Visegrad Film Forum 2026 Visegrad Film Forum už od svojho vzniku hostilo mnoho významných zahraničných filmárov. Archívne foto: Visegrad Film Forum
Písmo: A- | A+

Pre niekoho je filmové umenie útekom do neznámych, nereálnych svetov, pre iného možnosťou zaznamenať svet okolo seba taký, aký je, vo všetkej jeho zložitosti a každodennosti. Rozmanitosť inšpirácie filmových tvorcov ukáže už o pár dní Visegrad Film Forum 2026. Networkingové a vzdelávacie podujatie každoročne prináša do Bratislavy mená svetovej kinematografie. Priblížia svoje tvorivé procesy a zoznámia nielen študentov s realitou svojho profesijného odvetvia. Trinásty ročník VFF sa uskutoční od 11. do 14. marca na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

„Účastníci budú môcť nahliadnuť do zákulisia svetovej filmovej tvorby z pohľadu toho, ako sa vytvára ten najlepší filmový zvuk, ako vznikajú fyzické špeciálne efekty či ako sa vytvárajú rôzne filmové prostredia, a v neposlednom rade ako pracujú režiséri výnimočných európskych hraných či dokumentárnych filmov. Nepôjde o konkrétne témy, ale o sprístupnenie práce jednotlivých vybraných filmových procesov a ukážku toho, ako spolupracujú v rámci tímu tak, aby vedeli spoločne vytvoriť filmy, ktoré potom všetci pozeráme v kinách alebo na našich obrazovkách,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľ VFF a filmový producent Jakub Viktorín.

Visegrad Film Forum 2026 Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Foto: Boiler o. z.
Hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako . Foto: Visegrad Film Forum 2026

Architekt Atlasu mrakov aj Dámskeho gambitu

O tom, ako sa z priestoru stáva naratív bližšie porozpráva nemecký filmový architekt a art director Uli Hanish. Spolupracoval s režisérmi ako Tom Tykwer či Peter Greenaway. S jeho tvorbou sa diváci stretli v snímkach Parfum: Príbeh vrahaAtlas mrakov či v seriáloch Babylon Berlin a Dámsky gambit. „Nemám konkrétneho filmára či umelca, ktorého by som uviedol ako hlavný vplyv, ale silno ma ovplyvňuje umelecká scéna dvadsiatych rokov. Ako mladý som chodil do múzeí a zamiloval som sa do nemeckých maliarov z 20. rokov, najmä do nemeckých dadaistov. Boli oveľa radikálnejší než iní umelci tej doby a dokázali hovoriť o vážnych témach s humorom. Vždy mi to bolo blízke, pretože humor je dôležitou súčasťou môjho života aj práce. Nedokážem brať veci príliš vážne. Radšej sa na nich zasmejem, než aby som sa nimi trápil. Presne to robili dadaisti,“ povedal Hanish pre Plus Magazine.

„Myslím si, že keď robíte historický film, musíte začať otázkou: ,Prečo chceme tento príbeh rozprávať a prečo sa musíme vrátiť do tohto obdobia, aby sme ho povedali?ʻ Samozrejme, nejde len o objektívne zobrazenie daného obdobia, ide o to, umiestniť svoj príbeh do jeho kontextu. Dámsky gambit je na to celkom dobrým príkladom, pretože sme sa striktne držali 60. rokov, ale zároveň sme ukazovali veľmi zvláštnu, rozprávkovú verziu tejto dekády. Spôsob, akým zobrazujeme 60. roky v seriáli, sa veľmi líši od toho, ako by ich zobrazil historický film zameraný na politické aktivistické hnutia. Nás nezaujímalo objektívne zachytiť kultúrneho ducha tej doby. Zaujímalo nás vizuálne stvárniť vnútorný stav našej postavy. Preto sme vytvorili túto zvláštnu, prehnane štýlovú verziu obdobia – nie preto, že by sa nám sama o sebe páčila, ale preto, že nám príbeh povedal, ako s ňou naložiť.“

Čierny jastrab zostrelený aj s prípadovou štúdiou

Do sveta zvuku publikum vtiahne zvukový majster Chris Munro z Veľkej Británie. Počas vyše piatich dekád sa podpísal pod vyše stovku filmov. Spolupracoval so Stevenom Spielbergom, Ridleym Scottom, Paulom Greengrassom či Alfonsom Cuarónom. Dva Oscary za najlepší zvuk získal za snímky Čierny jastrab zostrelený a Gravitácia, no na konte má omnoho viac cien. 

„Najlepšie filmy vznikajú vždy, keď všetci pracujú spoločne ako tím. Nejde len o spoluprácu s režisérom a kameramanom, čo je samozrejmosť. Rovnako dôležité je spolupracovať s hercami, kostymérmi, rekvizitármi, výtvarníkmi, osvetľovačmi a gripmi. Avšak dobrý pracovný vzťah s režisérom je kľúčový. Je potrebné ho informovať o kvalite zvuku – napríklad či herci hovoria dosť nahlas na zrozumiteľný záznam – a upozorniť na všetky problémy, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť konečný zvuk filmu. Podobne je nutná spolupráca s kameramanom, aby ste mali vhodné pozície mikrofónov a vyhli sa tieňom od boomu. Práve tu je nevyhnutná prítomnosť skúseného boom operátora. Je to jedna z najpodceňovanejších profesií na pľaci. Pretože boom operátor musí rozumieť šošovkám, svetlu a zvuku a samozrejme sa musí naučiť aj dialógy,“ priblížil Munro v rozhovore pre platformu The United Nations of Photography.

Visegrad Film Forum uvedie vo svojom programe viacero filmov spolu s nasledujúcou prípadovou štúdiou. Napríklad Chris Munro takto okomentuje spomínanú vojnovú drámu Čierny jastrab zostrelený. „Premietať sa bude aj najnovší film Sliepka maďarského režiséra György Pálfiho, ktorý sa projekcie osobne zúčastní. Diváci sa môžu tešiť aj na film Rozvod v časoch vojny režiséra Andriusa Blaževičiusa. Na festivale Sundance zzískal cenu za réžiu,“ menuje Viktorín. „Snažíme sa prinášať filmárov, ktorí robia väčšie hollywoodske projekty, ale zároveň aj ľudí, ktorí pracujú pri nezávislých filmoch bez ohľadu na to, z akého ,blokuʻ  pochádzajú. Nesnažíme sa tvoriť program s jedným posolstvom pri všetkých hosťoch. Naším zámerom je poskytnúť viacero uhlov pohľadu na filmársku profesiu,“ ozrejmuje.

Terminátor? Ako roky filmovej školy

Program podujatia organizátori skladajú tak, aby účastníci mali možnosť stihnúť všetko a nemuseli si vyberať. „Pre širšiu verejnosť by som z programu vypichol tvorcu špeciálnych efektov Shanea Mahana a zvukového majstra Chrisa Munra. Pre fanúšikov európskej kinematografie režisérov ako Andrius Blaževičius, Alexander Nanau či György Pálfi. A pre tých, ktorí radi objavujú nové veci, zase selekcie krátkych študentských filmov z medzinárodných partnerských filmových škôl.“

Shane Mahan, pre ktorého bol profesijným zlomom film Terminátor, sa podpísal aj pod filmy Iron Man, ďalšie tituly z franšízy Marvel či fantasy snímku Podoby vody. „Byť tak blízko k Jimovi (Cameronovi, pozn. red.) a Stanovi (Winstonovi, pozn. red.) a byť v takomto prostredí, to bola moja filmová škola. Terminátor bol ako osem rokov koncentrovanej filmovej školy v priebehu jedného päťmesačného obdobia. Každú lekciu, ktorú som sa pri tom filme naučil, som si prakticky uchoval až dodnes,“ povedal Mahan na stránke Stan Winston School of Character Art.

Na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU sa nepredstavia len skúsení a úspešní filmári, priestor dostanú aj samotní študenti. Visegrad Film Forum premietne blok krátkych filmov, ktoré vznikli na šiestich školách v Bratislave, Prahe, Budapešti, Mníchove, Lodži a Tbilisi. „Ide o osobné či autorské výpovede a mladá generácia pridáva do kinematografie nový hlas, ktorý ju, verím, posunie ďalej,“ myslí si Jakub Viktorín. Dodáva, že o podujatie typu VFF je neustále záujem: „To je tiež jeden z dôvodov, prečo organizujeme ďalší ročník. Ten predchádzajúci nás vždy nabije energiou a motiváciou na to, aby sme pokračovali. Samozrejme, najväčší dopyt je vždy po známych režiséroch, alebo všeobecne po profesionáloch, ktorí robili na známych projektoch. Našim zámerom je však vždy ponúknuť pestrú ukážku rôznych filmových profesií.“

Súbežne s programom Visegrad Film Forum 2026 bude prebiehať workshop filmovej kritiky pre mladých autorov a autorky, ktorí bude spolu sledovať filmy, diskutovať a písať o nich pod vedením Maje Krajnc, slovinskej filmovej kritičky, členky FIPRESCI a šéfredaktorky magazínu KINO!

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

reportáž Kuko, Drobček a Raťafák sa hlásia k popkultúre

Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme. Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“ Anomálie Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu. V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete. Návrat...
Zobraziť všetky články