCI tvorili...
Zobraziť všetky články