televízny program Vianoce 2025 Záber z filmu Pacho, hybský zbojník. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Slovenské a české televízie počas celého roka vysielajú filmy zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). No stalo sa už tradíciou, že počas vianočných a novoročných sviatkov je nádielka klasických diel zo SFÚ o niečo bohatšia. Na obrazovky tento rok opäť zavítajú obľúbené rozprávky Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska, Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982) Martina Ťapáka. Takisto Šípová Ruženka (1990) Stanislava Párnického či Ťapákova komédia Pacho, hybský zbojník (1975). Spolu televízie odvysielajú 25 titulov, väčšina z nich bola digitálne reštaurovaná v digitalizačnom pracovisku SFÚ.

K najobľúbenejším vianočným snímkam patrí filmová rozprávka Juraja Jakubiska Perinbaba o starenke, ktorá sa starala o sneh, a o Jakubovi, ktorý sa nebál smrti. Tento príbeh zachytávajúci túžbu človeka po šťastí, porozumení a láske, snahu prekonať ťažkosti a zvíťaziť nad smrťou uvedie na Štedrý deň televízia JOJ. Tá počas sviatkov odvysiela aj tragikomédiu z východoslovenského regiónu Pásla kone na betóne (1982) Štefana Uhra. A dva filmy Jozefa Zachara, a to dobrodružný príbeh zo 17. storočia Sebechlebskí hudci (1975) a dramatický príbeh o chlapskej cti Očovské pastorále (1973).

Záber z filmu Perinbaba. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Perinbaba. Foto: archív SFÚ

Rozprávky aj komédie

K divácky obľúbeným titulom nielen cez Vianoce patrí aj film o legendárnom ľudovom hrdinovi Pacho, hybský zbojník. Úsmevnú zbojnícku féeriu Martina Ťapáka čerpá z tradície ľudového humoru. Tento rok ju uvedie televízia Markíza. Okrem nej divákom ponúkne aj Ťapákove rozprávky Popolvár najväčší na svete o troch kráľovských bratoch, ktorí vyslobodia zo zajatia princeznú Láskykvet, a Plavčík a Vratko o chlapcovi, ktorý priplával po vode. Na obrazovky televízie tiež zavítajú rozprávky Kráľ Drozdia brada (1984) Miloslava Luthera o krásnej, ale pyšnej princeznej Anne, Soľ nad zlato (1982) Martina Hollého o sile ľudskej lásky, ktorá sa premietne na Štedrý deň, a Nebojsa (1988) Juliusa Matulu o odvážnom putovaní smelého drevorubača.

Televízia odvysiela aj komédiu o partii záletných drevorubačov Nevera po slovensky (1980) Juraja Jakubiska. Na kanáli Klasik TV Markíza divákom ponúkne filmy Martina Hollého z prostredia Vysokých Tatier Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). Uvedie aj historickú drámu Paľa Bielika Majster kat (1966), hudobný film Rabaka (1989) a komédiu Utekajme už ide (1986) Dušana Rapoša. Do programu zaradila tiež veselohru Jána Lacka o troch vášnivých športkároch Šťastie príde v nedeľu (1958).

Klasika v televíznom programe STVR

Verejnoprávna Slovenská televízia a rozhlas bude na Štedrý deň vysielať rozprávku Stanislava Párnického Šípová Ruženka o princeznej, ktorá neušla kliatbe trinástej sudičky. Počas sviatkov uvedie aj rozprávku Sedem jednou ranou (1988) Dušana Trančíka. Hovorí o šikovnom krajčírovi, ktorý nielen jednou ranou zabil sedem múch, ale aj získal kráľovstvo a ruku princeznej. Nová stanica Kanal 1, ktorá vznikla po ukončení vysielania TV Spark, do svojho programu počas sviatočných dní tiež zaradila klasické filmy. Uvedie lyricko-komediálny film Jeden deň pre starú paniu (1966) Martina Hollého o láske, rodičovskom puritánstve, nečakaných životných situáciách i o tom, že aj tá najzamotanejšia situácia môže mať dobrý koniec. Vysielať bude aj baladický príbeh Jána Lacka Ďaleko je do neba (1972). Odohráva sa na slovenských kopaniciach v období 20. rokov minulého storočia.

Slovenské filmy v Česku

Česká televízia má zo zbierok SFÚ pre svojich divákov pripravené tri diela. Divákom ponúkne Jakubiskovu rozprávku Perinbaba, Ťapákov film Popolvár najväčší na svete a orientálnu rozprávku o lenivom krajčírskom tovarišovi Falošný princ (1984) Dušana Rapoša. Kanál CS Film prinesie film Štefana Uhra Zlaté časy (1978). Vracia sa do obdobia posledných dní druhej svetovej vojny očami detí. Uvedie tiež kriminálny film zachytávajúci prácu bezpečnostných orgánov Akcia Edelstein (1986) Zora Záhona. A odvysiela aj psychologickú drámu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Do posledného dychu (1976) Jozefa Režuchu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články