Štefan Uher DAFilms.sk Slnko v sieti
Písmo: A- | A+

Portál DAFilms.sk v júli prichádza s retrospektívou tvorby režiséra Štefana Uhra. Divákom pri príležitosti jeho nedožitých 95. narodenín ponúkne sedem filmov vrátane prelomového diela Slnko v sieti (1962). Retrospektíva v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) sleduje zámer sprístupňovať diela slovenského audiovizuálneho dedičstva.

Archívne filmy československej kinematografie tvoria od začiatku nášho pôsobenia dôležitú súčasť katalógu filmov na DAFilms.sk,“ hovorí dramaturgička DAFilms.sk Dorota Zacharová. „Popri osobnostiach ako Hanák, Jakubisko, Havetta, Solan či Kubal bol výber režiséra Štefana Uhra prirodzeným vyústením nášho zámeru sprístupňovať relevantnú kolekciu slovenského filmového kultúrneho dedičstva. Uher má mimoriadne miesto v celej československej kinematografii. Odštartoval najvýraznejšiu etapu v jej dejinách – novú vlnu.

Retrospektíva na DAFilms.sk ponúka filmy Slnko v sieti, Organ (1964), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Kosenie jastrabej lúky (1981) a Pásla kone na betóne (1982). V kolekcii sa nachádza aj krátky dokumentárny film Poznačení tmou (1959) o spôsoboch výuky detí v škole pre nevidiacich v Levoči. Uher ho nakrútil, keď pôsobil ako režisér Štúdia dokumentárnych filmov na Kolibe. Svoje najvýznamnejšie dlhometrážne diela nakrútil v 60. rokoch počas pôsobenia v Štúdiu hraných filmov. Tam nadviazal na spoluprácu so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a s kameramanom Stanislavom Szomolányim. Z tohto tvorivého spojenia pochádzajú filmy Slnko v sieti, Organ Tri dcéry. Film Panna zázračnica vznikol podľa námetu a scenára spisovateľa Dominika Tatarku. A podľa námetu a scenára herečky Milky Zimkovej nakrútil Uher divácky úspešný film Pásla kone na betóne.

Vizionárska odvaha

Uhrova vizionárska odvaha prekonala štylizované heroické a režimu poplatné rozprávanie 50. rokov a otvorila film civilizmu, dokumentárnym postupom v hranom filme a nehercom. V dokumente namiesto hrdinov práce priniesol skutočných hrdinov, zápasiacich s každodennou realitou a pátrajúcich po zmysle obyčajných vecí. V hranom filme rozbil klasické konvencie filmového rozprávania, priniesol pocitový film a introvertné postavy,“ hovorí Dorota Zacharová z DAFilms.sk.

Záber z filmu Organ. Foto: archív SFÚ Filmy Štefana Uhra na DAFilms.sk
Záber z filmu Organ. Foto: archív SFÚ / Milan Kordoš

Ako napísal v Dejinách slovenskej kinematografie filmový historik a autor režisérovej monografie Václav Macek, Uher bol symbolom zmeny slovenskej kinematografie v 60. rokoch. Patril do relatívne početnej nastupujúcej generácie režisérov. Ani medzi rovesníkmi nemal partnera vo svojej dôsledne etickej a filozofujúcej orientácii, navyše sa urputne usiloval o postihnutie fenoménu „slovenskosti“. Bol to problém, ktorý ho automaticky postavil na špicu generácie. V 60. rokoch sa vyprofiloval do opozície k romantizujúcim a socialisticko-realistickým filmovým idealizáciám.

Film Slnko v sieti prináša lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Vojnová dráma Organ je príbehom mladého poľského vojaka, ktorý sa pred fašistami ukryje v kláštore, no konflikt s netalentovaným miestnym regenschorim ho vyštve z bezpečného úkrytu. Panna zázračnica zachytáva život mladej generácie umelcov, formujúcej sa uprostred vojny. Očarila ich „zázračnosť“ mladej a krásnej Anabelly, no nevidia jej smútok, ktorý vyústi v jej tragický koniec.

Štefan Uher na DAFilms.sk
Štefan Uher na DAFilms.sk

Filmy aj audiovizuálne eseje

Dráma Tri dcéry je aktualizáciou starej ľudovej balady o otcovi a jeho troch dcérach, z ktorých jedine najmladšia napriek otcovmu nepriaznivému správaniu je ochotná sa oňho postarať. Film Kosenie jastrabej lúky rozvíja na pozadí návštevy troch synov a ich rodín v dedinskom rodičovskom dome úvahu o kvalite súdobých medziľudských vzťahov a tragikomédia Pásla kone na betóne zachytáva mentalitu, spôsob života a osobitosti prostredia východoslovenského regiónu na osudoch Johany Ovšeny a jej nemanželskej dcéry Pavlíny.

Štefan Uher za svoje filmy získal množstvo domácich i zahraničných ocenení. V roku 1993 mu bola udelená cena Igric in memoriam za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie. „Kinematografické diela Štefana Uhra sú rozhodne súčasťou slovenského filmového kánonu. Tiež patria k tým najžiadanejším zo zbierok Slovenského filmového ústavu aj zo zahraničia. A nie je to len Slnko v sieti, teda film, ktorý sa považuje za začiatok československej novej vlny, ale i ďalšie jeho diela. Ich výber na portáli DAFilms.sk doplnia aj dve audiovizuálne eseje filmovej kritičky Evy Vžentekovej o filmoch Organ a Tri dcéry. V nich ponúka svoj pohľad na oba filmy a sú určené pre tých, ktorí sú zvedaví,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. Dorota Zacharová z DAFilms.sk dopĺňa, že sa tešia, že „Uhrove filmy môžeme ponúknuť nielen slovenským divákom, ale aj medzinárodnému publiku.

Záber z filmu Slnko v sieti. Foto: archív SFÚ / Zuzana Minášová

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články