Igric 2025 Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA
Písmo: A- | A+

V bratislavskom Zrkadlovom háji odovzdávali v nedeľu 21. septembra najstaršie slovenské audiovizuálne ceny Igric už po 36. raz.

„Nominované diela zaujali bohatstvom nastolených tém a rôznorodosťou ich uchopenia. História, súčasnosť, mysterióznosť, generačné, sociálne aj filozofické výpovede, mužské i ženské príbehy, rodinné ságy a detektívky, séria skvelých dokumentárnych filmov, jedna celovečerná rozprávka, hravé animované dielka pre deti i staršie publikum a sem-tam aj trochu humoru,“ zhodnotila tohtoročnú kolekciu diel porotkyňa, divadelná historička, profesorka Nadežda Lindovská. Porota zároveň vyzdvihla výbornú úroveň študentských filmov a označila ich za veľkú nádej slovenskej kinematografie.

Cenu Igric 2025 za celoživotný prínos slovenskej kinematografii si prevzal režisér, dramaturg, publicista a pedagóg, profesor Rudolf Urc. Urc patrí medzi zakladateľské osobnosti slovenského animovaného filmu a jeho meno sa teda spája s celými dejinami modernej slovenskej kinematografie.

Igric pre Luthera, Meressu Rusnokovú aj Bajaníkovú

V kategórií hranej tvorby pre kiná si sošku odniesol Miloslav Luther za scenár filmu Spiaci účet, ktorý aj režíroval. V televíznej dramatickej tvorbe uspela Scarlett Čanakyová so scenárom pôvodného seriálu Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský) a v žánri dokumentu režisérka Daniela Meressa Rusnoková za réžiu filmu Šedá zóna. Cenu Igric za animovanú tvorbu si odniesla Kristína Bajaníková za krátku snímku z produkcie FTF VŠMU Ako medveď zložil pieseň.

Igricov za herecké výkony si prevzali Rebeka Poláková (Nikto ma nemá rád, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb) a František Kovár (za televízne Čarovné jablko, r. Jakub Machala a Spiaci účet). Tvorivé prémie v rovnakej kategórii získali okrem toho Alexandra Borbély a Milan Ondrík za film Ema a smrtihlav (r. Iveta Grófová) a Eva Mores za rolu Martiny vo filme Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová).

Televízny seriál Pressburg (r. Csaba Molnár) zabodoval až trikrát. Odniesol si tvorivú prémiu za televíznu dramatickú tvorbu (Csaba Molnár) a taktiež za mužský herecký výkon (Attila Matusek). Jeho producentský tím (Attila Forgács, Lucia Molnár Satinská, Csaba Molnár, Helena Osvaldová) získal navyše zvláštne uznanie.

Igric 2025 Tvorcovia seriálu Pressburg –producent Attila Forgács, line producentka Michaela Jelenková a herec Attila Matusek.
Tvorcovia seriálu Pressburg, ktorý si z udeľovania nakoniec odniesol tri ocenenia. Producent Attila Forgács, line producentka Michaela Jelenková a herec Attila Matusek – Foto: Pressburg Productions

Tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku získala filmová historička Petra Hanáková s knihou Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945, ktorú vydal Slovenský filmový ústav. V prvej samostatnej monografii venovanej domácej filmovej kultúre v období Slovenského štátu skúma film v širšom kultúrnom a recepčnom rámci. Okrem filmov a tvorcov sa venuje aj inštitucionálnemu zázemiu filmu, propagande, cenzúre a takisto marketingovým politikám.

Čakáme na prelomové dielo

Diela hodnotila odborná porota Igric 2025, teda herečka Zuzana Kronerová (predsedníčka), animátorka Gabriela Klaučová, dramaturgička Elena Gašparová, divadelná vedkyňa Nadežda Lindovská, kameraman Martin Roll, kameraman Richard Žolko a publicista Ladislav Volko.

„Potešujúce je, že pod tvorbu mnohých filmov sa podpísali menej známi tvorcovia, som presvedčený, že o nich budeme ešte počuť. Zároveň, ani v tomto roku nás neprekvapilo filmové dielo, ktoré by sa mimoriadne vynímalo myšlienkovo či formálne a stalo sa akýmsi prelomom v uvažovaní o svete súčasných hodnôt. Na zlomové dielo zrejme naša kinematografia len čaká,“ vyjadril sa Ladislav Volko.

Záznam z odovzdávania cien Igric 2025 odvysiela STVR 27. septembra o 20.40 na Dvojke v réžii scenáristky aj producentky 36. ročníka Yvonne Vavrovej. Ceny udeľuje Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond za filmovú a audiovizuálnu tvorbu v uplynulom roku.

Výsledky cien Igric 2025

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii

Rudolf Urc
režisér, dramaturg, publicista, pedagóg a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu, ktorého meno je spojené s dejinami modernej slovenskej kinematografie.

Igric za hranú tvorbu pre kiná

Miloslav Luther
za scenár filmu Spiaci účet, ktorý v dvoch časových rovinách sprítomňuje následky krutej doby II. svetovej vojny. Tým nastoľuje nástojčivé a zložité otázky morálky v súčasnosti.

Igric za televíznu dramatickú tvorbu

Scarlett Čanakyová
za scenár pôvodnej televíznej série Čas nádejí. Zachytáva históriu rodín a jednotlivcov v našom malomestskom svete v strede Európy na pozadí veľkých historických udalostí.

Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu

Daniela Meressa Rusnoková
za réžiu filmu Šedá zóna. Za veľmi intímnu spoveď matky, ktorej príbeh je aj príbehom mnohých ďalších rodín s podobným ťažkým osudom a zároveň je kritikou nášho sociálneho a zdravotného systému.

Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele

Rebeka Poláková
za postavu Sáry vo filme Nikto ma nemá rád, kde minimalistickými hereckými prostriedkami zviditeľnila vnútornú drámu mladej ženy, ktorá odmietne žiť podľa stereotypov rodinných a spoločenských očakávaní

IGRIC za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele

František Kovár
za postavu mastičkára Ferka vo filme Čarovné jablko a za postavu otca vo filme Spiaci účet, v ktorých sa naplno prejavila mnohorozmernosť jeho hereckej kreativity.

Igric za animovanú tvorbu

Kristína Bajaníková
za réžiu filmu Ako medveď zložil pieseň, rozprávky pre najmenších par excellence, podanú kultivovanými jednoduchými výtvarnými a animačnými prostriedkami.

Tvorivé prémie

Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná

Martin Žiaran
za kameru vo filme Vlny, s prihliadnutím na televízny seriál Čas nádejí. V nich očaril výstižným obrazovým pohľadom na rôzne historické doby.

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu

Csaba Molnár
za réžiu televízneho seriálu Pressburg aza vizionársky prístup, moderný rozprávačský štýl a inovatívne kompozičné postupy, ktorými presahuje štandard televíznej tvorby

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu

Jaro Vojtek
za réžiu filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti. Je vážnym spracovaním témy nacizmu, ktorú nám vďaka svojej odhodlanosti pripomína syn nacistického vraha.

Tvorivá prémia za animovanú tvorbu

Matúš Vizár
za réžiu a animáciu filmu Free the Chickens s vydareným satirickým zobrazením chaosu hodnôt a zneužívania módnej vlny v ekologických témach.

Tvorivé prémie za herecké výkony vo filmovom alebo televíznom diele

Alexandra Borbély
za stvárnenie hlavnej postavy Mariky vo filme Ema a smrtihlav. Vytvorila pôsobivý obraz nehrdinskej statočnej ženy, ktorá pod maskou citového chladu skrýva permanentné napätie a strach.

Eva Mores
za rolu Martiny vo filme Nebo je hore, v doline som ja. Za stvárnenie zaujímavej kontroverznej postavy milujúcej matky, ktorá v zúfalej snahe aspoň materiálne zabezpečiť svojho syna, nehovorí celú pravdu o svojom spôsobe života.

Milan Ondrík
za premyslené a bravúrne priblížené peripetie, nádeje, sklamania a dilemy postavy Dušana, kapitána Hlinkovej gardy, sluhu režimu vo filme Ema a smrtihlav

Attila Matusek
za postavu Attilu v televíznom seriáli Pressburg, ktorú kreoval ako nositeľa tradícií, zároveň ako súčasť multikultúrneho sveta i ako neodolateľného predstaviteľa romantickej línie.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu

Michaela Zakuťanská
za scenár filmu Kavej, úspešný pokus charakterizovať východniarsky etnokultúrny fenomén s presahom na celú krajinu a do celkového kontextu doby

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku

Petra Hanáková
autorka knihy Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945. Pionierske dielo, v ktorom jej podarilo zrekonštruovať obraz filmovej kultúry vojnových čias na Slovensku.

Zvláštne uznanie producentovi

Attila Forgács, Lucia Molnár Satinská, Csaba Molnár, Helena Osvaldová
producenti Televíznej série Pressburg za spojenie umeleckej vízie, manažérskej profesionality, odvahy a schopnosti pretaviť náročný projekt do podoby úspešného a hodnotného televízneho seriálu.

Cena Jána Fajnora

Hraná filmová a televízna tvorba:

Hannah Dall
za réžiu filmu Tak zajtra a dobrú prácu s detskými hercami, so zrelou schopnosťou zachytiť chvíle bratskej intimity a vzájomnej opory v tristnom rodinnom prostredí.

Dokumentárna filmová a televízna tvorba: 

Rebeka Bizubová 
za réžiu filmu Spoveď a odvahu spracovať tému násilia a čistú formu odkrývania duše mladého dievčaťa a jej potreby vyrovnať sa s páchateľom

Animovaná tvorba: 

Rebeka Vakrčková
za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Hostina. Je ukážkou, ako sa dá na malej ploche vtipne vyjadriť víťazstvo dobra nad zlom.

32. Ceny slovenskej filmovej kritiky 2025

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2024

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2024:

Vlny – Česko/Slovensko, 2024
režisér: Jiří Mádl
producenti: Monika Kristl, Wanda Adamík Hrycová, Vlasta Kristl

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2024:

Prezidentka – Slovensko/Česko, 2024
režisér: Marek Šulík
producentka: Barbara Janišová Feglová

Filmová kritika a publicistika:
Petra Hanáková – filmová historička

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2024:
Zóna záujmu (The Zone of Interest, r. Jonathan Glazer, Spojené
kráľovstvo/Poľsko/USA, 2023)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2024:
Asociácia slovenských filmových klubov – film Zóna záujmu

Autor:

Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články