„Príbehu Amerikánky sa učím porozumieť už 25 rokov. Samozrejme, s prestávkami na kávu a cigarety,“ hovorí režisér Viktor Tauš, ktorý o nej po prvýkrát napísal do denníka v apríli 2000. Amerikánka je žena, ktorú stretol v čase, keď žil na ulici ako človek bez domova. „Boli sme súčasťou prvej generácie obetí slobody. Ľudia bez domova, to boli vtedy predovšetkým tisíce detí, ktoré vyrastali samé, bez rodičov, v socialistických detských domovoch,“ spomína režisér na neľahké časy.

recenzia Amerikánka

Hrdinka príbehu, Ema Černá, na svojej ceste zdolá útrapy detského domova, pestúnskej starostlivosti aj nápravného zariadenia. Rok 1989 prináša slobodu nielen Československu, ale aj Eme. Má 18 rokov a konečne si môže začať robiť to, čo chce. Lenže stigma, ktorú si v sebe nesie, ovplyvňuje jej život naďalej. Ilúzia otca žijúceho v Amerike, myšlienka, ku ktorej dlho utiekala, mizne a ona sa musí naučiť vyrovnávať aj s vlastnými chybami. Musí prijať svoj osud a premeniť predstavu snovej Ameriky sama do seba. „Amerikánka je taký český Mauglí. Len bola namiesto džungle plnej zvierat opustená v betónovej džungli plnej Čechoslovákov. Dlho som bol v jej svete Mauglím. Nevedel som ako, ale vedel som, že toto je ten jeden príbeh v mojom živote, ktorý potrebujem vyrozprávať. Príbeh o nádeji a sile dospelosti, ktorá k nájdeniu šťastia nepotrebuje uistenie o dobrom konci,“ hovorí v presskite Viktor Tauš. Napísal mnoho verzií scenára, až kým našiel ten, s ktorým sa stotožnil. „Celkovo mám 18 verzií písaných s ešte väčším počtom autorov. Jedna z tých verzií dokonca vyhrala cenu Krzystofa Kieślowského – doposiaľ jedinú, ktorú udelili českým autorom, ale ja som ju vyhodil. Nie tú cenu, ale scenár, pretože sa mi nedarilo a nedarilo a nedarilo nájsť kľúč, ako chcem tento príbeh vyrozprávať.“

Tauš vo filme nakoniec pracuje s dávnymi spomienkami ako s hmlistými obrazmi z hlbín ríše fantázie. Dospelá žena sa ponára do spletitého labyrintu svojej pamäti a pomaly skladá vlastný príbeh opusteného dievčaťa. Podľa tvorcov film po vizuálnej stránke zaujme výraznou dávkou extravagancie, no zároveň precíznosťou v každom detaile. Kombinuje skutočný príbeh, autentických detských hrdinov s imaginatívnym fikčným svetom. „Amerikánka mi pomohla spojiť dva zdanlivo rozdielne svety. Vrátila mi, vo mne opustený, svet výtvarného umenia a vniesla svetlo do pomaly sa vyprázdňujúceho sveta audiovízie. Ale hlavne mi pomohla formulovať otázku, čo vlastne znamená formulácia vizuálnej podoby reality,“ prezradil v materiáloch k filmu dizajnér Jan Kadlec, ktorý vytvoril kostýmy i scénickú výpravu k filmu.

Hrdinku filmu stvárňujú tri herečky – Klára Kitto, Julia Šoucová a Pavla Beretová. Každá ju stvárňuje v inej životnej fáze. Vo filme účinkuje aj viacero detí, ktoré na vlastnej koži okúsili život v detskom domove. Postavy matky Amerikánky sa zhostila herečka Lucia Žáčková, ďalej sa vo filme predstavia Klára Melíšková, Tomas Sean Pšenička, Magdaléna Borová, Vladimír Javorský, Zuzana Mauréry, Zuzana Kronerová, a 350 detí.

„Kedysi mi niekto povedal, že príslovie ,Skomplikoval si život tak, že mu smrť bola skutočným vyslobodením,ʻ v mojom prípade hádam skutočne platí. Dramaturg filmu Václav Dejčmar zase hovorí: ,Ak chceme, aby dnes ľudia o niečom skutočne premýšľali, je potrebné zaujať extrémny postoj.ʻ Jednu z tých vecí chcem mať na náhrobku. S logom Amerikánky,“ uzatvára režisér.