Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia
Písmo: A- | A+

Keď režisérka Hana Nováková počula historku o tom, ako sa do vtedy ešte socialistického Československa spontánne vrátili dávno vyhubené losy, zaujalo ju to natoľko, že sa v piatom ročníku na FAMU rozhodla o tom nakrútiť film. Tak vznikla česko-slovenská dokumentárna snímka Amoosed: losia odysea. Po premiére na MFDF Ji.hlava príchádza od 4. novembra do slovenských kín.

Ústrednou linkou snímky je to, ako losy premenili život a pohľad na prírodu všetkým postavám, ktorým skrížili cestu. A to naprieč krajinami. To čo som s bizarným párnokopytníkom z bažín a mokradí zažila ja, sa dávno predo mnou prihodilo mnohým ďalším: českému zoológovi a českému veterinárovi, ruskému laserovému fyzikovi z losej domestikačnej stanice, švédskemu obchodníkovi s drevom a nórskym a kanadským lovcom. Jediní ľudia, ktorým nikto otvárať oči nemusel boli pôvodní obyvatelia Kanady, kmeň Miq´makov, pri ktorých náš film končí. Práve oni sa vzbúrili vo chvíli, keď bieli lovci zastrelili bieleho losa, ich duchovný totem,napísala režisérka Hana Nováková na portáli Dokrevue.

Vo filme Amoosed: losia odysea sleduje ľudí „posadnutých“ losmi. Počas svojho putovania navštívila napríklad ruskú domestikačnú stanicu, kde sa losy už roky márne pokúšajú skrotiť. Navštívila aj švédske losie safari, kde losy spolunažívajú s ľuďmi priamo v domácnostiach. Venuje sa tiež návratu losov po 500 rokoch do bývalého Československa. Zaujíma ju, či existuje niečo ako vnútorné zviera. A odpovedá na otázku, či môže byť volanie tohto zvieraťa natoľko silné, že sa aj človek z Európy vydá po jeho stopách. Ako uvádzajú tvorcovia: „Keď sa človek stretne s losom, jeden z nich sa vždy premení, a obvykle je to človek.

Každý obraz prekvapí

Režisérka hovorí: „Zvieratá vnímam ako našich učiteľov, bytosti, ktoré nás dokážu priviesť späť k prírode. Nesú v sebe dar aj poslanie pripomínať nám, že sme sa od nej vzdialili, odtrhli od jej prirodzeného rytmu a premien ročných období.

Hana Nováková má doktorát z etnozoológie, zároveň vyštudovala dokumentárnu tvorbu na pražskej FAMU. Nakrútila viaceré vedecko-populárne filmy pre Akadému vied ČR. Podieľala sa aj na niekoľkých dokumentárnych seriáloch či televíznych reláciach. Amoosed: losia odysea je jej celovečerný debut. Vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Slovenským koproducentom je Peter Kerekes. „Keď som prvýkrát zažil Hanu Novákovú prezentovať tento projekt, bol to film, ktorý sa nepodobal na nič, čo som dovtedy videl. Myslím si, že divákov poteší hlavne to, že sú každým obrazom neustále prekvapovaní. Film nie je predvídateľný – podobne ako los, aj on kočuje po rozľahlých mentálnych pastvinách. Pred týmto filmom ma losy nezaujímali. Po tomto filme ma nielenže zaujímajú, ale rozmýšľam nad tým, ako sa stať losom,“ povedal Peter Kerekes. 

Amoosed: losia odysea (r. Hana Nováková, Česko/Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 97 587  eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 39 375 eur)
Distribučná premiéra: 4. decembra 2025

Autor:

Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Eugen Šinko Etuda Záber z filmu Etuda. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Lyrická štúdia prostredia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Eugena Šinka Etuda predstavuje unikátny pohľad na prežívanie mladých ľudí pracujúcich v ostravských baniach a žijúcich v ostravsko-karvinskej oblasti. Je totiž lyrický a mimoriadne clivý. Známy neznámy Šinko Eugen Šinko (1934-2014) začínal v dokumentárnom filme v 50. rokoch minulého storočia ako strihač. Spolupracoval najmä s tvorcami populárnovedeckých filmov, no podieľal sa napríklad aj na etnograficky ladenom dokumentárnom filme Ľudia na vode (1958) Martina Hollého. Po absolvovaní štúdia dokumentárneho filmu na pražskej FAMU nakrútil v krátkom slede viacero autorských krátkych filmov. V Slnovrate (1963), inscenovanom dokumentárnom filme, „vyčaroval“ neochotu obyvateľov juhoslovenskej dediny plniť plány socialistického poľnohospodárstva a pracovať na združstevnenej pôde predpísaným spôsobom. V Nedeli (1964) zase takmer sociologickým pohľadom skúma voľnočasové aktivity Bratislavčanov. Dokumentárna kamera Alexandra Strelingera tu kĺže, skáče alebo sa odráža od jednotlivých faziet víkendového mesta, nábrežia, lunaparku, tanečnej sály. Ako píše Petra Hanáková v hesle Mesto v Abecedári slovenského filmu, spájanie mestských motívov tu nadobúda podobu asociatívnej koláže. No Šinkova strihová skladba nestavia len na vizuálnych asociáciách, ladí aj s hudobnými motívmi bigbítovej kapely. Svoj tretí film, Etuda, už nepísal Eugen...
Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Pocta Rudolfovi Urcovi v Kine Lumière

V januári sme sa navždy rozlúčili s režisérom, scenáristom, dramaturgom, publicistom a pedagógom Rudolfom Urcom. Zomrel vo veku 88 rokov. V tejto súvislosti sa dramaturgovia Kina Lumière rozhodli pripomenúť jeho tvorbu prostredníctvom štyroch programov krátkych dokumentárnych a animovaných filmov. Cyklus nesie názov Pocta: Rudolf Urc. Projekcia prvého bloku sa uskutoční vo štvrtok 12. februára o 17.30 hod. Lektorsky ju uvedie filmová teoretička a historička Petra Hanáková. Rudolf Urc bol významná osobnosť slovenského dokumentárneho a animovaného filmu. Vyštudoval pražskú FAMU, po jej ukončení začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na začiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku. Po Novembri 1989 prispel aj k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako režisér vytvoril stovky filmov, za ďalšími stál ako dramaturg a odchoval veľa tvorcov, predovšetkým v oblasti animovaného filmu. Šírka a pestrosť Urcovho filmárskeho pôsobenia V Kine Lumière si záujemcovia budú môcť pripomenúť tvorbu Rudolfa Urca prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov. „Hlavným zámerom pri výbere filmov do programu filmovej Pocty Rudolfovi Urcovi bolo predstavenie šírky a pestrosti jeho filmárskeho pôsobenia na Kolibe a...
Záber z filmu Keď sa zhasne režiséra Andyho Fehu. Foto: Bontonfilm

V komédii Keď sa zhasne sa varí zo siedmich hriechov

Niektoré tajomstvá v sebe nosíme možno až príliš dlho – myslí si český režisér Andy Fehu. Na to, že nie je dobré nechávať si niektoré veci len pre seba, chce nenápadne upozorniť vo svojom novom filme Keď sa zhasne, ktorý od 12. februára uvidíme aj v slovenských kinách. V kuchyni reštaurácie Sedem hriechov pripravuje famózne sedemchodové menu kuchár Mirek, príjemný mierumilovný človek, ktorý, zdá sa, ani nemá negatívne vlastnosti. „Baví ma jeho neutíchajúci pozitivizmus, aj to, že sa dokáže veľmi dobre vysporiadať aj so stresovými situáciami a pri tom všetkom ho ženú dopredu city, čo je pekné,“ hovorí o svojej postave herec Vojta Kotek. Po skúsenostiach v príbehu o nevere a zvádzaní priamo v reštaurácii, kde jedlá do jeho scén pripravoval skutočný kuchár, vraví, že keby chcel niekoho zviesť, určite by volil ako afrodiziakum nejakú sviežu tortu. Osudná zmluva Príbeh filmu a nová reštaurácia ho spájajú s ambicióznou šéfkuchárkou Ninou. Tá je manželkou vyhľadávaného gynekológa Richarda, s ktorým kedysi tvorili šťastný pár. Po rokoch spolužitia sa však ocitajú v zložitej vzťahovej situácii, až takej, že nemôžu jeden druhého zniesť. Aj by sa rozviedli, ale nedá sa – kedysi podpísali spoločnú zmluvu, kde sa zaviazali, že ten, kto zaviní koniec vzťahu, nedostane zo spoločného majetku ani halier. V zúfalstve Richard požiada ženatého kamaráta a rodinného...
Zobraziť všetky články