Csaba Molnár. Foto: Archív Cs. M.

Zásadné filmy Csabu Molnára

Csaba Molnár, režisér

Písmo: A- | A+

Stále v ňom ostáva túžba vyhľadávať v umení radosť a hravosť. Preto má rád Zlomené kvety aj Ružové sny.

V detstve ma očarila tvorba talianskych autorov Carla Pedersoliho a Maria Girottiho, ich filmy som pozeral dookola z nie celkom legálnej VHS zbierky môjho otca. Žarty bokom, neskôr som sa zoznámil s filmom aj ako s umením, ale nejako ostala vo mne túžba vyhľadávať v umení radosť a hravosť: nápaditosť Bustera Keatona, energia raných Truffautových filmov a francúzskej novej vlny ako takej, ale aj Felliniho magickosť ma hneď oslovili.

Ťažko povedať, ktoré filmy boli tie najzásadnejšie. Jedným z nich je však určite komediálna dráma Zlomené kvety, lebo v tej hrá aj Bill Murray, jeden z mojich najobľúbenejších hercov. Od Jarmuscha sa učím, ako tvoriť humor poeticky, s artovým vkusom. Jeho humor je hlboko ľudský a Murray ako taká ikonicko-melancholická špongia v tomto filme do seba krásne nasaje celý Jarmuschov svet.

Pod horko-suchým štýlom

Jarmuschova fínska spriaznená duša sa volá Aki Kaurismäki. Lenže on filmy štylizuje o niekoľko úrovní vyššie. Sú to ostré, neskutočne vtipné tragikomédie , jeho „deadpan“ humor je neodolateľný a veľmi ma inšpiruje. Pod horko-suchým štýlom sa však skrýva aj silná empatia a ľudskosť. Keď som sa s jeho tvorbou stretol prvýkrát, mal som veľmi obohacujúci zážitok. Vtedy som ešte netušil, že takýto typ ostro a vysoko štylizovaného audiovizuálneho humoru môže existovať a byť aj dlhodobo úspešný. Jeho najznámejší film je asi Muž bez minulosti, ale viem odporúčať aj Ariel, Mraky odtiahli alebo vlastne hociktorý jeho film.

Zo slovenskej tvorby ma inšpiroval ľahký surrealizmus Šulíkovej Záhrady a sám presne neviem prečo, ale mám rád film Ružové sny od Dušana Hanáka. Rovnako osviežujúcim zážitkom pre mňa bolo, keď som prvý raz videl maďarskú politickú satiru Svedok od režiséra a scenáristu Pétera Bacsóa. V absurdnom príbehu sa komunistická moc snaží vychovať z jednoduchého dobráka Józsefa Pelikána správneho komunistu, ale stále sa im to nejako pokazí. Film odvážne a nekompromisne zosmiešňuje komunistickú moc, za čo ho aj zakázali, až neskôr sa stal kultovou klasikou a zahviezdil aj v Cannes. Je ďalším príkladom, ako sa humor v umení dá vynikajúco využiť, vnímam ho ako inšpirujúci, odvážny umelecký počin.

Martin Šulík: Záhrada.
Zdroj: SFÚ

Prečítajte si aj Obľúbené filmy Zdena Gálisa

Dinosaurus neurotického typu

Mám pocit, že pri mladších tvorcoch sa v tejto dobe humor ako významotvorný prvok dostáva čoraz viac do úzadia. Spomenutí tvorcovia buď už nežijú, alebo majú okolo sedemdesiatky. Na záver však musím spomenúť ešte jedného dinosaura takpovediac neurotického typu. Ten vo svojich filmoch zdokonalil stvárňovanie irónie ako také. Jeho svojské mestské komédie plné neurotikov ma vždy inšpirovali na pestovanie vlastnej audiovizuálnej sebairónie. Áno, uhádli ste, je to Woody Allen a viac než päťdesiat jeho filmov.

Jim Jarmush: Čudnejší než raj (1984). Foto: Lumiére

Prečítajte si aj Obľúbené filmy Ľubice Hustej.

Autor:

Titulní fotografia: Archív Cs. M.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

recenzia Milota

Okuliare s výrazným čiernym rámom kontrastujú s farbou rovných plavých vlasov. Stačilo jediné stretnutie hoci na vernisáži, aby ste si navždy zapamätali jej tvár. Aj meno – Milota Havránková. Vždy bola a dodnes je neprehliadnuteľná, rovnako ako jej tvorba. Dokument Milota je portrétom jednej z najvýraznejších osobností československej a slovenskej fotografickej scény druhej polovice 20. storočia. Jej prvú bustu vytvoril kamarát, ktorý študoval sochárstvo. Ako model mu sedela len jediný raz. Len tak sedieť a nič nerobiť považovala za zbytočné mrhanie času, doniesla mu teda svoju fotografiu. Trápil sa, hneval, až hodil hlavu o zem. Rozbitú sadrovú bustu ale znova poskladal. Ten príbeh pretavila do cyklu šiestich fotografií s názvom Oživenie, ktorý ju už v roku 1975 preslávil. Posledná snímka, na ktorej hlava ožíva, je úvodným akordnom dokumentárneho filmu Milota. V troch kapitolách v ňom ožíva životný a tvorivý príbeh ženy, ktorá považovala fotoaparát za zbraň namierenú na seba. Kto je Milota? „Kto je Milota? Neviem. Je ťažko dešifrovateľná,“ hovorí jej syn architekt Igor Marko. Milota Havránková totiž vo svojej tvorbe prekračovala hranice výtvarných médií, kombinovala ich možnosti, jej diela presahovali do architektúry, módy, dizajnu aj reklamy. „Baví ma ničiť, prerábať a inovovať veci aj samu seba,“ vysvetľuje Milota. Obrazy fotografií deformuje, rozostruje, záber prekrýva hrubým zrnom alebo ďalšími zábermi, improvizuje, inscenuje, skladá....
Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor. Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach. Príťažlivosť strachu Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie...
návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Návštevnosť kín a filmov na Slovensku v roku 2025

V roku 2025 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 124 620 divákov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,90 percentami a prvých dvadsať malo podiel na celkovej návštevnosti 56,11 %. Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 eur. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti. Počet predstavení vzrástol o 1,83 % na 228  297. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 4,96 %) na 7,47 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla z 24,24 diváka v roku 2024 na 22,45 diváka v roku 2025. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola 0,95 predstavení za rok. Tri slovenské filmy v top 10 Slovenské kiná vlani uviedli 1 035 filmov, z toho 363 premiér z ponuky 26 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (10 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (39 premiér). Desať premiérových filmov (o štyri viac ako v roku 2025) bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Avatar: Oheň a popol (r. James Cameron), ktorého 3D verziu videlo 76 246 divákov. Divácky najúspešnejším titulom roku...
Zobraziť všetky články