Štefan Uher DAFilms.sk Slnko v sieti
Písmo: A- | A+

Portál DAFilms.sk v júli prichádza s retrospektívou tvorby režiséra Štefana Uhra. Divákom pri príležitosti jeho nedožitých 95. narodenín ponúkne sedem filmov vrátane prelomového diela Slnko v sieti (1962). Retrospektíva v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) sleduje zámer sprístupňovať diela slovenského audiovizuálneho dedičstva.

Archívne filmy československej kinematografie tvoria od začiatku nášho pôsobenia dôležitú súčasť katalógu filmov na DAFilms.sk,“ hovorí dramaturgička DAFilms.sk Dorota Zacharová. „Popri osobnostiach ako Hanák, Jakubisko, Havetta, Solan či Kubal bol výber režiséra Štefana Uhra prirodzeným vyústením nášho zámeru sprístupňovať relevantnú kolekciu slovenského filmového kultúrneho dedičstva. Uher má mimoriadne miesto v celej československej kinematografii. Odštartoval najvýraznejšiu etapu v jej dejinách – novú vlnu.

Retrospektíva na DAFilms.sk ponúka filmy Slnko v sieti, Organ (1964), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Kosenie jastrabej lúky (1981) a Pásla kone na betóne (1982). V kolekcii sa nachádza aj krátky dokumentárny film Poznačení tmou (1959) o spôsoboch výuky detí v škole pre nevidiacich v Levoči. Uher ho nakrútil, keď pôsobil ako režisér Štúdia dokumentárnych filmov na Kolibe. Svoje najvýznamnejšie dlhometrážne diela nakrútil v 60. rokoch počas pôsobenia v Štúdiu hraných filmov. Tam nadviazal na spoluprácu so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a s kameramanom Stanislavom Szomolányim. Z tohto tvorivého spojenia pochádzajú filmy Slnko v sieti, Organ Tri dcéry. Film Panna zázračnica vznikol podľa námetu a scenára spisovateľa Dominika Tatarku. A podľa námetu a scenára herečky Milky Zimkovej nakrútil Uher divácky úspešný film Pásla kone na betóne.

Vizionárska odvaha

Uhrova vizionárska odvaha prekonala štylizované heroické a režimu poplatné rozprávanie 50. rokov a otvorila film civilizmu, dokumentárnym postupom v hranom filme a nehercom. V dokumente namiesto hrdinov práce priniesol skutočných hrdinov, zápasiacich s každodennou realitou a pátrajúcich po zmysle obyčajných vecí. V hranom filme rozbil klasické konvencie filmového rozprávania, priniesol pocitový film a introvertné postavy,“ hovorí Dorota Zacharová z DAFilms.sk.

Záber z filmu Organ. Foto: archív SFÚ Filmy Štefana Uhra na DAFilms.sk
Záber z filmu Organ. Foto: archív SFÚ / Milan Kordoš

Ako napísal v Dejinách slovenskej kinematografie filmový historik a autor režisérovej monografie Václav Macek, Uher bol symbolom zmeny slovenskej kinematografie v 60. rokoch. Patril do relatívne početnej nastupujúcej generácie režisérov. Ani medzi rovesníkmi nemal partnera vo svojej dôsledne etickej a filozofujúcej orientácii, navyše sa urputne usiloval o postihnutie fenoménu „slovenskosti“. Bol to problém, ktorý ho automaticky postavil na špicu generácie. V 60. rokoch sa vyprofiloval do opozície k romantizujúcim a socialisticko-realistickým filmovým idealizáciám.

Film Slnko v sieti prináša lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Vojnová dráma Organ je príbehom mladého poľského vojaka, ktorý sa pred fašistami ukryje v kláštore, no konflikt s netalentovaným miestnym regenschorim ho vyštve z bezpečného úkrytu. Panna zázračnica zachytáva život mladej generácie umelcov, formujúcej sa uprostred vojny. Očarila ich „zázračnosť“ mladej a krásnej Anabelly, no nevidia jej smútok, ktorý vyústi v jej tragický koniec.

Štefan Uher na DAFilms.sk
Štefan Uher na DAFilms.sk

Filmy aj audiovizuálne eseje

Dráma Tri dcéry je aktualizáciou starej ľudovej balady o otcovi a jeho troch dcérach, z ktorých jedine najmladšia napriek otcovmu nepriaznivému správaniu je ochotná sa oňho postarať. Film Kosenie jastrabej lúky rozvíja na pozadí návštevy troch synov a ich rodín v dedinskom rodičovskom dome úvahu o kvalite súdobých medziľudských vzťahov a tragikomédia Pásla kone na betóne zachytáva mentalitu, spôsob života a osobitosti prostredia východoslovenského regiónu na osudoch Johany Ovšeny a jej nemanželskej dcéry Pavlíny.

Štefan Uher za svoje filmy získal množstvo domácich i zahraničných ocenení. V roku 1993 mu bola udelená cena Igric in memoriam za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie. „Kinematografické diela Štefana Uhra sú rozhodne súčasťou slovenského filmového kánonu. Tiež patria k tým najžiadanejším zo zbierok Slovenského filmového ústavu aj zo zahraničia. A nie je to len Slnko v sieti, teda film, ktorý sa považuje za začiatok československej novej vlny, ale i ďalšie jeho diela. Ich výber na portáli DAFilms.sk doplnia aj dve audiovizuálne eseje filmovej kritičky Evy Vžentekovej o filmoch Organ a Tri dcéry. V nich ponúka svoj pohľad na oba filmy a sú určené pre tých, ktorí sú zvedaví,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. Dorota Zacharová z DAFilms.sk dopĺňa, že sa tešia, že „Uhrove filmy môžeme ponúknuť nielen slovenským divákom, ale aj medzinárodnému publiku.

Záber z filmu Slnko v sieti. Foto: archív SFÚ / Zuzana Minášová

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články