Martin Pollack: Pohľad do priepasti

Nový film Jara Vojteka Martin Pollack: Pohľad do priepasti uvedie Dvojka

Písmo: A- | A+

Režisér Jaro Vojtek sa vo svojom novom filme Martin Pollack: Pohľad do priepasti inšpiroval Pollackovou knihou Smrť v bunkri. Slávnostnú premiéru má film 27. 8. vo Filmovom klube Múze SNP v Banskej Bystrici o d dva dni neskôr, 29. 8., ho v televíznej premiére o 20.10. h. uvedie Dvojka.

Martin Pollack je rakúsky spisovateľ a reportér, ktorý skúma brutálne činy svojho biologického otca, elitného gardistu Gerharda Basta. Ten sa po potlačení SNP podieľal na vraždení partizánov a civilného obyvateľstva v okolí Banskej Bystrice a Ružomberka. Pollack, ktorý svojho otca nikdy nepoznal, sa v knihe Smrť v bunkri, vydal po Bastových stopách aj na Slovensko. Teraz sa sem vracia opäť. „V kontexte 80. výročia Slovenského národného povstania sa spolu so slovenským prekladateľom Michalom Hvoreckým vydávajú na cestu po stopách týchto temných udalostí, zamýšľajú sa nad motiváciou k nenávisti a dôsledkami nacistického vyčíňania na ľudské životy priamo na Slovensku,“ uvádza anotácia filmu.

Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti kladie otázky: Ako prežiť život, ak sa narodíte ako syn nacistického vraha? Čo znamená stretnúť sa s príbuznými obetí vlastného otca? A ako čeliť minulosti v krajine, kde mnohí domáci vinníci zostávajú nepotrestaní? Pýta sa však tiež: Čo dnes znamená odkaz SNP? „Veľmi ma zasiahlo, keď som v Múzeu SNP v Banskej Bystrici videl dokumenty a fotografie z exhumácie otcových obetí na Donovaloch. Čítal som aj list ženy žijúcej v Prahe, ktorá spoznala medzi mŕtvymi strýka-lekárnika. Náhle získali zavraždení tváre, mená, rodičov, deti, svoje konkrétne príbehy. Otec a jeho ľudia ich o všetko pripravili. Vtedy som sa začal zaujímať aj o príčiny tejto mentality. Čo spúšťa takéto zverstvá?“ hovorí v presskite k filmu Pollack.

„Martin Pollack vracia identitu obetiam svojho otca Gerharda Basta, aby ich príbehy nezostali v zabudnutí. Pripomína svetu mená a miesta, kde títo ľudia žili a zomreli. Toto odkrývanie historických hriechov vlastnej rodiny môže slúžiť ako inšpirácia pre celý stredoeurópsky priestor smerom k pravde a očiste. Zároveň pomáha pochopiť, ako sa tieto extrémistické ideológie dostávali do spoločenského a politického mainstreamu. Je to aktuálna otázka, pretože, ako vo filme hovorí Martin Pollack, duch fašizmu 20. a 30. rokov minulého storočia sa znova vynára, je opäť v móde,“ povedal režisér Jaro Vojtek.

Autorom námetu a spoluatorom scenára filmu Martin Pollack: Pohľad do priepast je Jakub Julény. „Na mnonohokrát spracovanú tému sme sa chceli pozrieť z netradičnej perspektívy, ale zároveň sme nechceli vynechať posledných preživších, možno aj tých menej známych. Hľadali sme príbeh, v ktorom by sa snúbil medzinárodný kontext s našou lokálnou históriou. (…) Pri výskume a zbere materiálu k filmu sme našli a skontaktovali preživšiu popráv židovských aj slovenských obyvateľov osady Bully, medzi ktorými boli v tom čase aj deti. Martin Pollack ich pri zbere materiálu ku svojej knihe nestretol. V Pohľade do priepasti sa Martin s touto svedkyňou konfrontuje aspoň na diaľku. Vzniká tak moment v ktorom sa proti sebe postavia dcéra záchrancov a syn páchateľ a ktorý súznie so životným mottom Martina Pollacka: ,Každý príbeh musí byť vypovedaný. Bez ohľadu na to, aký je bolestivý,‘“ povedal Julény.

Scenár napísal spolu so Slavomírom Sochorom. Kameru mal na starosti Ivo Miko, strih Marek Bihuň, zvukový dizajn a mix Michal Horváth a hudbu zložil Miroslav Tóth. Dramaturgiu mali na starosti Mária Ferenčuhová a Janka Mesiariková.

Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti vznikol v produkcii HITCHHIKER Cinema a jeho producentkou je Barbara Janišová Feglová. Koproducentom je Slovenská televízia a rozhlas. Práve Štúdio Slovenskej televízie a rozhlasu v Banskej Bystrici projekt iniciovalo. Partnerom filmu je Múzeum Slovenského národného povstania a finančne ho podporili Audiovizuálny fond, Banskobystrický samosprávny kraj a Nadácia mesta Bratislavy. Vo filme vystupujú Martin Pollack, Michal Hvorecký, Anton Hruboň, Otto Šimko, Ružena Šteníčková a ďalší.

Trailer filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti.

 

Záber z filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti. FOTO: HITCHHIKER Cinema

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmový festival inakosti 2026 Martin Klinčúch a Filip Koish vo filme Dva sršne. Foto: Continental film

Slovenské filmy na FFI 2026: Dva sršne, Chica Checa aj Suka

Jubilejný dvadsiaty ročník Filmového festivalu inakosti uvedie vo svojom programe dvadsiatku slovenských filmov. Festival sa koná od 18. do 24. novembra v bratislavských kinách Lumière a Edison Film Hub. Organizátori sa tešia z toho, že z osemdesiatich titulov v programe môže byť až štvrtina slovenských. „Výnimočné je aj to, že v rámci sekcie Slovenská sezóna uvedieme v distribučnej premiére a exkluzívnej predpremiére dva domáce celovečerné filmy,“ hovorí riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. Raz treba dať deťom slobodu Po premiére v Karlových Varoch prichádza do slovenskej distribúcie od štvrtku 19. novembra česko-francúzsko-slovenská snímka Chica Checa režiséra Šimona Holého. Hlavnou postavou je poštárka, ktorej zomrie manžel a zostane sama. Zo zahraničia sa jej vráti syn, o ktorom si myslí, že pracuje v banke. Veci sa však majú trochu inak. „Chica Checa otvára niekoľko tém. Otvára vzťah matky a syna, otvára tému drag queens, ktorá je u nás stále ešte na okraji a nepoznaná, otvára aj tému života po päťdesiatke, keď človek zostane sám, takisto tému vidieckeho prostredia a klebiet“ hovorí slovenská koproducentka filmu Silvia Panáková. To, čo sa matka dozvie o synovi je pre ňu šokujúce a nevie to spracovať. Cestu k synovi však neprestane hľadať. „Pochopí, že raz jednoducho treba dať deťom slobodu,“ hovorí Panáková. „Režisér Šimon Holý vychádzal z vlastnej skúsenosti s mamou, takže dialógy vo filme nešuštia papierom....
Záber z filmu Chica Checa režiséra Šimona Holého. Foto: Arinafilm

Chica Checa si obula opätky a telo zareagovalo

Do kín prichádza koprodukčná komédia českého režiséra Šimona Holého. Nebude šetriť priznaniami. Český režisér Šimon Holý má už za sebou prvé úspechy. Do filmového sveta vstúpil debutom Zrkadlá v tme v roku 2021 a odvtedy nakrútil tri ďalšie krátke snímky (A potom prišla láska..., Proxima a Hello, Welcome), získal nomináciu na Ceny českej kritiky aj na Českého leva. Tentoraz bolo jeho ambíciou sfilmovať príbeh, ktorý do istej miery súvisí s desivými udalosťami vo svete, no zároveň nás chce vrátiť k malým ľudským príbehom bez toho, aby sme cítili ťažobu. Rozhodol sa pri tom naďalej spolupracovať s tímom z predchádzajúcich projektov, no ako sám vraví, týmto filmom tematicky vstupuje do ďalšej, inej tvorivej fázy. Po trilógii, v ktorej sledoval postavy na prahu zmeny svojho života, presunul svoju pozornosť na zmeny samotné. Do slovenských kín prichádza jeho česko-francúzsko-slovenská komédia Chica Checa. Názov filmu predstavuje alter ego hlavnej postavy Lukáša, ktorý žije vo Francúzsku – úspešný, šťastný a vzdialený svojej mame Zdene. Aspoň tak to pôsobí na obrazovke jej starého počítača, cez ktorý je s ním mama občas v kontakte. Nemá to jednoduché – hoci vedie zdanlivo obyčajný život vidieckej poštárky, túži po niečom viac než len zaháňať samotu pred telkou v rozpadávajúcom sa dome. A je tu ešte deväťdesiatročná babka Věra s jej posledným prianím...
Zóny nikoho Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia

Toxické skládky ako trauma. Čo oči nevidia, srdce nebolí?

Tri výrazné slovenské dokumentaristky – Viera Čákanyová, Barbora Sliepková a Lucia Kašová spoločne nakrútili dokumentárnu mozaiku Zóny nikoho. V žánrovo pestrom pohľade sa venuje trom toxickým skládkam – trom najzávažnejším environmentálnym záťažiam na Slovensku.  Po premiére na MFDF Jeden svet a medzinárodnej premiére na MFDF Ji.hlava, kde film získal cenu za najlepší zvukový dizajn (Jakub Jurásek, Marek Buranovský), prichádzajú Zóny nikoho od 19. novembra do slovenských kín. Na Slovensku sa nachádza približne 1200 environmentálnych záťaži, z ktorých je viac ako 260 vo veľmi vážnom stave. Dokumentárny film Zóny nikoho sleduje tri z nich. Každá z režisérok sa zamerala na jednu. Lucia Kašová nakrúcala v oblasti trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Barbora Sliepková sa zamerala na gudrónové jamy v Predajnej. A Viera Čákanyová sa venuje bratislavskej Dynamitke a súvisiacej Vrakunskej skládke. „Pre bežného človeka je odpad zakopaný v zemi skrátka neviditeľný. To, že kontaminuje podzemné vody, vie málokto,“ hovorí Viera Čákanyová. „Skládky odpadu fungujú presne ako naše psychické traumy – žijú ticho v tele a krajine celé roky a hoci ich na prvý pohľad nevidno, majú devastačné dôsledky na naše zdravie,“ dopĺňa ju Barbora Sliepková. Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia Tri pohľady Snímka ponúka tri autorské pohľady troch režisérok v troch filmových epizódach, ktoré tvoria jednu snímku spojenú...
Zobraziť všetky články