Martin Pollack: Pohľad do priepasti

Nový film Jara Vojteka Martin Pollack: Pohľad do priepasti uvedie Dvojka

26.08 2024
Písmo: A- | A+

Režisér Jaro Vojtek sa vo svojom novom filme Martin Pollack: Pohľad do priepasti inšpiroval Pollackovou knihou Smrť v bunkri. Slávnostnú premiéru má film 27. 8. vo Filmovom klube Múze SNP v Banskej Bystrici o d dva dni neskôr, 29. 8., ho v televíznej premiére o 20.10. h. uvedie Dvojka.

Martin Pollack je rakúsky spisovateľ a reportér, ktorý skúma brutálne činy svojho biologického otca, elitného gardistu Gerharda Basta. Ten sa po potlačení SNP podieľal na vraždení partizánov a civilného obyvateľstva v okolí Banskej Bystrice a Ružomberka. Pollack, ktorý svojho otca nikdy nepoznal, sa v knihe Smrť v bunkri, vydal po Bastových stopách aj na Slovensko. Teraz sa sem vracia opäť. „V kontexte 80. výročia Slovenského národného povstania sa spolu so slovenským prekladateľom Michalom Hvoreckým vydávajú na cestu po stopách týchto temných udalostí, zamýšľajú sa nad motiváciou k nenávisti a dôsledkami nacistického vyčíňania na ľudské životy priamo na Slovensku,“ uvádza anotácia filmu.

Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti kladie otázky: Ako prežiť život, ak sa narodíte ako syn nacistického vraha? Čo znamená stretnúť sa s príbuznými obetí vlastného otca? A ako čeliť minulosti v krajine, kde mnohí domáci vinníci zostávajú nepotrestaní? Pýta sa však tiež: Čo dnes znamená odkaz SNP? „Veľmi ma zasiahlo, keď som v Múzeu SNP v Banskej Bystrici videl dokumenty a fotografie z exhumácie otcových obetí na Donovaloch. Čítal som aj list ženy žijúcej v Prahe, ktorá spoznala medzi mŕtvymi strýka-lekárnika. Náhle získali zavraždení tváre, mená, rodičov, deti, svoje konkrétne príbehy. Otec a jeho ľudia ich o všetko pripravili. Vtedy som sa začal zaujímať aj o príčiny tejto mentality. Čo spúšťa takéto zverstvá?“ hovorí v presskite k filmu Pollack.

Martin Pollack vracia identitu obetiam svojho otca Gerharda Basta, aby ich príbehy nezostali v zabudnutí. Pripomína svetu mená a miesta, kde títo ľudia žili a zomreli. Toto odkrývanie historických hriechov vlastnej rodiny môže slúžiť ako inšpirácia pre celý stredoeurópsky priestor smerom k pravde a očiste. Zároveň pomáha pochopiť, ako sa tieto extrémistické ideológie dostávali do spoločenského a politického mainstreamu. Je to aktuálna otázka, pretože, ako vo filme hovorí Martin Pollack, duch fašizmu 20. a 30. rokov minulého storočia sa znova vynára, je opäť v móde,“ povedal režisér Jaro Vojtek.

Autorom námetu a spoluatorom scenára filmu Martin Pollack: Pohľad do priepast je Jakub Julény. „Na mnonohokrát spracovanú tému sme sa chceli pozrieť z netradičnej perspektívy, ale zároveň sme nechceli vynechať posledných preživších, možno aj tých menej známych. Hľadali sme príbeh, v ktorom by sa snúbil medzinárodný kontext s našou lokálnou históriou. (…) Pri výskume a zbere materiálu k filmu sme našli a skontaktovali preživšiu popráv židovských aj slovenských obyvateľov osady Bully, medzi ktorými boli v tom čase aj deti. Martin Pollack ich pri zbere materiálu ku svojej knihe nestretol. V Pohľade do priepasti sa Martin s touto svedkyňou konfrontuje aspoň na diaľku. Vzniká tak moment v ktorom sa proti sebe postavia dcéra záchrancov a syn páchateľ a ktorý súznie so životným mottom Martina Pollacka: ,Každý príbeh musí byť vypovedaný. Bez ohľadu na to, aký je bolestivý,‘“ povedal Julény.

Scenár napísal spolu so Slavomírom Sochorom. Kameru mal na starosti Ivo Miko, strih Marek Bihuň, zvukový dizajn a mix Michal Horváth a hudbu zložil Miroslav Tóth. Dramaturgiu mali na starosti Mária Ferenčuhová a Janka Mesiariková.

Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti vznikol v produkcii HITCHHIKER Cinema a jeho producentkou je Barbara Janišová Feglová. Koproducentom je Slovenská televízia a rozhlas. Práve Štúdio Slovenskej televízie a rozhlasu v Banskej Bystrici projekt iniciovalo. Partnerom filmu je Múzeum Slovenského národného povstania a finančne ho podporili Audiovizuálny fond, Banskobystrický samosprávny kraj a Nadácia mesta Bratislavy. Vo filme vystupujú Martin Pollack, Michal Hvorecký, Anton Hruboň, Otto Šimko, Ružena Šteníčková a ďalší.

Trailer filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti.

 

Záber z filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti. FOTO: HITCHHIKER Cinema

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Milan Ondrík vo filme Ema a smrtihlav

Nenávistný naratív môže stiahnuť každého, kto sa s ním zahráva

V búrlivých štyridsiatych rokoch minulého storočia sa svet zmieta vo vojne a vojnová Slovenská republika si buduje identitu na nenávisti k menšinám. Česi, Maďari, Židia, Rómovia sa stávajú problémom v očiach gardistov aj ich sympatizantov v radoch bežného obyvateľstva. Silnejúci nacionalizmus postihne aj maďarskú vdovu Mariku, ktorá prichádza o prácu v arizovanom krajčírskom salóne v centre Bratislavy. Do jej obce prichádzajú gardisti s jasnou misiou: „Zasiať krv slovenskú do tohto nenašského kúta slovenských hraníc!“ Marika sa snaží držať v ústraní, jednak pre svoj pôvod, jednak pre tajomstvo, ktoré ukrýva – malého židovského chlapca. Aj tak sa však ocitá v centre pozornosti dvoch mužov – kapitána Hlinkovej gardy a nemeckého nacistického dôstojníka. „Projekt Ema a smrtihlav ma oslovil svojou jedinečnou atmosférou a témou. Historická dráma z éry slovenského štátu mi poskytla priestor na autorské a výtvarne silné spracovanie chúlostivej témy budovania národnej identity Slovákov počas druhej svetovej vojny. Dej filmu sa odohráva v prirodzene multikultúrnej Bratislave a blízkych Podunajských Biskupiciach, v tej dobe osídlených maďarským etnikom. Snažila som sa príbehu ponechať základný pôdorys. Zmenila som však ,uhol pohľaduʻ,“priblížila svoju víziu v press kite režisérka Iveta Grófová. Do projektu vstúpila po tragickej nehode autora knižnej predlohy, spisovateľa a filmára Petra Krištúfka. Ten mal...
Zakladajúci členovia FACE_

Vznikla Federácia filmových akadémií Európy – FACE

Počas stretnutia v Luxembursku diskutovali zástupcovia európskych akadémií napríklad aj na témy prípadnej paneurópskej prehliadky a vytvorenia spoločnej značky Best EU Films Collection. Tá by označovala víťazné filmy ocenené národnými filmovými cenami v každej európskej krajine tak, aby sa zvýšila viditeľnosť týchto filmov a ich distribučný potenciál v iných európskych krajinách. Jednotlivé národné akadémie spolupracovali od roku 2006 prostredníctvom neformálneho združenia Film Academy Network Europe. „Od vzniku Film Academy Network Europe spred 18 rokov sme prešli významným rastom. Najmä počas pandémie sme si uvedomili, ako veľa máme spoločného a koľko prínosu vieme zabezpečiť zdieľaním skúseností a spoluprácou,“ povedal Matthijs Wouter Knol, riaditeľ Európskej filmovej akadémie a člen predstavenstva novej federácie. „Založenie FACE predstavuje zaujímavú novú kapitolu. Obnovená spolupráca v Európe je kľúčová v čase, keď je otvorene kladená otázka dôležitosti kultúrnej politiky a podpory európskeho filmu.“ Federácia vznikla z potreby formalizovať vzťahy medzi akadémiami. Spojili sa, aby zastupovali spoločné záujmy a synergizovali širokú škálu svojich aktivít v rámci rôznorodých odvetví filmového priemyslu. To zahŕňa rokovania s európskymi a národnými zákonodarcami, aby bola európska kinematografia aj naďalej vnímaná ako významné kultúrne dedičstvo a podstatný ekonomický faktor. Budúcnosť európskeho filmu musí byť podľa členov FACE spoločne chránená a podporovaná filmovými akadémiami na celom kontinente....
Zobraziť všetky články