Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia
Písmo: A- | A+

Keď režisérka Hana Nováková počula historku o tom, ako sa do vtedy ešte socialistického Československa spontánne vrátili dávno vyhubené losy, zaujalo ju to natoľko, že sa v piatom ročníku na FAMU rozhodla o tom nakrútiť film. Tak vznikla česko-slovenská dokumentárna snímka Amoosed: losia odysea. Po premiére na MFDF Ji.hlava príchádza od 4. novembra do slovenských kín.

Ústrednou linkou snímky je to, ako losy premenili život a pohľad na prírodu všetkým postavám, ktorým skrížili cestu. A to naprieč krajinami. To čo som s bizarným párnokopytníkom z bažín a mokradí zažila ja, sa dávno predo mnou prihodilo mnohým ďalším: českému zoológovi a českému veterinárovi, ruskému laserovému fyzikovi z losej domestikačnej stanice, švédskemu obchodníkovi s drevom a nórskym a kanadským lovcom. Jediní ľudia, ktorým nikto otvárať oči nemusel boli pôvodní obyvatelia Kanady, kmeň Miq´makov, pri ktorých náš film končí. Práve oni sa vzbúrili vo chvíli, keď bieli lovci zastrelili bieleho losa, ich duchovný totem,napísala režisérka Hana Nováková na portáli Dokrevue.

Vo filme Amoosed: losia odysea sleduje ľudí „posadnutých“ losmi. Počas svojho putovania navštívila napríklad ruskú domestikačnú stanicu, kde sa losy už roky márne pokúšajú skrotiť. Navštívila aj švédske losie safari, kde losy spolunažívajú s ľuďmi priamo v domácnostiach. Venuje sa tiež návratu losov po 500 rokoch do bývalého Československa. Zaujíma ju, či existuje niečo ako vnútorné zviera. A odpovedá na otázku, či môže byť volanie tohto zvieraťa natoľko silné, že sa aj človek z Európy vydá po jeho stopách. Ako uvádzajú tvorcovia: „Keď sa človek stretne s losom, jeden z nich sa vždy premení, a obvykle je to človek.

Každý obraz prekvapí

Režisérka hovorí: „Zvieratá vnímam ako našich učiteľov, bytosti, ktoré nás dokážu priviesť späť k prírode. Nesú v sebe dar aj poslanie pripomínať nám, že sme sa od nej vzdialili, odtrhli od jej prirodzeného rytmu a premien ročných období.

Hana Nováková má doktorát z etnozoológie, zároveň vyštudovala dokumentárnu tvorbu na pražskej FAMU. Nakrútila viaceré vedecko-populárne filmy pre Akadému vied ČR. Podieľala sa aj na niekoľkých dokumentárnych seriáloch či televíznych reláciach. Amoosed: losia odysea je jej celovečerný debut. Vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Slovenským koproducentom je Peter Kerekes. „Keď som prvýkrát zažil Hanu Novákovú prezentovať tento projekt, bol to film, ktorý sa nepodobal na nič, čo som dovtedy videl. Myslím si, že divákov poteší hlavne to, že sú každým obrazom neustále prekvapovaní. Film nie je predvídateľný – podobne ako los, aj on kočuje po rozľahlých mentálnych pastvinách. Pred týmto filmom ma losy nezaujímali. Po tomto filme ma nielenže zaujímajú, ale rozmýšľam nad tým, ako sa stať losom,“ povedal Peter Kerekes. 

Amoosed: losia odysea (r. Hana Nováková, Česko/Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 97 587  eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 39 375 eur)
Distribučná premiéra: 4. decembra 2025

Autor:

Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články