televízny program Vianoce 2025 Záber z filmu Pacho, hybský zbojník. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Slovenské a české televízie počas celého roka vysielajú filmy zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). No stalo sa už tradíciou, že počas vianočných a novoročných sviatkov je nádielka klasických diel zo SFÚ o niečo bohatšia. Na obrazovky tento rok opäť zavítajú obľúbené rozprávky Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska, Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982) Martina Ťapáka. Takisto Šípová Ruženka (1990) Stanislava Párnického či Ťapákova komédia Pacho, hybský zbojník (1975). Spolu televízie odvysielajú 25 titulov, väčšina z nich bola digitálne reštaurovaná v digitalizačnom pracovisku SFÚ.

K najobľúbenejším vianočným snímkam patrí filmová rozprávka Juraja Jakubiska Perinbaba o starenke, ktorá sa starala o sneh, a o Jakubovi, ktorý sa nebál smrti. Tento príbeh zachytávajúci túžbu človeka po šťastí, porozumení a láske, snahu prekonať ťažkosti a zvíťaziť nad smrťou uvedie na Štedrý deň televízia JOJ. Tá počas sviatkov odvysiela aj tragikomédiu z východoslovenského regiónu Pásla kone na betóne (1982) Štefana Uhra. A dva filmy Jozefa Zachara, a to dobrodružný príbeh zo 17. storočia Sebechlebskí hudci (1975) a dramatický príbeh o chlapskej cti Očovské pastorále (1973).

Záber z filmu Perinbaba. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Perinbaba. Foto: archív SFÚ

Rozprávky aj komédie

K divácky obľúbeným titulom nielen cez Vianoce patrí aj film o legendárnom ľudovom hrdinovi Pacho, hybský zbojník. Úsmevnú zbojnícku féeriu Martina Ťapáka čerpá z tradície ľudového humoru. Tento rok ju uvedie televízia Markíza. Okrem nej divákom ponúkne aj Ťapákove rozprávky Popolvár najväčší na svete o troch kráľovských bratoch, ktorí vyslobodia zo zajatia princeznú Láskykvet, a Plavčík a Vratko o chlapcovi, ktorý priplával po vode. Na obrazovky televízie tiež zavítajú rozprávky Kráľ Drozdia brada (1984) Miloslava Luthera o krásnej, ale pyšnej princeznej Anne, Soľ nad zlato (1982) Martina Hollého o sile ľudskej lásky, ktorá sa premietne na Štedrý deň, a Nebojsa (1988) Juliusa Matulu o odvážnom putovaní smelého drevorubača.

Televízia odvysiela aj komédiu o partii záletných drevorubačov Nevera po slovensky (1980) Juraja Jakubiska. Na kanáli Klasik TV Markíza divákom ponúkne filmy Martina Hollého z prostredia Vysokých Tatier Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). Uvedie aj historickú drámu Paľa Bielika Majster kat (1966), hudobný film Rabaka (1989) a komédiu Utekajme už ide (1986) Dušana Rapoša. Do programu zaradila tiež veselohru Jána Lacka o troch vášnivých športkároch Šťastie príde v nedeľu (1958).

Klasika v televíznom programe STVR

Verejnoprávna Slovenská televízia a rozhlas bude na Štedrý deň vysielať rozprávku Stanislava Párnického Šípová Ruženka o princeznej, ktorá neušla kliatbe trinástej sudičky. Počas sviatkov uvedie aj rozprávku Sedem jednou ranou (1988) Dušana Trančíka. Hovorí o šikovnom krajčírovi, ktorý nielen jednou ranou zabil sedem múch, ale aj získal kráľovstvo a ruku princeznej. Nová stanica Kanal 1, ktorá vznikla po ukončení vysielania TV Spark, do svojho programu počas sviatočných dní tiež zaradila klasické filmy. Uvedie lyricko-komediálny film Jeden deň pre starú paniu (1966) Martina Hollého o láske, rodičovskom puritánstve, nečakaných životných situáciách i o tom, že aj tá najzamotanejšia situácia môže mať dobrý koniec. Vysielať bude aj baladický príbeh Jána Lacka Ďaleko je do neba (1972). Odohráva sa na slovenských kopaniciach v období 20. rokov minulého storočia.

Slovenské filmy v Česku

Česká televízia má zo zbierok SFÚ pre svojich divákov pripravené tri diela. Divákom ponúkne Jakubiskovu rozprávku Perinbaba, Ťapákov film Popolvár najväčší na svete a orientálnu rozprávku o lenivom krajčírskom tovarišovi Falošný princ (1984) Dušana Rapoša. Kanál CS Film prinesie film Štefana Uhra Zlaté časy (1978). Vracia sa do obdobia posledných dní druhej svetovej vojny očami detí. Uvedie tiež kriminálny film zachytávajúci prácu bezpečnostných orgánov Akcia Edelstein (1986) Zora Záhona. A odvysiela aj psychologickú drámu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Do posledného dychu (1976) Jozefa Režuchu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Áčko 2026 Záber z filmu Mesto noci režiséra Richarda Miklošiho. Foto: FTF VŠMU

Áčko oslavuje 30 rokov filmami aj bohatým sprievodným programom

Filmový festival študentských filmov Áčko oslávi tento rok svoje 30. výročie. Jubilejný ročník s témou Optika času sa na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave koná od 20. do 24. októbra 2026. Tradične ponúkne ponúkne súťažné projekcie, diskusie, workshopy, masterclassy a ďalší sprievodný program. Organizátori pozývajú na festival nielen študentov a študentky filmových škôl či filmových profesionálov, ale aj širokú verejnosť. Vstup na všetky podujatia festivalu je bezplatný. „Čas je ústredným motívom 30. ročníka Áčka. Vo filme totiž nie je iba chronologickým sledom udalostí, ale aj výrazovým prostriedkom, ktorý ovplyvňuje atmosféru, emócie a význam príbehu. Film dokáže čas zastaviť, zrýchliť, opakovať aj preskočiť a v priebehu niekoľkých minút obsiahnuť celé roky života. Téma Optika času – v živote, škole aj vo filme sa preto premietne aj do štruktúry súťažného programu. Študentské filmy budú uvedené v štyroch tematických pásmach, ktoré predstavujú rôzne spôsoby vnímania a zobrazovania času,“ uvádzajú organizátori. Pásmo s titulom Trvanie predstaví filmy, v ktorých sa čas vracia, opakuje a uzatvára do slučiek. Blok Zastavené hodiny sa zameriava na okamihy, v ktorých postavy prestávajú vnímať čas ako plynulý pohyb. Pásmo nazvané Medzičas prinesie príbehy postáv nachádzajúcich sa na pomyselnom prahu medzi jednotlivými etapami života. A Spomienky a zabudnutia sa vracajú do minulosti spomienkami...
Prameň shortlist Éva Bandor a Simona Boledovičová vo filme Prameň. Foto: Punkchart films

Prameň zaradili na shortlist hraných filmov Európskych filmových cien

Film Ivana Ostrochovského Prameň vybrala Európska filmová akadémia na shortlist hraných snímok, ktoré sa uchádzajú o Európsku filmovú cenu. Dostal sa tak medzi 46 európskych filmov, ktoré akadémia do výberu zaradila. Sú medzi nimi aj filmy režisérov ako Pedro Almodóvar, Lukas Dhont, Paweł Pawlikowski, Cristian Mungiu, Werner Herzog či Andrej Zvjagincev. Režisér a spoluautor scenára filmu Prameň Ivan Ostrochovský už samotný výber filmu do shortlistu považuje za výnimočný úspech. „Je to pre mňa vždy taký malý zázrak, keď sa akémukoľvek slovenskému filmu podarí uspieť v záplave tisícok filmov, ktoré každoročne vznikajú po celom svete. Napriek tomu, že patríme medzi najmenšie európske kinematografie, darí sa nám prinášať dôležité témy a spracúvať ich spôsobom, ktorý dokáže rezonovať aj za hranicami našej krajiny. Chcem sa poďakovať všetkým inštitúciám a ľuďom, ktorí pomohli náš film realizovať. Osobitne našim koprodukčným partnerom – českému producentovi Pavlovi Strnadovi a maďarskej producentke Juli Berkes,“ povedal Ostrochovský. „Naša spolupráca je pre mňa dôkazom, aké dôležité a nevyhnutné je, aby filmári v našej časti Európy spájali svoje sily. Najväčšiu radosť však mám z toho, že príbeh rómskych žien, ktorých utrpenie zostávalo desaťročia na okraji spoločenského záujmu, dokáže dnes osloviť divákov aj ďaleko za hranicami strednej Európy,“ dodal. To, či film Prameň...
Zomrieť a žiť Záber z filmu Zomrieť a žiť. Foto: Continental film

Bojujú a učia sa žiť. Portrét celej generácie Ukrajincov

Časozberná dokumentárna snímka Zomrieť a žiť vznikala vyše desaťročie. Sleduje trojicu ukrajinských dobrovoľníkov Šachtu, Pottera a Dancera, ktorí v roku 2014 odišli bojovať na východ Ukrajiny. Režisérka Yuliia Hontaruk ich však nakrúcala nielen na fronte, ale aj po tom, ako sa vrátili domov a hľadali znovu uplatnenie v civilnom živote. Dokument, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Lotyšska a Slovenska je od štvrtka 15. októbra v slovenských kinách. Film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru tento rok v júli na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festival pricestovali aj všetci traja protagonisti filmu spolu s ich rodinami. „Bol to naozaj veľmi dojemný moment. Tvrdili, že je to prvýkrát za päť rokov, kedy vôbec mali kvázi ,dovolenkuʻ,“ povedala počas slovenskej premiéry filmu v septembri na festivale Cinematik slovenská koproducentka dokumentu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Pre mňa bolo veľkou cťou spolupracovať na tomto filme a koprodukovať ho. Musím povedať, že mám obrovský obdiv voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí bojujú za svoju vlasť,“ dodala Krnáčová. Trojica obyčajných Ukrajincov vzala v roku 2014 do rúk zbrane a išli brániť svoju vlasť. Na fronte ich Yuliia Hontaruk sledovala vyše dva roky. Pokračovala, aj keď sa vracali k rodinám a k životu, v ktorom si po vojnovej skúsenosti ťažko hľadali svoje miesto. A potom prišiel rok 2022 a ruská invázia. Film tak zachytáva 12...
Zobraziť všetky články