recenzia Hore je nebo v doline som ja Michal Záchenský vo filme Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film
Písmo: A- | A+

Ako sa človek zmení, keď dospieva na mieste, kde sa takpovediac nič nemení, aspoň nie k lepšiemu? Hore je nebo, v doline som ja je autorský debut režisérky Kataríny Gramatovej a zachytáva prchavé a intenzívne okamihy, v ktorých sa z chlapca stáva mladý muž. Intímnu drámu o dospievaní inšpirovali skutočné príbehy z hladových dolín. Svetovú premiéru mal film v hlavnej súťaži MFF v Tokiu a európsku na MFF v Karlových Varoch. Od 25. septembra ho uvidia diváci aj v slovenských kinách.

Jazda na babetách, drobné výstrelky s kamarátmi, búrajúci sa obraz o mame… Pätnásťročný Enrique vyrastá so starou mamou v zabudnutej slovenskej dedine. Jeho matka pracuje ďaleko v meste a domov prichádza len zriedka. Letné dni plynú pomaly, no pod povrchom sa čosi mení. V dedine kolujú reči o jeho matke. Keď Enrique zistí, že úlohy, ktoré pre ňu plní, nie sú také čestné, ako si myslel, musí sa rozhodnúť – zostať verný svojim hodnotám, alebo sa s matkou nadobro rozlúčiť.

Dostať sa do ich sveta

Film Hore je nebo, v doline som ja zachytáva zlomový okamih dospievania – chvíľu, keď si mladí ľudia utvárajú vlastné hodnoty, ktoré môžu byť v rozpore s tými, aké im odovzdali rodičia,“ uvádza v presskite režisérka, strihačka a autorka scenára Katarína Gramatová. Viacerých protagonistov svojho filmu objavila náhodou pri rešerši. Michal Záchenský, Adam Šuniar, Dominik Vetrák a Július Oľha ju zaujali vizuálne, no nemali herecké skúsenosti. Na tom, aby sa pred kamerou cítili prirodzene, pracovali rok. Ona sama sa presťahovala do ich dediny Utekáč, aby lepšie pochopila ich svet.

Hore je nebo v doline som ja Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film
Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

 „Keď som ich spoznala, mali dvanásť – trinásť rokov. Moja prvá otázka bola, či mi ukážu nejaké miesto, kam v dedine radi chodia. Zobrali nás na kopec, kde mali vlastnoručne vyrobené ohnisko a odtiaľ bol krásny výhľad na celú dedinu. Už od začiatku bolo pre mňa dôležité dostať sa do ich sveta – a našťastie nebol až tak ďaleko od toho môjho,” približuje pre filmsk.sk Gramatová, ktorá má viacero súrodencov a je zvyknutá byť medzi deťmi a komunikovať s nimi. „Samozrejme, s chlapcami v puberte je to už iné, ale mám aj staršieho brata, takže túto dynamiku poznám. Som dosť hravý človek, takže každá chvíľa, ktorú som s nimi trávila, ma bavila. Zároveň som si stále uvedomovala, že pracujem – všetko som pozorovala, fotila a zapisovala.

Strih bez kompromisov

Hore je nebo, v doline som ja je debutom takmer pre každého v hlavnej zložke štábu. „Preto boli návštevy v dedine veľmi podstatné – tam sme si všetko zvedomovali,“ zamýšľa sa režisérka. „Vždy, keď som medzi prácou a školou mala voľno, šla som tam. A to isté aj Igor (Engler, producent a spoluautor námetu, pozn. red.). Až mi to teraz chýba.

Tvorba so sebou priniesla aj kompromisy. „Bez nich by to nešlo. Ale keby ste sa spýtali ľudí z produkcie, asi by povedali, že som ich až tak veľa nerobila. Napríklad, mesiace sledujete lokalitu, a deň pred natáčaním vám tam niekto premaľuje plot a pokosí trávu, čo sa predtým nestalo ani raz. To vie veľmi nahnevať,“ hovorí Gramatová. Niekedy musela skrátiť scénu, aby vznikol priestor pre inú. „Ale tam mi pomáhala moja strihová zručnosť. Už počas natáčania som si vedela predstaviť, kam sa dá obraz posunúť alebo kde ešte nadčas jednoducho musí byť, aj keď všetci už dupkali nohou, že musíme skončiť. Najviac nekompromisná som bola v strihu. S Alešom Valtrom sme robili desiatky verzií a riešili každý detail.

Intenzívna preprodukcia

Diváci a kritici, ktorí film už videli, vyzdvihli aj jeho vizuálnu stránku. „Keď som vyberala kameramana, bolo pre mňa veľmi dôležité, aby mal na projekt čas. Pretože prístup, ktorý som zvolila, si to jednoducho vyžadoval. Keď som s projektom oslovila Tomáša Kotasa, hneď som videla to veľké zapálenie, ktoré v sebe mal,“ spomína režisérka. Aj pre Kotasa to bol debut. „Zo začiatku sme si jasne stanovili, ako chceme, aby film pôsobil. Aby komunikoval s divákom aj vizuálne – kamera bude pozorovateľom, ako aj ľudia v dedine pozorujú spoza okna. Preprodukcia bola naozaj intenzívna – mali sme rozkreslené a rozzáberované úplne všetko. Na obhliadkach sme si fotili miesta, hľadali uhly kamery, volili objektívy a z toho sme si potom pripravili prezentáciu, do ktorej sme pridávali aj referencie na svietenie.

Taká tá drsná láska

Gramatová pri filme Hore je nebo, v doline som ja robila všetko od písania scenára cez obhliadky a réžiu až po strih. Samozrejme, rolu v tom hrali aj financie. „Tento film vznikal popri tom, ako sme všetci pracovali na iných projektoch a ja som ešte aj študovala. Takže toho bolo naozaj veľa na každého. Na tomto filme sme teda určite nezarobili.

Výsledkom je snímka, v ktorej prináša pohľad na súčasnú situáciu na Slovensku. „Krutú realitu oblastí, kde tí mocní zneužívajú tých najzraniteľnejších. Natáčanie v hladovej doline, ako sa tomu hovorí, bolo silným zážitkom. Miestna komunita nás prijala s otvorenou náručou. Aj preto tento film tak trochu patrí aj im,”napísala režisérka.

Hore je nebo v doline som ja Michal Záchenský a Eva Mores vo filme Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film
Michal Záchenský a Eva Mores vo filme Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Aj keď sa film odohráva na mieste, kde ani mnohí Slováci neboli, dokáže osloviť aj v zahraničí. Napríklad na detskom filmovom festivale Giffoni v Taliansku. „Deti sa pýtali veľmi konkrétne otázky, všímali si symboly vo filme a dosť ich zaujímala dynamika kamarátstva chlapcov – taká tá drsná láska. Väčšinou sa ma na diskusiách pýtajú, ako film vznikal, aká bola práca s nehercami a čo bolo za príbehom. Ale v Taliansku sme riešili rodinné vzťahy a otázku, či sa dá odpustiť niekomu, kto sa nikdy neprizná a manipuluje – aj keď je to vlastná matka. Deti rozoberali aj zábery, svietenie či grading. A deti, vybrané z celého sveta, boli aj porotcami filmu. Práve ony rozhodli o tom, že sme vyhrali cenu za najlepšiu kameru,” dodáva Katarína Gramatová. Vo filme okrem spomínaných nehercov účinkujú aj známe mená Eva Mores, Jana Oľhová a Attila Mokos.

Hore je nebo, v doline som ja vznikol v slovensko-českej koprodukcii. Slovenským producentom je Igor Engler a spoločnosť DRYEYE Film, českou producentkou je Julie Marková Žáčková z NOCHI FILM.

Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová, Slovensko/Česko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: 477 550 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 198 750 eur, vklad STVR: 48 000 eur s DPH)
Distribučná premiéra: 25. septembra 2025

Michal Záchenský vo filme Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor. Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach. Príťažlivosť strachu Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie...
návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Návštevnosť kín a filmov na Slovensku v roku 2025

V roku 2025 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 124 620 divákov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,90 percentami a prvých dvadsať malo podiel na celkovej návštevnosti 56,11 %. Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 eur. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti. Počet predstavení vzrástol o 1,83 % na 228  297. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 4,96 %) na 7,47 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla z 24,24 diváka v roku 2024 na 22,45 diváka v roku 2025. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola 0,95 predstavení za rok. Tri slovenské filmy v top 10 Slovenské kiná vlani uviedli 1 035 filmov, z toho 363 premiér z ponuky 26 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (10 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (39 premiér). Desať premiérových filmov (o štyri viac ako v roku 2025) bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Avatar: Oheň a popol (r. James Cameron), ktorého 3D verziu videlo 76 246 divákov. Divácky najúspešnejším titulom roku...
DAFilms.sk máj 2026 Záber z filmu Kto je kto v mykológii. Foto: DAFilms.sk

DAFilms.sk v máji 2026: Deň slovenského filmu aj profil Martina Žiarana

Streamovací portál DAFilms.sk pripravil na máj 2026 niekoľko programových špeciálov. Venujú sa láske, mamám, Dňu slovenského filmu aj kameramanovi Martinovi Žiaranovi. Máj lásky čas (1. – 9. mája 2026) Nielen romantický výber filmov o vzťahoch a láske. Programový špeciál obsahuje filmy ako trilógia Láska, Sex, Sny (r. Dag Johan Haugerud), Až na veky (r. Lilja Ingolfsdottir), Vermiglio (r. Maura Delpero), Karaoke Blues (r. Aki Kaurismäki), Hranice vernosti (r. Diana Fabiánová), Karel, já a ty (r. Bohdan Karásek), Priscilla (r. Sofia Coppola), Povaha lásky (r. Monia Chokri) či Amerika (r. Ofir Raul Grazier). Deň slovenského filmu (4. - 17. mája 2026) Tradičné podujatie Týždeň slovenského filmu sa konsoliduje. Deň slovenského filmu 2026 ponúka koncentrovaný priestor pre prezentáciu odbornej kritickej reflexie vlaňajšej slovenskej kinematografie i priestor na diskusiu s publikom. Naživo môžete Deň slovenského filmu zažiť 12. mája v bratislavskom Kine Lumière. DAFilms.sk pri tejto príležitosti ponúka online výber filmov zaradených do programu akcie. Medzi nimi krátke filmy Venuša v retrográde (r. Štefánia Lovasová), Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falileieva), Seablindness (r., Tereza Smetanová) či Lesná päťka: Drahokamy a celovečerné snímky Dukla (r. Gejza Dezorz), Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová), Letopis (r. Martin Kollar) a Akcia Monaco (r. Dušan Trančík). Mamy (10. – 17. mája 2026) Výber...
Zobraziť všetky články