Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

31. Art Film: Viac režisérok v súťaži aj víťazný film z Cannes

Písmo: A- | A+

Prestížny filmový festival Art Film sa začína 20. júna v Košiciach.

Za vyše tridsať rokov už prežil mnoho obmedzujúcich období, tým skôr sa nenechá vykoľajiť. Hoci medzinárodný festival Art Film Košice tiež pocítil za ostatné mesiace nepríjemný dopad zmien v spoločnosti, necíti sa byť pod ich tlakom. Prípravy jeho 31. ročníka sú v plnom prúde.

„Snažíme sa slovenskému publiku priniesť to najlepšie z premiérových titulov slovenskej a svetovej kinematografie, ktoré vznikli za uplynulý rok a pol,“ hovorí pre Film.sk umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch. Zároveň však priznáva, že festival, tak ako mnohé iné subjekty rôznych oblastí na Slovensku, musí odolávať konsolidácii a zvyšovaniu cien. Preto pocítil zmeny najmä z pohľadu financovania a prístupu partnerov.

O tom, že tím najprestížnejšieho filmového festivalu na Slovensku pracuje zo všetkých síl, svedčí výber odborných porôt a ponuka súťažných filmov, ktoré prinesú jednotlivé sekcie. Aké témy v nich najviac rezonujú?

Záber z filmu Kronika večných snílkov. Foto: Continental film
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Foto: Continental film

Zmanipulované voľby aj prebúdzanie sexuality

„Napríklad v sekcii autorov prvých, druhých a tretích hraných filmov sa tentoraz objavuje viac režisérok, ktoré riešia ženské témy, najmä dospievanie, vzťahy matiek a dcér, prebúdzanie sexuality a problémy, ktoré s tým súvisia,“ uvádza Martin Palúch. Spomína aj film z Bieloruska s témou zmanipulovaných prezidentských volieb alebo filmy zo strednej a východnej Európy, ktorých režiséri sa zase oveľa viac zameriavajú na konfrontáciu minulosti zasahujúcej do súčasnosti v podobe osobnej histórie či politicko-spoločenských vplyvov. V sekcii krátkych filmov naopak vyzdvihuje veľkú rôznorodosť tém.

Ocenenia budú na festivale udeľovať štyri medzinárodné poroty. Osem filmov začínajúcich tvorcov, ktoré už získali ocenenia aj na iných festivaloch alebo sa zúčastnili prehliadok, bude v sekcii prvých, druhých a tretích hraných filmov hodnotiť medzinárodná porota. Tvoria ju slovenský režisér a producent Marko Škop, americký režisér Alexander O. Philippe a maďarská dokumentaristka Glória Halász.

V medzinárodnej súťaži krátkych filmov do 30 minút bude porota vyberať z 36 diel. Rozhodovať o víťazovi budú slovenská režisérka Alica Bednáriková, bulharská režisérka Zornitsa Dimitrova a maďarská filmová producentka Tímea Huszár. Do poroty medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy sa posadia kazachstanský producent André Raphaël Ivanov, švédsky filmový a divadelný kritik, spisovateľ a hudobník Anders E. Larsson a ukrajinská režisérka Elena Rubaševska. Víťazi jednotlivých sekcií si odnesú ocenenia Modrý anjel.

Drobná nehoda z Cannes

Art Film tento rok prvýkrát privíta aj porotu Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI. Bude ju tvoriť filmová teoretička, poetka a prekladateľka Mária Ferenčuhová, britský profesor filmovej teórie Jonathan Murray a švajčiarsky novinár a filmový kritik Malik Berkati.

„Momentálne završujeme proces získavania filmov z nedávno ukončeného festivalu v Cannes. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo dostať na naše plátno film Džafara Panahiho Drobná nehoda, ktorý v Cannes získal Zlatú palmu,“ hovorí Martin Palúch o jednej zo snímok, ktoré mu urobili radosť. Druhou je napríklad historická dráma Dvaja žalobcovia  od Sergeja Loznicu, hosťa vlaňajšieho ročníka a držiteľa ocenenia Zlatá kamera.

Záber z filmu Akcia Monaco režiséra Dušana Trančíka. Foto: Cinemart
Záber z filmu Akcia Monaco režiséra Dušana Trančíka. Foto: Cinemart

Do súťaže prvých hraných filmov sa podarilo dostať z programu v Cannes aj debut režisérky Evy Victor Sorry, Baby ocenený na americkom festivale Sundance. „Vlastne mám radosť zo všetkých filmov, ktoré uvedieme, vrátane slovenských noviniek ako Akcia Monaco Dušana Trančíka, Letopis Martina Kollara či Kronika večných snílkov Rastislava Boroša. A teším sa aj na špecializované sekcie a ocenenia,“ vraví Martin Palúch a uvádza mená výnimočných osobností, ktoré si preberú čestné ocenenia určené pre laureátov:

Nová cena Milana Lasicu

Cenu Hercova misia tento rok získa česká herečka Daniela Kolářová. Po dlhom úsilí sa konečne podarilo dostať ju aj do Košíc. Pred dvoma rokmi získala Cenu Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos českej kinematografii na festivale v Karlových Varoch.

Druhým laureátom tohto ocenenia sa stane slovenský herec Milan Ondrík, v uplynulých rokoch často obsadzovaný do hlavných filmových úloh a oceňovaný doma aj v Česku.

Ocenenie Zlatá kamera si prevezme slovenský kameraman Martin Štrba a pri tejto príležitosti uvedie festival filmy Záhrada (r. Martin Šulík) a Ema a smrtihlav (r. Iveta Grófová). Po prvý raz sa bude odovzdávať aj cena Milana Lasicu, dlhoročného prezidenta festivalu Art Film. „Ešte za života každoročne odovzdával cenu prezidenta festivalu, preto sme sa rozhodli pripomínať si ho touto cestou a udeľovať cenu hereckým osobnostiam a legendám, ktorým sme ju nemali možnosť udeliť za ich života,“ ozrejmuje umelecký šéf festivalu. Prvá jednoznačná voľba takto padla na herca Ivana Mistríka, ktorého nedožité 90. narodeniny si tento rok pripomenieme a pri tejto príležitosti uvedie festival filmy Archimedov zákon (r. Andrej Lettrich, 1964), Šťastie príde v nedeľu (r. Ján Lacko, 1958) a Vyšší princíp (r. Jiří Krejčík, 1960).

Ivan Mistrík. Foto: IFF Art Film
Ivan Mistrík. Foto: IFF Art Film

Z archívnych filmov vybraných v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom sa v sekcii SFÚ: Rodinné filmové striebro budú premietať aj ďalšie, digitálne zreštaurované legendárne snímky Keď hviezdy boli červené  (1990) Dušana Trančíka, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana, Ja milujem, ty miluješ (1980) Dušana Hanáka a viaceré krátke filmy.

Autor:

Záber z filmu Kronika večných snílkov. Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články