Štefan Uher DAFilms.sk Slnko v sieti
Písmo: A- | A+

Portál DAFilms.sk v júli prichádza s retrospektívou tvorby režiséra Štefana Uhra. Divákom pri príležitosti jeho nedožitých 95. narodenín ponúkne sedem filmov vrátane prelomového diela Slnko v sieti (1962). Retrospektíva v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) sleduje zámer sprístupňovať diela slovenského audiovizuálneho dedičstva.

„Archívne filmy československej kinematografie tvoria od začiatku nášho pôsobenia dôležitú súčasť katalógu filmov na DAFilms.sk,“ hovorí dramaturgička DAFilms.sk Dorota Zacharová. „Popri osobnostiach ako Hanák, Jakubisko, Havetta, Solan či Kubal bol výber režiséra Štefana Uhra prirodzeným vyústením nášho zámeru sprístupňovať relevantnú kolekciu slovenského filmového kultúrneho dedičstva. Uher má mimoriadne miesto v celej československej kinematografii. Odštartoval najvýraznejšiu etapu v jej dejinách – novú vlnu.“

Retrospektíva na DAFilms.sk ponúka filmy Slnko v sieti, Organ (1964), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Kosenie jastrabej lúky (1981) a Pásla kone na betóne (1982). V kolekcii sa nachádza aj krátky dokumentárny film Poznačení tmou (1959) o spôsoboch výuky detí v škole pre nevidiacich v Levoči. Uher ho nakrútil, keď pôsobil ako režisér Štúdia dokumentárnych filmov na Kolibe. Svoje najvýznamnejšie dlhometrážne diela nakrútil v 60. rokoch počas pôsobenia v Štúdiu hraných filmov. Tam nadviazal na spoluprácu so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a s kameramanom Stanislavom Szomolányim. Z tohto tvorivého spojenia pochádzajú filmy Slnko v sieti, Organ a Tri dcéry. Film Panna zázračnica vznikol podľa námetu a scenára spisovateľa Dominika Tatarku. A podľa námetu a scenára herečky Milky Zimkovej nakrútil Uher divácky úspešný film Pásla kone na betóne.

Vizionárska odvaha

„Uhrova vizionárska odvaha prekonala štylizované heroické a režimu poplatné rozprávanie 50. rokov a otvorila film civilizmu, dokumentárnym postupom v hranom filme a nehercom. V dokumente namiesto hrdinov práce priniesol skutočných hrdinov, zápasiacich s každodennou realitou a pátrajúcich po zmysle obyčajných vecí. V hranom filme rozbil klasické konvencie filmového rozprávania, priniesol pocitový film a introvertné postavy,“ hovorí Dorota Zacharová z DAFilms.sk.

Záber z filmu Organ. Foto: archív SFÚ Filmy Štefana Uhra na DAFilms.sk
Záber z filmu Organ. Foto: archív SFÚ / Milan Kordoš

Ako napísal v Dejinách slovenskej kinematografie filmový historik a autor režisérovej monografie Václav Macek, Uher bol symbolom zmeny slovenskej kinematografie v 60. rokoch. Patril do relatívne početnej nastupujúcej generácie režisérov. Ani medzi rovesníkmi nemal partnera vo svojej dôsledne etickej a filozofujúcej orientácii, navyše sa urputne usiloval o postihnutie fenoménu „slovenskosti“. Bol to problém, ktorý ho automaticky postavil na špicu generácie. V 60. rokoch sa vyprofiloval do opozície k romantizujúcim a socialisticko-realistickým filmovým idealizáciám.

Film Slnko v sieti prináša lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Vojnová dráma Organ je príbehom mladého poľského vojaka, ktorý sa pred fašistami ukryje v kláštore, no konflikt s netalentovaným miestnym regenschorim ho vyštve z bezpečného úkrytu. Panna zázračnica zachytáva život mladej generácie umelcov, formujúcej sa uprostred vojny. Očarila ich „zázračnosť“ mladej a krásnej Anabelly, no nevidia jej smútok, ktorý vyústi v jej tragický koniec.

Štefan Uher na DAFilms.sk
Štefan Uher na DAFilms.sk

Filmy aj audiovizuálne eseje

Dráma Tri dcéry je aktualizáciou starej ľudovej balady o otcovi a jeho troch dcérach, z ktorých jedine najmladšia napriek otcovmu nepriaznivému správaniu je ochotná sa oňho postarať. Film Kosenie jastrabej lúky rozvíja na pozadí návštevy troch synov a ich rodín v dedinskom rodičovskom dome úvahu o kvalite súdobých medziľudských vzťahov a tragikomédia Pásla kone na betóne zachytáva mentalitu, spôsob života a osobitosti prostredia východoslovenského regiónu na osudoch Johany Ovšeny a jej nemanželskej dcéry Pavlíny.

Štefan Uher za svoje filmy získal množstvo domácich i zahraničných ocenení. V roku 1993 mu bola udelená cena Igric in memoriam za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie. „Kinematografické diela Štefana Uhra sú rozhodne súčasťou slovenského filmového kánonu. Tiež patria k tým najžiadanejším zo zbierok Slovenského filmového ústavu aj zo zahraničia. A nie je to len Slnko v sieti, teda film, ktorý sa považuje za začiatok československej novej vlny, ale i ďalšie jeho diela. Ich výber na portáli DAFilms.sk doplnia aj dve audiovizuálne eseje filmovej kritičky Evy Vžentekovej o filmoch Organ a Tri dcéry. V nich ponúka svoj pohľad na oba filmy a sú určené pre tých, ktorí sú zvedaví,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. Dorota Zacharová z DAFilms.sk dopĺňa, že sa tešia, že „Uhrove filmy môžeme ponúknuť nielen slovenským divákom, ale aj medzinárodnému publiku“.

Záber z filmu Slnko v sieti. Foto: archív SFÚ / Zuzana Minášová

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články