slovenský dokumentárny film 2025 Ji.hlava 2025 ceny Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded
Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava 2025 má svojich víťazov. Bodovala aj slovenská produkcia.

„Dokumentárne filmy sú časovou schránkou pre budúce generácie, ktoré vďaka nim pochopia, ako sme premýšľali a ako sme sa rozhodovali.“ Aj tieto slová odzneli z úst Mareka Hovorku, riaditeľa Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Už 29. ročník prestížneho podujatia sa konal minulý týždeň v Jihlave. Slovenská dokumentárna tvorba neodišla bez ocenenia.

Najlepším domácim koprodukčným dokumentom sa stal Čas do zásahu ukrajinského režiséra Vitalija Manského. V hodnotení odznelo, aké zásadné je jeho pripomenutie, že vojna na Ukrajine sa nekončí a rovnako by nikdy nemala skončiť naša potreba jej úprimnej reflexie.

Cenu za najvýraznejší svetový dokument si v kategórii Opus Bonum odniesla poľská režisérka Natalie Koniarz za snímku Striebro. Jej film, ocenený aj finančnou odmenou desať tisíc dolárov, zhmotňuje problémy ako sú kolonializmus a ekonomická nerovnosť cez smutný príbeh o nehostinnom mieste na povrchu Mesiaca. Film získal aj ocenenie za najlepšiu kameru.

Letopis pomáha zapamätať si pominuteľné okamihy

V sekcii Česká radosť si Cenu za najlepšiu kameru odniesol Letopis slovenského režiséra a kameramana Martina Kollara. „Prejavil sa ako pozorný a trpezlivý, ale rovnako ukázal aj zmysel pre širší kontext presahujúcu pohľad jednotlivca. Kollarov Letopis nám pomáha zapamätať si pominuteľné okamihy posledných ôsmich rokov, ako aj introspektívne pátrať vo vlastnej pamäti, hľadať aj vo svojich životoch myšlienky malých a veľkých dejov. Zábery kamery sú univerzálne, ale svojím spôsobom aj oltárne, meditatívne a pritom často prosté a civilné. A akokoľvek sa kamera od subjektov dištancuje, je stále empatická,“ vyjadrila sa medzinárodná porota.

Záber z dokumentu Pauly Malinowskej Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu. Foto: paulamalinowska.com
Záber z dokumentu Pauly Malinowskej Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu. Foto: paulamalinowska.com

Zvláštne uznanie udelila porota aj slovenskému filmu Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu, ktorého autorkou je digitálna umelkyňa a fotografka Paula Malinowska. Toto dielo podľa jednoznačného názoru poroty spája lyriku a vedu a „tká surrealistický príbeh pripomínajúci sci-fi, čo nás napokon privádza späť ku krehkej kráse nášho prírodného sveta“.

Ji.hlava ceny 2025

  • OPUS BONUM
  • Najlepší medzinárodný dokumentárny film: Natalia Koniarz, Stříbro
  • I. Zvláštne uznanie: Jean Boiron-Lajous, Propasti a zázraky
  • II. Zvláštne uznenie: Hilary Powell, Dan Edelstyn, Elektrárna
  • Cena za najlepší film zo strednej a východnej Európy: Lisa Polster, Návratové centrum Bürglkopf
  • Cena za najlepší film z visegrádskeho regiónu: Natalia Koniarz, Stříbro
  • Cena za originálny prístup: Diego Hernández, Střecha bez nebes
  • Cena za najlepší strih: Xavier Sirven, Propasti a zázraky
  • Cena za najlepšiu kameru: Stanisław Cuske, Stříbro
  • Cena za najlepší zvukový design: Henry Sims, Oslí krása
  • Cena študentskej poroty: Peter Mettler, Dokud roste zelená tráva: Deník v sedmi částech
  • PRVNÍ SVĚTLA
  • Hlavná cena: Yudi Zhu, Tak blízko, tak daleko
  • Zvláštne uznanie: Karel Malkoun, Kočky, moře a všechno mezi tím.
  • Cena za nejlepšiu kameru: Ludmila Cimbůrková, Maja Penčič, Minimum lásky
  • Cena za originálny prístup: Raaed Al Kour, Chuť soli
  • SVĚDECTVÍ
  • Najlepšie filmové svedectvo: Sammy Baloji, Strom autenticity
  • Zvláštne uznanie: Amber Fares, Jaképak soužití, sakra!
  • Zvláštne uznánie pre najlepší film o politike: Joanna Grudzinska, Polsko proti dějinám
  • Zvláštne uznanie pre najlepší film o poznaní: Åse Svenheim Drivenes, Dospívání přerušeno
  • FASCINACE
  • Hlavná cena: Fredj Moussa, Země Berberů
  • I. Zvláštne uznanie: Mario Blaconà, Průhlednosti
  • II. Zvláštne uznanie: Paula Malinowska, Větvící se světlo a záblesky úsvitu
  • EXPRMNTL.CZ
  • Hlavná cena: Nebe Motýlová, malý film o znásilnění
  • Zvláštne uznanie: Zbyněk Baladrán, The Totalitarian Society of the Image
  • CENA PUBLIKA
  • Pan Nikto proti Putinovi
  • ČESKÁ RADOST
  • Hlavná cena: Vitalij Manskij, Čas do zásahu
  • Zvláštne uznanie: Martin Trabalík, Co s Péťou?
  • Cena za najlepší strih: Michal Böhm, Osm milimetrů rodiny
  • Cena za najlepší zvukový design: Martin Stýblo, Kaprálová
  • Cena za najlepšiu kameru: Martin Kollar, Letopis
  • Cena za originálny prístup: Jan Strejcovský, Má to cenu!?
  • Cena študentskej poroty: Martin Trabalík, Co s Péťou?
  • CENA ZA NAJLEPŠÍ VR PROJEKT
  • Hlavná cena: Caroline Poggi, Jonathan Vinel, Výbušná dívka
  • Zvláštne uznanie: Sjors Swierstra, Ivanna Khitsinska, Útočiště
  • Zvláštne uznanie: Shiuan Yan, Trans-kompozice
  • KRÁTKÁ RADOST
  • Gabriele Neudecker, wedLOCK tradWIFE
  • CENA ZA PRÍNOS SVETOVEJ KINEMATOGRAFII
  • Fundación Grupo Ukamau
  • Cena za najlepšiu dokumentárnu knihu
  • Důstojnost, Petr Třešňák (Dokořán, 2024)
Autor:

Záber z filmu Letopis. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Český lev Gramatová Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov

České levy pre Katarínu Gramatovú aj Raději zešílet v divočině

Slovenská režisérka Katarína Gramatová získala Českého leva za réžiu svojho celovečerného debutu Hore je nebo, v doline som ja. Snímka bola nominovaná aj v kategórii najlepší celovečerný hraný film. Spolu mala sedem nominácií. Najlepším celovečerným hraným filmom roka sa podľa hlasovania českých akademikov stalo česko-slovensko-talianske road-movie Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Slovenským koproducentom filmu je Jakub Viktorín. V poradí 33. ročník cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev tak Karavan 14. marca otvoril aj uzavrel. Hneď prvú cenu večera si totiž odniesla slovenská herečka Juliána Brutovská. V Karavane stvárnila slobodomyseľnú Zuzu, ktorá skríži cestu slobodnej matke a jej synovi s mentálnym hendikepom. Karavan napokon získal dve ceny, celkovo mal 11 nominácií. Najviac, spolu až 15 nominácií, mal Franz režisérky Agnieszky Holland, ktorého hlavnou postavou je Franz Kafka. Za jeho stvárnenie si cenu odniesol nemecký herec Idan Weiss. Franz počas večera získal najviac cien. Českého leva si odniesol aj v kategóriách kostýmy, masky a scénografia. 3 x Český lev pre Raději zešílet v divočině Tri sošky si odniesol česko-slovenský dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Patrí mu Český lev v kategórii najlepší celovečerný dokumentárny film, strih (Máté Csuport, Šimon Hájek) a kamera (Dušan Husár, Miro Remo). Kameraman Dušan Husár v ďakovnej reči upozornil na situáciu kultúrnych centier na Slovensku a na zbierku Kultúra...
Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Zobraziť všetky články