Visegrad Film Forum 2026 Visegrad Film Forum už od svojho vzniku hostilo mnoho významných zahraničných filmárov. Archívne foto: Visegrad Film Forum
Písmo: A- | A+

Pre niekoho je filmové umenie útekom do neznámych, nereálnych svetov, pre iného možnosťou zaznamenať svet okolo seba taký, aký je, vo všetkej jeho zložitosti a každodennosti. Rozmanitosť inšpirácie filmových tvorcov ukáže už o pár dní Visegrad Film Forum 2026. Networkingové a vzdelávacie podujatie každoročne prináša do Bratislavy mená svetovej kinematografie. Priblížia svoje tvorivé procesy a zoznámia nielen študentov s realitou svojho profesijného odvetvia. Trinásty ročník VFF sa uskutoční od 11. do 14. marca na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

„Účastníci budú môcť nahliadnuť do zákulisia svetovej filmovej tvorby z pohľadu toho, ako sa vytvára ten najlepší filmový zvuk, ako vznikajú fyzické špeciálne efekty či ako sa vytvárajú rôzne filmové prostredia, a v neposlednom rade ako pracujú režiséri výnimočných európskych hraných či dokumentárnych filmov. Nepôjde o konkrétne témy, ale o sprístupnenie práce jednotlivých vybraných filmových procesov a ukážku toho, ako spolupracujú v rámci tímu tak, aby vedeli spoločne vytvoriť filmy, ktoré potom všetci pozeráme v kinách alebo na našich obrazovkách,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľ VFF a filmový producent Jakub Viktorín.

Visegrad Film Forum 2026 Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Foto: Boiler o. z.
Hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako . Foto: Visegrad Film Forum 2026

Architekt Atlasu mrakov aj Dámskeho gambitu

O tom, ako sa z priestoru stáva naratív bližšie porozpráva nemecký filmový architekt a art director Uli Hanish. Spolupracoval s režisérmi ako Tom Tykwer či Peter Greenaway. S jeho tvorbou sa diváci stretli v snímkach Parfum: Príbeh vrahaAtlas mrakov či v seriáloch Babylon Berlin a Dámsky gambit. „Nemám konkrétneho filmára či umelca, ktorého by som uviedol ako hlavný vplyv, ale silno ma ovplyvňuje umelecká scéna dvadsiatych rokov. Ako mladý som chodil do múzeí a zamiloval som sa do nemeckých maliarov z 20. rokov, najmä do nemeckých dadaistov. Boli oveľa radikálnejší než iní umelci tej doby a dokázali hovoriť o vážnych témach s humorom. Vždy mi to bolo blízke, pretože humor je dôležitou súčasťou môjho života aj práce. Nedokážem brať veci príliš vážne. Radšej sa na nich zasmejem, než aby som sa nimi trápil. Presne to robili dadaisti,“ povedal Hanish pre Plus Magazine.

„Myslím si, že keď robíte historický film, musíte začať otázkou: ,Prečo chceme tento príbeh rozprávať a prečo sa musíme vrátiť do tohto obdobia, aby sme ho povedali?ʻ Samozrejme, nejde len o objektívne zobrazenie daného obdobia, ide o to, umiestniť svoj príbeh do jeho kontextu. Dámsky gambit je na to celkom dobrým príkladom, pretože sme sa striktne držali 60. rokov, ale zároveň sme ukazovali veľmi zvláštnu, rozprávkovú verziu tejto dekády. Spôsob, akým zobrazujeme 60. roky v seriáli, sa veľmi líši od toho, ako by ich zobrazil historický film zameraný na politické aktivistické hnutia. Nás nezaujímalo objektívne zachytiť kultúrneho ducha tej doby. Zaujímalo nás vizuálne stvárniť vnútorný stav našej postavy. Preto sme vytvorili túto zvláštnu, prehnane štýlovú verziu obdobia – nie preto, že by sa nám sama o sebe páčila, ale preto, že nám príbeh povedal, ako s ňou naložiť.“

Čierny jastrab zostrelený aj s prípadovou štúdiou

Do sveta zvuku publikum vtiahne zvukový majster Chris Munro z Veľkej Británie. Počas vyše piatich dekád sa podpísal pod vyše stovku filmov. Spolupracoval so Stevenom Spielbergom, Ridleym Scottom, Paulom Greengrassom či Alfonsom Cuarónom. Dva Oscary za najlepší zvuk získal za snímky Čierny jastrab zostrelený a Gravitácia, no na konte má omnoho viac cien. 

„Najlepšie filmy vznikajú vždy, keď všetci pracujú spoločne ako tím. Nejde len o spoluprácu s režisérom a kameramanom, čo je samozrejmosť. Rovnako dôležité je spolupracovať s hercami, kostymérmi, rekvizitármi, výtvarníkmi, osvetľovačmi a gripmi. Avšak dobrý pracovný vzťah s režisérom je kľúčový. Je potrebné ho informovať o kvalite zvuku – napríklad či herci hovoria dosť nahlas na zrozumiteľný záznam – a upozorniť na všetky problémy, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť konečný zvuk filmu. Podobne je nutná spolupráca s kameramanom, aby ste mali vhodné pozície mikrofónov a vyhli sa tieňom od boomu. Práve tu je nevyhnutná prítomnosť skúseného boom operátora. Je to jedna z najpodceňovanejších profesií na pľaci. Pretože boom operátor musí rozumieť šošovkám, svetlu a zvuku a samozrejme sa musí naučiť aj dialógy,“ priblížil Munro v rozhovore pre platformu The United Nations of Photography.

Visegrad Film Forum uvedie vo svojom programe viacero filmov spolu s nasledujúcou prípadovou štúdiou. Napríklad Chris Munro takto okomentuje spomínanú vojnovú drámu Čierny jastrab zostrelený. „Premietať sa bude aj najnovší film Sliepka maďarského režiséra György Pálfiho, ktorý sa projekcie osobne zúčastní. Diváci sa môžu tešiť aj na film Rozvod v časoch vojny režiséra Andriusa Blaževičiusa. Na festivale Sundance zzískal cenu za réžiu,“ menuje Viktorín. „Snažíme sa prinášať filmárov, ktorí robia väčšie hollywoodske projekty, ale zároveň aj ľudí, ktorí pracujú pri nezávislých filmoch bez ohľadu na to, z akého ,blokuʻ  pochádzajú. Nesnažíme sa tvoriť program s jedným posolstvom pri všetkých hosťoch. Naším zámerom je poskytnúť viacero uhlov pohľadu na filmársku profesiu,“ ozrejmuje.

Terminátor? Ako roky filmovej školy

Program podujatia organizátori skladajú tak, aby účastníci mali možnosť stihnúť všetko a nemuseli si vyberať. „Pre širšiu verejnosť by som z programu vypichol tvorcu špeciálnych efektov Shanea Mahana a zvukového majstra Chrisa Munra. Pre fanúšikov európskej kinematografie režisérov ako Andrius Blaževičius, Alexander Nanau či György Pálfi. A pre tých, ktorí radi objavujú nové veci, zase selekcie krátkych študentských filmov z medzinárodných partnerských filmových škôl.“

Shane Mahan, pre ktorého bol profesijným zlomom film Terminátor, sa podpísal aj pod filmy Iron Man, ďalšie tituly z franšízy Marvel či fantasy snímku Podoby vody. „Byť tak blízko k Jimovi (Cameronovi, pozn. red.) a Stanovi (Winstonovi, pozn. red.) a byť v takomto prostredí, to bola moja filmová škola. Terminátor bol ako osem rokov koncentrovanej filmovej školy v priebehu jedného päťmesačného obdobia. Každú lekciu, ktorú som sa pri tom filme naučil, som si prakticky uchoval až dodnes,“ povedal Mahan na stránke Stan Winston School of Character Art.

Na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU sa nepredstavia len skúsení a úspešní filmári, priestor dostanú aj samotní študenti. Visegrad Film Forum premietne blok krátkych filmov, ktoré vznikli na šiestich školách v Bratislave, Prahe, Budapešti, Mníchove, Lodži a Tbilisi. „Ide o osobné či autorské výpovede a mladá generácia pridáva do kinematografie nový hlas, ktorý ju, verím, posunie ďalej,“ myslí si Jakub Viktorín. Dodáva, že o podujatie typu VFF je neustále záujem: „To je tiež jeden z dôvodov, prečo organizujeme ďalší ročník. Ten predchádzajúci nás vždy nabije energiou a motiváciou na to, aby sme pokračovali. Samozrejme, najväčší dopyt je vždy po známych režiséroch, alebo všeobecne po profesionáloch, ktorí robili na známych projektoch. Našim zámerom je však vždy ponúknuť pestrú ukážku rôznych filmových profesií.“

Súbežne s programom Visegrad Film Forum 2026 bude prebiehať workshop filmovej kritiky pre mladých autorov a autorky, ktorí bude spolu sledovať filmy, diskutovať a písať o nich pod vedením Maje Krajnc, slovinskej filmovej kritičky, členky FIPRESCI a šéfredaktorky magazínu KINO!

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články