Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia
Písmo: A- | A+

Keď režisérka Hana Nováková počula historku o tom, ako sa do vtedy ešte socialistického Československa spontánne vrátili dávno vyhubené losy, zaujalo ju to natoľko, že sa v piatom ročníku na FAMU rozhodla o tom nakrútiť film. Tak vznikla česko-slovenská dokumentárna snímka Amoosed: losia odysea. Po premiére na MFDF Ji.hlava príchádza od 4. novembra do slovenských kín.

Ústrednou linkou snímky je to, ako losy premenili život a pohľad na prírodu všetkým postavám, ktorým skrížili cestu. A to naprieč krajinami. To čo som s bizarným párnokopytníkom z bažín a mokradí zažila ja, sa dávno predo mnou prihodilo mnohým ďalším: českému zoológovi a českému veterinárovi, ruskému laserovému fyzikovi z losej domestikačnej stanice, švédskemu obchodníkovi s drevom a nórskym a kanadským lovcom. Jediní ľudia, ktorým nikto otvárať oči nemusel boli pôvodní obyvatelia Kanady, kmeň Miq´makov, pri ktorých náš film končí. Práve oni sa vzbúrili vo chvíli, keď bieli lovci zastrelili bieleho losa, ich duchovný totem,napísala režisérka Hana Nováková na portáli Dokrevue.

Vo filme Amoosed: losia odysea sleduje ľudí „posadnutých“ losmi. Počas svojho putovania navštívila napríklad ruskú domestikačnú stanicu, kde sa losy už roky márne pokúšajú skrotiť. Navštívila aj švédske losie safari, kde losy spolunažívajú s ľuďmi priamo v domácnostiach. Venuje sa tiež návratu losov po 500 rokoch do bývalého Československa. Zaujíma ju, či existuje niečo ako vnútorné zviera. A odpovedá na otázku, či môže byť volanie tohto zvieraťa natoľko silné, že sa aj človek z Európy vydá po jeho stopách. Ako uvádzajú tvorcovia: „Keď sa človek stretne s losom, jeden z nich sa vždy premení, a obvykle je to človek.

Každý obraz prekvapí

Režisérka hovorí: „Zvieratá vnímam ako našich učiteľov, bytosti, ktoré nás dokážu priviesť späť k prírode. Nesú v sebe dar aj poslanie pripomínať nám, že sme sa od nej vzdialili, odtrhli od jej prirodzeného rytmu a premien ročných období.

Hana Nováková má doktorát z etnozoológie, zároveň vyštudovala dokumentárnu tvorbu na pražskej FAMU. Nakrútila viaceré vedecko-populárne filmy pre Akadému vied ČR. Podieľala sa aj na niekoľkých dokumentárnych seriáloch či televíznych reláciach. Amoosed: losia odysea je jej celovečerný debut. Vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Slovenským koproducentom je Peter Kerekes. „Keď som prvýkrát zažil Hanu Novákovú prezentovať tento projekt, bol to film, ktorý sa nepodobal na nič, čo som dovtedy videl. Myslím si, že divákov poteší hlavne to, že sú každým obrazom neustále prekvapovaní. Film nie je predvídateľný – podobne ako los, aj on kočuje po rozľahlých mentálnych pastvinách. Pred týmto filmom ma losy nezaujímali. Po tomto filme ma nielenže zaujímajú, ale rozmýšľam nad tým, ako sa stať losom,“ povedal Peter Kerekes. 

Amoosed: losia odysea (r. Hana Nováková, Česko/Slovensko, 2025)

Autor:

Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články