Martin Pollack: Pohľad do priepasti

Nový film Jara Vojteka Martin Pollack: Pohľad do priepasti uvedie Dvojka

Písmo: A- | A+

Režisér Jaro Vojtek sa vo svojom novom filme Martin Pollack: Pohľad do priepasti inšpiroval Pollackovou knihou Smrť v bunkri. Slávnostnú premiéru má film 27. 8. vo Filmovom klube Múze SNP v Banskej Bystrici o d dva dni neskôr, 29. 8., ho v televíznej premiére o 20.10. h. uvedie Dvojka.

Martin Pollack je rakúsky spisovateľ a reportér, ktorý skúma brutálne činy svojho biologického otca, elitného gardistu Gerharda Basta. Ten sa po potlačení SNP podieľal na vraždení partizánov a civilného obyvateľstva v okolí Banskej Bystrice a Ružomberka. Pollack, ktorý svojho otca nikdy nepoznal, sa v knihe Smrť v bunkri, vydal po Bastových stopách aj na Slovensko. Teraz sa sem vracia opäť. „V kontexte 80. výročia Slovenského národného povstania sa spolu so slovenským prekladateľom Michalom Hvoreckým vydávajú na cestu po stopách týchto temných udalostí, zamýšľajú sa nad motiváciou k nenávisti a dôsledkami nacistického vyčíňania na ľudské životy priamo na Slovensku,“ uvádza anotácia filmu.

Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti kladie otázky: Ako prežiť život, ak sa narodíte ako syn nacistického vraha? Čo znamená stretnúť sa s príbuznými obetí vlastného otca? A ako čeliť minulosti v krajine, kde mnohí domáci vinníci zostávajú nepotrestaní? Pýta sa však tiež: Čo dnes znamená odkaz SNP? „Veľmi ma zasiahlo, keď som v Múzeu SNP v Banskej Bystrici videl dokumenty a fotografie z exhumácie otcových obetí na Donovaloch. Čítal som aj list ženy žijúcej v Prahe, ktorá spoznala medzi mŕtvymi strýka-lekárnika. Náhle získali zavraždení tváre, mená, rodičov, deti, svoje konkrétne príbehy. Otec a jeho ľudia ich o všetko pripravili. Vtedy som sa začal zaujímať aj o príčiny tejto mentality. Čo spúšťa takéto zverstvá?“ hovorí v presskite k filmu Pollack.

Martin Pollack vracia identitu obetiam svojho otca Gerharda Basta, aby ich príbehy nezostali v zabudnutí. Pripomína svetu mená a miesta, kde títo ľudia žili a zomreli. Toto odkrývanie historických hriechov vlastnej rodiny môže slúžiť ako inšpirácia pre celý stredoeurópsky priestor smerom k pravde a očiste. Zároveň pomáha pochopiť, ako sa tieto extrémistické ideológie dostávali do spoločenského a politického mainstreamu. Je to aktuálna otázka, pretože, ako vo filme hovorí Martin Pollack, duch fašizmu 20. a 30. rokov minulého storočia sa znova vynára, je opäť v móde,“ povedal režisér Jaro Vojtek.

Autorom námetu a spoluatorom scenára filmu Martin Pollack: Pohľad do priepast je Jakub Julény. „Na mnonohokrát spracovanú tému sme sa chceli pozrieť z netradičnej perspektívy, ale zároveň sme nechceli vynechať posledných preživších, možno aj tých menej známych. Hľadali sme príbeh, v ktorom by sa snúbil medzinárodný kontext s našou lokálnou históriou. (…) Pri výskume a zbere materiálu k filmu sme našli a skontaktovali preživšiu popráv židovských aj slovenských obyvateľov osady Bully, medzi ktorými boli v tom čase aj deti. Martin Pollack ich pri zbere materiálu ku svojej knihe nestretol. V Pohľade do priepasti sa Martin s touto svedkyňou konfrontuje aspoň na diaľku. Vzniká tak moment v ktorom sa proti sebe postavia dcéra záchrancov a syn páchateľ a ktorý súznie so životným mottom Martina Pollacka: ,Každý príbeh musí byť vypovedaný. Bez ohľadu na to, aký je bolestivý,‘“ povedal Julény.

Scenár napísal spolu so Slavomírom Sochorom. Kameru mal na starosti Ivo Miko, strih Marek Bihuň, zvukový dizajn a mix Michal Horváth a hudbu zložil Miroslav Tóth. Dramaturgiu mali na starosti Mária Ferenčuhová a Janka Mesiariková.

Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti vznikol v produkcii HITCHHIKER Cinema a jeho producentkou je Barbara Janišová Feglová. Koproducentom je Slovenská televízia a rozhlas. Práve Štúdio Slovenskej televízie a rozhlasu v Banskej Bystrici projekt iniciovalo. Partnerom filmu je Múzeum Slovenského národného povstania a finančne ho podporili Audiovizuálny fond, Banskobystrický samosprávny kraj a Nadácia mesta Bratislavy. Vo filme vystupujú Martin Pollack, Michal Hvorecký, Anton Hruboň, Otto Šimko, Ružena Šteníčková a ďalší.

Trailer filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti.

 

Záber z filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti. FOTO: HITCHHIKER Cinema

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články