Martin Pollack: Pohľad do priepasti

Nový film Jara Vojteka Martin Pollack: Pohľad do priepasti uvedie Dvojka

Písmo: A- | A+

Režisér Jaro Vojtek sa vo svojom novom filme Martin Pollack: Pohľad do priepasti inšpiroval Pollackovou knihou Smrť v bunkri. Slávnostnú premiéru má film 27. 8. vo Filmovom klube Múze SNP v Banskej Bystrici o d dva dni neskôr, 29. 8., ho v televíznej premiére o 20.10. h. uvedie Dvojka.

Martin Pollack je rakúsky spisovateľ a reportér, ktorý skúma brutálne činy svojho biologického otca, elitného gardistu Gerharda Basta. Ten sa po potlačení SNP podieľal na vraždení partizánov a civilného obyvateľstva v okolí Banskej Bystrice a Ružomberka. Pollack, ktorý svojho otca nikdy nepoznal, sa v knihe Smrť v bunkri, vydal po Bastových stopách aj na Slovensko. Teraz sa sem vracia opäť. „V kontexte 80. výročia Slovenského národného povstania sa spolu so slovenským prekladateľom Michalom Hvoreckým vydávajú na cestu po stopách týchto temných udalostí, zamýšľajú sa nad motiváciou k nenávisti a dôsledkami nacistického vyčíňania na ľudské životy priamo na Slovensku,“ uvádza anotácia filmu.

Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti kladie otázky: Ako prežiť život, ak sa narodíte ako syn nacistického vraha? Čo znamená stretnúť sa s príbuznými obetí vlastného otca? A ako čeliť minulosti v krajine, kde mnohí domáci vinníci zostávajú nepotrestaní? Pýta sa však tiež: Čo dnes znamená odkaz SNP? „Veľmi ma zasiahlo, keď som v Múzeu SNP v Banskej Bystrici videl dokumenty a fotografie z exhumácie otcových obetí na Donovaloch. Čítal som aj list ženy žijúcej v Prahe, ktorá spoznala medzi mŕtvymi strýka-lekárnika. Náhle získali zavraždení tváre, mená, rodičov, deti, svoje konkrétne príbehy. Otec a jeho ľudia ich o všetko pripravili. Vtedy som sa začal zaujímať aj o príčiny tejto mentality. Čo spúšťa takéto zverstvá?“ hovorí v presskite k filmu Pollack.

„Martin Pollack vracia identitu obetiam svojho otca Gerharda Basta, aby ich príbehy nezostali v zabudnutí. Pripomína svetu mená a miesta, kde títo ľudia žili a zomreli. Toto odkrývanie historických hriechov vlastnej rodiny môže slúžiť ako inšpirácia pre celý stredoeurópsky priestor smerom k pravde a očiste. Zároveň pomáha pochopiť, ako sa tieto extrémistické ideológie dostávali do spoločenského a politického mainstreamu. Je to aktuálna otázka, pretože, ako vo filme hovorí Martin Pollack, duch fašizmu 20. a 30. rokov minulého storočia sa znova vynára, je opäť v móde,“ povedal režisér Jaro Vojtek.

Autorom námetu a spoluatorom scenára filmu Martin Pollack: Pohľad do priepast je Jakub Julény. „Na mnonohokrát spracovanú tému sme sa chceli pozrieť z netradičnej perspektívy, ale zároveň sme nechceli vynechať posledných preživších, možno aj tých menej známych. Hľadali sme príbeh, v ktorom by sa snúbil medzinárodný kontext s našou lokálnou históriou. (…) Pri výskume a zbere materiálu k filmu sme našli a skontaktovali preživšiu popráv židovských aj slovenských obyvateľov osady Bully, medzi ktorými boli v tom čase aj deti. Martin Pollack ich pri zbere materiálu ku svojej knihe nestretol. V Pohľade do priepasti sa Martin s touto svedkyňou konfrontuje aspoň na diaľku. Vzniká tak moment v ktorom sa proti sebe postavia dcéra záchrancov a syn páchateľ a ktorý súznie so životným mottom Martina Pollacka: ,Každý príbeh musí byť vypovedaný. Bez ohľadu na to, aký je bolestivý,‘“ povedal Julény.

Scenár napísal spolu so Slavomírom Sochorom. Kameru mal na starosti Ivo Miko, strih Marek Bihuň, zvukový dizajn a mix Michal Horváth a hudbu zložil Miroslav Tóth. Dramaturgiu mali na starosti Mária Ferenčuhová a Janka Mesiariková.

Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti vznikol v produkcii HITCHHIKER Cinema a jeho producentkou je Barbara Janišová Feglová. Koproducentom je Slovenská televízia a rozhlas. Práve Štúdio Slovenskej televízie a rozhlasu v Banskej Bystrici projekt iniciovalo. Partnerom filmu je Múzeum Slovenského národného povstania a finančne ho podporili Audiovizuálny fond, Banskobystrický samosprávny kraj a Nadácia mesta Bratislavy. Vo filme vystupujú Martin Pollack, Michal Hvorecký, Anton Hruboň, Otto Šimko, Ružena Šteníčková a ďalší.

Trailer filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti.

 

Záber z filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti. FOTO: HITCHHIKER Cinema

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
Zobraziť všetky články