televízny program Vianoce 2025 Záber z filmu Pacho, hybský zbojník. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Slovenské a české televízie počas celého roka vysielajú filmy zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). No stalo sa už tradíciou, že počas vianočných a novoročných sviatkov je nádielka klasických diel zo SFÚ o niečo bohatšia. Na obrazovky tento rok opäť zavítajú obľúbené rozprávky Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska, Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982) Martina Ťapáka. Takisto Šípová Ruženka (1990) Stanislava Párnického či Ťapákova komédia Pacho, hybský zbojník (1975). Spolu televízie odvysielajú 25 titulov, väčšina z nich bola digitálne reštaurovaná v digitalizačnom pracovisku SFÚ.

K najobľúbenejším vianočným snímkam patrí filmová rozprávka Juraja Jakubiska Perinbaba o starenke, ktorá sa starala o sneh, a o Jakubovi, ktorý sa nebál smrti. Tento príbeh zachytávajúci túžbu človeka po šťastí, porozumení a láske, snahu prekonať ťažkosti a zvíťaziť nad smrťou uvedie na Štedrý deň televízia JOJ. Tá počas sviatkov odvysiela aj tragikomédiu z východoslovenského regiónu Pásla kone na betóne (1982) Štefana Uhra. A dva filmy Jozefa Zachara, a to dobrodružný príbeh zo 17. storočia Sebechlebskí hudci (1975) a dramatický príbeh o chlapskej cti Očovské pastorále (1973).

Záber z filmu Perinbaba. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Perinbaba. Foto: archív SFÚ

Rozprávky aj komédie

K divácky obľúbeným titulom nielen cez Vianoce patrí aj film o legendárnom ľudovom hrdinovi Pacho, hybský zbojník. Úsmevnú zbojnícku féeriu Martina Ťapáka čerpá z tradície ľudového humoru. Tento rok ju uvedie televízia Markíza. Okrem nej divákom ponúkne aj Ťapákove rozprávky Popolvár najväčší na svete o troch kráľovských bratoch, ktorí vyslobodia zo zajatia princeznú Láskykvet, a Plavčík a Vratko o chlapcovi, ktorý priplával po vode. Na obrazovky televízie tiež zavítajú rozprávky Kráľ Drozdia brada (1984) Miloslava Luthera o krásnej, ale pyšnej princeznej Anne, Soľ nad zlato (1982) Martina Hollého o sile ľudskej lásky, ktorá sa premietne na Štedrý deň, a Nebojsa (1988) Juliusa Matulu o odvážnom putovaní smelého drevorubača.

Televízia odvysiela aj komédiu o partii záletných drevorubačov Nevera po slovensky (1980) Juraja Jakubiska. Na kanáli Klasik TV Markíza divákom ponúkne filmy Martina Hollého z prostredia Vysokých Tatier Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). Uvedie aj historickú drámu Paľa Bielika Majster kat (1966), hudobný film Rabaka (1989) a komédiu Utekajme už ide (1986) Dušana Rapoša. Do programu zaradila tiež veselohru Jána Lacka o troch vášnivých športkároch Šťastie príde v nedeľu (1958).

Klasika v televíznom programe STVR

Verejnoprávna Slovenská televízia a rozhlas bude na Štedrý deň vysielať rozprávku Stanislava Párnického Šípová Ruženka o princeznej, ktorá neušla kliatbe trinástej sudičky. Počas sviatkov uvedie aj rozprávku Sedem jednou ranou (1988) Dušana Trančíka. Hovorí o šikovnom krajčírovi, ktorý nielen jednou ranou zabil sedem múch, ale aj získal kráľovstvo a ruku princeznej. Nová stanica Kanal 1, ktorá vznikla po ukončení vysielania TV Spark, do svojho programu počas sviatočných dní tiež zaradila klasické filmy. Uvedie lyricko-komediálny film Jeden deň pre starú paniu (1966) Martina Hollého o láske, rodičovskom puritánstve, nečakaných životných situáciách i o tom, že aj tá najzamotanejšia situácia môže mať dobrý koniec. Vysielať bude aj baladický príbeh Jána Lacka Ďaleko je do neba (1972). Odohráva sa na slovenských kopaniciach v období 20. rokov minulého storočia.

Slovenské filmy v Česku

Česká televízia má zo zbierok SFÚ pre svojich divákov pripravené tri diela. Divákom ponúkne Jakubiskovu rozprávku Perinbaba, Ťapákov film Popolvár najväčší na svete a orientálnu rozprávku o lenivom krajčírskom tovarišovi Falošný princ (1984) Dušana Rapoša. Kanál CS Film prinesie film Štefana Uhra Zlaté časy (1978). Vracia sa do obdobia posledných dní druhej svetovej vojny očami detí. Uvedie tiež kriminálny film zachytávajúci prácu bezpečnostných orgánov Akcia Edelstein (1986) Zora Záhona. A odvysiela aj psychologickú drámu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Do posledného dychu (1976) Jozefa Režuchu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články