televízny program Vianoce 2025 Záber z filmu Pacho, hybský zbojník. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Slovenské a české televízie počas celého roka vysielajú filmy zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). No stalo sa už tradíciou, že počas vianočných a novoročných sviatkov je nádielka klasických diel zo SFÚ o niečo bohatšia. Na obrazovky tento rok opäť zavítajú obľúbené rozprávky Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska, Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982) Martina Ťapáka. Takisto Šípová Ruženka (1990) Stanislava Párnického či Ťapákova komédia Pacho, hybský zbojník (1975). Spolu televízie odvysielajú 25 titulov, väčšina z nich bola digitálne reštaurovaná v digitalizačnom pracovisku SFÚ.

K najobľúbenejším vianočným snímkam patrí filmová rozprávka Juraja Jakubiska Perinbaba o starenke, ktorá sa starala o sneh, a o Jakubovi, ktorý sa nebál smrti. Tento príbeh zachytávajúci túžbu človeka po šťastí, porozumení a láske, snahu prekonať ťažkosti a zvíťaziť nad smrťou uvedie na Štedrý deň televízia JOJ. Tá počas sviatkov odvysiela aj tragikomédiu z východoslovenského regiónu Pásla kone na betóne (1982) Štefana Uhra. A dva filmy Jozefa Zachara, a to dobrodružný príbeh zo 17. storočia Sebechlebskí hudci (1975) a dramatický príbeh o chlapskej cti Očovské pastorále (1973).

Záber z filmu Perinbaba. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Perinbaba. Foto: archív SFÚ

Rozprávky aj komédie

K divácky obľúbeným titulom nielen cez Vianoce patrí aj film o legendárnom ľudovom hrdinovi Pacho, hybský zbojník. Úsmevnú zbojnícku féeriu Martina Ťapáka čerpá z tradície ľudového humoru. Tento rok ju uvedie televízia Markíza. Okrem nej divákom ponúkne aj Ťapákove rozprávky Popolvár najväčší na svete o troch kráľovských bratoch, ktorí vyslobodia zo zajatia princeznú Láskykvet, a Plavčík a Vratko o chlapcovi, ktorý priplával po vode. Na obrazovky televízie tiež zavítajú rozprávky Kráľ Drozdia brada (1984) Miloslava Luthera o krásnej, ale pyšnej princeznej Anne, Soľ nad zlato (1982) Martina Hollého o sile ľudskej lásky, ktorá sa premietne na Štedrý deň, a Nebojsa (1988) Juliusa Matulu o odvážnom putovaní smelého drevorubača.

Televízia odvysiela aj komédiu o partii záletných drevorubačov Nevera po slovensky (1980) Juraja Jakubiska. Na kanáli Klasik TV Markíza divákom ponúkne filmy Martina Hollého z prostredia Vysokých Tatier Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). Uvedie aj historickú drámu Paľa Bielika Majster kat (1966), hudobný film Rabaka (1989) a komédiu Utekajme už ide (1986) Dušana Rapoša. Do programu zaradila tiež veselohru Jána Lacka o troch vášnivých športkároch Šťastie príde v nedeľu (1958).

Klasika v televíznom programe STVR

Verejnoprávna Slovenská televízia a rozhlas bude na Štedrý deň vysielať rozprávku Stanislava Párnického Šípová Ruženka o princeznej, ktorá neušla kliatbe trinástej sudičky. Počas sviatkov uvedie aj rozprávku Sedem jednou ranou (1988) Dušana Trančíka. Hovorí o šikovnom krajčírovi, ktorý nielen jednou ranou zabil sedem múch, ale aj získal kráľovstvo a ruku princeznej. Nová stanica Kanal 1, ktorá vznikla po ukončení vysielania TV Spark, do svojho programu počas sviatočných dní tiež zaradila klasické filmy. Uvedie lyricko-komediálny film Jeden deň pre starú paniu (1966) Martina Hollého o láske, rodičovskom puritánstve, nečakaných životných situáciách i o tom, že aj tá najzamotanejšia situácia môže mať dobrý koniec. Vysielať bude aj baladický príbeh Jána Lacka Ďaleko je do neba (1972). Odohráva sa na slovenských kopaniciach v období 20. rokov minulého storočia.

Slovenské filmy v Česku

Česká televízia má zo zbierok SFÚ pre svojich divákov pripravené tri diela. Divákom ponúkne Jakubiskovu rozprávku Perinbaba, Ťapákov film Popolvár najväčší na svete a orientálnu rozprávku o lenivom krajčírskom tovarišovi Falošný princ (1984) Dušana Rapoša. Kanál CS Film prinesie film Štefana Uhra Zlaté časy (1978). Vracia sa do obdobia posledných dní druhej svetovej vojny očami detí. Uvedie tiež kriminálny film zachytávajúci prácu bezpečnostných orgánov Akcia Edelstein (1986) Zora Záhona. A odvysiela aj psychologickú drámu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Do posledného dychu (1976) Jozefa Režuchu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Na udeľovaní Igricov ocenili mnoho skvelých filmových osobností slovenskej kinematografie. No ako slávnostné podujatie večer vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore dôrazne hovoril aj o svojej manželke Zuzane Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články