Ji.hlava 2025 ceny Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded

V Jihlave ocenili Kollarov Letopis aj surrealizmus Pauly Malinowskej

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava 2025 má svojich víťazov. Bodovala aj slovenská produkcia.

„Dokumentárne filmy sú časovou schránkou pre budúce generácie, ktoré vďaka nim pochopia, ako sme premýšľali a ako sme sa rozhodovali.“ Aj tieto slová odzneli z úst Mareka Hovorku, riaditeľa Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Už 29. ročník prestížneho podujatia sa konal minulý týždeň v Jihlave. Slovenská dokumentárna tvorba neodišla bez ocenenia.

Najlepším domácim koprodukčným dokumentom sa stal Čas do zásahu ukrajinského režiséra Vitalija Manského. V hodnotení odznelo, aké zásadné je jeho pripomenutie, že vojna na Ukrajine sa nekončí a rovnako by nikdy nemala skončiť naša potreba jej úprimnej reflexie.

Cenu za najvýraznejší svetový dokument si v kategórii Opus Bonum odniesla poľská režisérka Natalie Koniarz za snímku Striebro. Jej film, ocenený aj finančnou odmenou desať tisíc dolárov, zhmotňuje problémy ako sú kolonializmus a ekonomická nerovnosť cez smutný príbeh o nehostinnom mieste na povrchu Mesiaca. Film získal aj ocenenie za najlepšiu kameru.

Letopis pomáha zapamätať si pominuteľné okamihy

V sekcii Česká radosť si Cenu za najlepšiu kameru odniesol Letopis slovenského režiséra a kameramana Martina Kollara. „Prejavil sa ako pozorný a trpezlivý, ale rovnako ukázal aj zmysel pre širší kontext presahujúcu pohľad jednotlivca. Kollarov Letopis nám pomáha zapamätať si pominuteľné okamihy posledných ôsmich rokov, ako aj introspektívne pátrať vo vlastnej pamäti, hľadať aj vo svojich životoch myšlienky malých a veľkých dejov. Zábery kamery sú univerzálne, ale svojím spôsobom aj oltárne, meditatívne a pritom často prosté a civilné. A akokoľvek sa kamera od subjektov dištancuje, je stále empatická,“ vyjadrila sa medzinárodná porota.

Záber z dokumentu Pauly Malinowskej Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu. Foto: paulamalinowska.com
Záber z dokumentu Pauly Malinowskej Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu. Foto: paulamalinowska.com

Zvláštne uznanie udelila porota aj slovenskému filmu Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu, ktorého autorkou je digitálna umelkyňa a fotografka Paula Malinowska. Toto dielo podľa jednoznačného názoru poroty spája lyriku a vedu a „tká surrealistický príbeh pripomínajúci sci-fi, čo nás napokon privádza späť ku krehkej kráse nášho prírodného sveta“.

Ji.hlava ceny 2025

  • OPUS BONUM
  • Najlepší medzinárodný dokumentárny film: Natalia Koniarz, Stříbro
  • I. Zvláštne uznanie: Jean Boiron-Lajous, Propasti a zázraky
  • II. Zvláštne uznenie: Hilary Powell, Dan Edelstyn, Elektrárna
  • Cena za najlepší film zo strednej a východnej Európy: Lisa Polster, Návratové centrum Bürglkopf
  • Cena za najlepší film z visegrádskeho regiónu: Natalia Koniarz, Stříbro
  • Cena za originálny prístup: Diego Hernández, Střecha bez nebes
  • Cena za najlepší strih: Xavier Sirven, Propasti a zázraky
  • Cena za najlepšiu kameru: Stanisław Cuske, Stříbro
  • Cena za najlepší zvukový design: Henry Sims, Oslí krása
  • Cena študentskej poroty: Peter Mettler, Dokud roste zelená tráva: Deník v sedmi částech
  • PRVNÍ SVĚTLA
  • Hlavná cena: Yudi Zhu, Tak blízko, tak daleko
  • Zvláštne uznanie: Karel Malkoun, Kočky, moře a všechno mezi tím.
  • Cena za nejlepšiu kameru: Ludmila Cimbůrková, Maja Penčič, Minimum lásky
  • Cena za originálny prístup: Raaed Al Kour, Chuť soli
  • SVĚDECTVÍ
  • Najlepšie filmové svedectvo: Sammy Baloji, Strom autenticity
  • Zvláštne uznanie: Amber Fares, Jaképak soužití, sakra!
  • Zvláštne uznánie pre najlepší film o politike: Joanna Grudzinska, Polsko proti dějinám
  • Zvláštne uznanie pre najlepší film o poznaní: Åse Svenheim Drivenes, Dospívání přerušeno
  • FASCINACE
  • Hlavná cena: Fredj Moussa, Země Berberů
  • I. Zvláštne uznanie: Mario Blaconà, Průhlednosti
  • II. Zvláštne uznanie: Paula Malinowska, Větvící se světlo a záblesky úsvitu
  • EXPRMNTL.CZ
  • Hlavná cena: Nebe Motýlová, malý film o znásilnění
  • Zvláštne uznanie: Zbyněk Baladrán, The Totalitarian Society of the Image
  • CENA PUBLIKA
  • Pan Nikto proti Putinovi
  • ČESKÁ RADOST
  • Hlavná cena: Vitalij Manskij, Čas do zásahu
  • Zvláštne uznanie: Martin Trabalík, Co s Péťou?
  • Cena za najlepší strih: Michal Böhm, Osm milimetrů rodiny
  • Cena za najlepší zvukový design: Martin Stýblo, Kaprálová
  • Cena za najlepšiu kameru: Martin Kollar, Letopis
  • Cena za originálny prístup: Jan Strejcovský, Má to cenu!?
  • Cena študentskej poroty: Martin Trabalík, Co s Péťou?
  • CENA ZA NAJLEPŠÍ VR PROJEKT
  • Hlavná cena: Caroline Poggi, Jonathan Vinel, Výbušná dívka
  • Zvláštne uznanie: Sjors Swierstra, Ivanna Khitsinska, Útočiště
  • Zvláštne uznanie: Shiuan Yan, Trans-kompozice
  • KRÁTKÁ RADOST
  • Gabriele Neudecker, wedLOCK tradWIFE
  • CENA ZA PRÍNOS SVETOVEJ KINEMATOGRAFII
  • Fundación Grupo Ukamau
  • Cena za najlepšiu dokumentárnu knihu
  • Důstojnost, Petr Třešňák (Dokořán, 2024)
Autor:

Záber z filmu Letopis. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články