Igric 2025 Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA
Písmo: A- | A+

V bratislavskom Zrkadlovom háji odovzdávali v nedeľu 21. septembra najstaršie slovenské audiovizuálne ceny Igric už po 36. raz.

Nominované diela zaujali bohatstvom nastolených tém a rôznorodosťou ich uchopenia. História, súčasnosť, mysterióznosť, generačné, sociálne aj filozofické výpovede, mužské i ženské príbehy, rodinné ságy a detektívky, séria skvelých dokumentárnych filmov, jedna celovečerná rozprávka, hravé animované dielka pre deti i staršie publikum a sem-tam aj trochu humoru,“ zhodnotila tohtoročnú kolekciu diel porotkyňa, divadelná historička, profesorka Nadežda Lindovská. Porota zároveň vyzdvihla výbornú úroveň študentských filmov a označila ich za veľkú nádej slovenskej kinematografie.

Cenu Igric 2025 za celoživotný prínos slovenskej kinematografii si prevzal režisér, dramaturg, publicista a pedagóg, profesor Rudolf Urc. Urc patrí medzi zakladateľské osobnosti slovenského animovaného filmu a jeho meno sa teda spája s celými dejinami modernej slovenskej kinematografie.

Igric pre Luthera, Meressu Rusnokovú aj Bajaníkovú

V kategórií hranej tvorby pre kiná si sošku odniesol Miloslav Luther za scenár filmu Spiaci účet, ktorý aj režíroval. V televíznej dramatickej tvorbe uspela Scarlett Čanakyová so scenárom pôvodného seriálu Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský) a v žánri dokumentu režisérka Daniela Meressa Rusnoková za réžiu filmu Šedá zóna. Cenu Igric za animovanú tvorbu si odniesla Kristína Bajaníková za krátku snímku z produkcie FTF VŠMU Ako medveď zložil pieseň.

Igricov za herecké výkony si prevzali Rebeka Poláková (Nikto ma nemá rád, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb) a František Kovár (za televízne Čarovné jablko, r. Jakub Machala a Spiaci účet). Tvorivé prémie v rovnakej kategórii získali okrem toho Alexandra Borbély a Milan Ondrík za film Ema a smrtihlav (r. Iveta Grófová) a Eva Mores za rolu Martiny vo filme Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová).

Televízny seriál Pressburg (r. Csaba Molnár) zabodoval až trikrát. Odniesol si tvorivú prémiu za televíznu dramatickú tvorbu (Csaba Molnár) a taktiež za mužský herecký výkon (Attila Matusek). Jeho producentský tím (Attila Forgács, Lucia Molnár Satinská, Csaba Molnár, Helena Osvaldová) získal navyše zvláštne uznanie.

Igric 2025 Tvorcovia seriálu Pressburg –producent Attila Forgács, line producentka Michaela Jelenková a herec Attila Matusek.
Tvorcovia seriálu Pressburg, ktorý si z udeľovania nakoniec odniesol tri ocenenia. Producent Attila Forgács, line producentka Michaela Jelenková a herec Attila Matusek – Foto: Pressburg Productions

Tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku získala filmová historička Petra Hanáková s knihou Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945, ktorú vydal Slovenský filmový ústav. V prvej samostatnej monografii venovanej domácej filmovej kultúre v období Slovenského štátu skúma film v širšom kultúrnom a recepčnom rámci. Okrem filmov a tvorcov sa venuje aj inštitucionálnemu zázemiu filmu, propagande, cenzúre a takisto marketingovým politikám.

Čakáme na prelomové dielo

Diela hodnotila odborná porota Igric 2025, teda herečka Zuzana Kronerová (predsedníčka), animátorka Gabriela Klaučová, dramaturgička Elena Gašparová, divadelná vedkyňa Nadežda Lindovská, kameraman Martin Roll, kameraman Richard Žolko a publicista Ladislav Volko.

Potešujúce je, že pod tvorbu mnohých filmov sa podpísali menej známi tvorcovia, som presvedčený, že o nich budeme ešte počuť. Zároveň, ani v tomto roku nás neprekvapilo filmové dielo, ktoré by sa mimoriadne vynímalo myšlienkovo či formálne a stalo sa akýmsi prelomom v uvažovaní o svete súčasných hodnôt. Na zlomové dielo zrejme naša kinematografia len čaká,“ vyjadril sa Ladislav Volko.

Záznam z odovzdávania cien Igric 2025 odvysiela STVR 27. septembra o 20.40 na Dvojke v réžii scenáristky aj producentky 36. ročníka Yvonne Vavrovej. Ceny udeľuje Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond za filmovú a audiovizuálnu tvorbu v uplynulom roku.

Výsledky cien Igric 2025

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii

Rudolf Urc
režisér, dramaturg, publicista, pedagóg a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu, ktorého meno je spojené s dejinami modernej slovenskej kinematografie.

Igric za hranú tvorbu pre kiná

Miloslav Luther
za scenár filmu Spiaci účet, ktorý v dvoch časových rovinách sprítomňuje následky krutej doby II. svetovej vojny. Tým nastoľuje nástojčivé a zložité otázky morálky v súčasnosti.

Igric za televíznu dramatickú tvorbu

Scarlett Čanakyová
za scenár pôvodnej televíznej série Čas nádejí. Zachytáva históriu rodín a jednotlivcov v našom malomestskom svete v strede Európy na pozadí veľkých historických udalostí.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu

Daniela Meressa Rusnoková
za réžiu filmu Šedá zóna. Za veľmi intímnu spoveď matky, ktorej príbeh je aj príbehom mnohých ďalších rodín s podobným ťažkým osudom a zároveň je kritikou nášho sociálneho a zdravotného systému.

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele

Rebeka Poláková
za postavu Sáry vo filme Nikto ma nemá rád, kde minimalistickými hereckými prostriedkami zviditeľnila vnútornú drámu mladej ženy, ktorá odmietne žiť podľa stereotypov rodinných a spoločenských očakávaní

IGRIC za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele

František Kovár
za postavu mastičkára Ferka vo filme Čarovné jablko a za postavu otca vo filme Spiaci účet, v ktorých sa naplno prejavila mnohorozmernosť jeho hereckej kreativity.

Igric za animovanú tvorbu

Kristína Bajaníková
za réžiu filmu Ako medveď zložil pieseň, rozprávky pre najmenších par excellence, podanú kultivovanými jednoduchými výtvarnými a animačnými prostriedkami.

Tvorivé prémie

Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná

Martin Žiaran
za kameru vo filme Vlny, s prihliadnutím na televízny seriál Čas nádejí. V nich očaril výstižným obrazovým pohľadom na rôzne historické doby.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu

Csaba Molnár
za réžiu televízneho seriálu Pressburg aza vizionársky prístup, moderný rozprávačský štýl a inovatívne kompozičné postupy, ktorými presahuje štandard televíznej tvorby

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu

Jaro Vojtek
za réžiu filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti. Je vážnym spracovaním témy nacizmu, ktorú nám vďaka svojej odhodlanosti pripomína syn nacistického vraha.

Tvorivá prémia za animovanú tvorbu

Matúš Vizár
za réžiu a animáciu filmu Free the Chickens s vydareným satirickým zobrazením chaosu hodnôt a zneužívania módnej vlny v ekologických témach.

Tvorivé prémie za herecké výkony vo filmovom alebo televíznom diele

Alexandra Borbély
za stvárnenie hlavnej postavy Mariky vo filme Ema a smrtihlav. Vytvorila pôsobivý obraz nehrdinskej statočnej ženy, ktorá pod maskou citového chladu skrýva permanentné napätie a strach.

Eva Mores
za rolu Martiny vo filme Nebo je hore, v doline som ja. Za stvárnenie zaujímavej kontroverznej postavy milujúcej matky, ktorá v zúfalej snahe aspoň materiálne zabezpečiť svojho syna, nehovorí celú pravdu o svojom spôsobe života.

Milan Ondrík
za premyslené a bravúrne priblížené peripetie, nádeje, sklamania a dilemy postavy Dušana, kapitána Hlinkovej gardy, sluhu režimu vo filme Ema a smrtihlav

Attila Matusek
za postavu Attilu v televíznom seriáli Pressburg, ktorú kreoval ako nositeľa tradícií, zároveň ako súčasť multikultúrneho sveta i ako neodolateľného predstaviteľa romantickej línie.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu

Michaela Zakuťanská
za scenár filmu Kavej, úspešný pokus charakterizovať východniarsky etnokultúrny fenomén s presahom na celú krajinu a do celkového kontextu doby

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku

Petra Hanáková
autorka knihy Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945. Pionierske dielo, v ktorom jej podarilo zrekonštruovať obraz filmovej kultúry vojnových čias na Slovensku.

Zvláštne uznanie producentovi

Attila Forgács, Lucia Molnár Satinská, Csaba Molnár, Helena Osvaldová
producenti Televíznej série Pressburg za spojenie umeleckej vízie, manažérskej profesionality, odvahy a schopnosti pretaviť náročný projekt do podoby úspešného a hodnotného televízneho seriálu.

Cena Jána Fajnora

Hraná filmová a televízna tvorba:

Hannah Dall
za réžiu filmu Tak zajtra a dobrú prácu s detskými hercami, so zrelou schopnosťou zachytiť chvíle bratskej intimity a vzájomnej opory v tristnom rodinnom prostredí.

Dokumentárna filmová a televízna tvorba: 

Rebeka Bizubová 
za réžiu filmu Spoveď a odvahu spracovať tému násilia a čistú formu odkrývania duše mladého dievčaťa a jej potreby vyrovnať sa s páchateľom

Animovaná tvorba: 

Rebeka Vakrčková
za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Hostina. Je ukážkou, ako sa dá na malej ploche vtipne vyjadriť víťazstvo dobra nad zlom.

32. Ceny slovenskej filmovej kritiky 2025

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2024

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2024:

Vlny – Česko/Slovensko, 2024
režisér: Jiří Mádl
producenti: Monika Kristl, Wanda Adamík Hrycová, Vlasta Kristl

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2024:

Prezidentka – Slovensko/Česko, 2024
režisér: Marek Šulík
producentka: Barbara Janišová Feglová

Filmová kritika a publicistika:
Petra Hanáková – filmová historička

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2024:
Zóna záujmu (The Zone of Interest, r. Jonathan Glazer, Spojené
kráľovstvo/Poľsko/USA, 2023)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2024:
Asociácia slovenských filmových klubov – film Zóna záujmu

Autor:

Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články