Príbeh Ľudovíta Štúra, Adely Ostrolúckej a jej slúžky Katiky prináša na plátna kín nový historický celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr. Vznikol podľa režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej a do bežnej distribúcie vstupuje 15. januára.

„Myslím, že Štúr je v prvom rade osobou, ku ktorej môžeme vzhliadať. Vodu kázal a vodu pil a to je to, čo na ňom obdivujeme. Zasvätil život niečomu, z čoho nepozerala žiadna materiálna výhoda, z úsilia kodifikovať jazyk nemohol mať žiadny finančný prospech. Veril v slovenčinu rovnako, ako niektorí ľudia veria v Boha,“ povedala režisérka.

Pri tejto postave z učebníc dejepisu sa podľa nej ponúka rôzna optika. „Len príbeh kodifikácie jazyka by stačil na seriál. Rovnako revolúcia, rovnako jeho vzťah k rodine, jeho vzťah k priateľom, ktorých dnes definujeme ako štúrovcov, jeho filozofické dielo, jeho vzťah k viere a tak ďalej. Jeho život, osobný aj profesijný je veľmi košatý a my máme vo filme k dispozícii necelé dve hodiny, aby sme vyrozprávali ucelený príbeh, ktorý diváka chytí, ktorý ho bude baviť,“ uviedla filmárka. Jej zatiaľ posledným kinofilmom bola historická dráma Slúžka (2023).

Romantická legenda

Solčanská, ktorá je známa svojou záľubou v histórii a záujmom o ňu zdôrazňuje, že korektná historická reflexia minulosti predstavuje pre filmárov jednu z  najnáročnejších výziev a najväčších úloh. „Historická pamäť a historická kultúra majú totiž na dôstojný občiansky život oveľa väčší vplyv, ako by sme verili,“ myslí si. „Napriek tomu, že Štúra vníma slovenská verejnosť ako zakladateľa a iniciátora štúrovského hnutia, neprestáva sa legenda o ňom pohybovať na hranici kontroverzie, a to predovšetkým kvôli jeho nezrozumiteľnej motivácii osamelosti a nejasnej smrti. Vyrozprávame výsek zo životného príbehu Adely a Štúra cez ich nenaplnený vzťah, ktorý sa časom zaradil medzi romantické legendy a patrí ku kánonu prežívania štúrovskej podoby lásky, zbavenej telesnosti,“ povedala režisérka.

Skombinovať notoricky známe historické naratívy s romantickou legendou o dcére z lepšej spoločnosti, ktorá sa zamiluje do nemajetného vyvrheľa, jej umožnilo to, že po Adele Ostrolúckej nám nezostali žiadne osobné predmety, ktoré by prezradili viac o povahe jej citov ku Štúrovi. Preto pri písaní Adelinej dejovej linky mala obrovskú mieru slobody pre fabuláciu. „O jeho milostnom živote sa zo žiadnych prameňov nič nedozvieme, pretože Štúr sa pohyboval medzi intelektuálmi. Tí sa riadili heslom: úbožiak má veľa rečí, džentlmen užíva a mlčí,“ vysvetlila režisérka.

V produkcii hlavného hrdinu

Na nakrútenie filmu potrebovali filmári 25 natáčacích dní.  Veľkosť štábu sa menila v závislosti od náročnosti scén. Tie najmasovejšie si vyžiadali až takmer 500 ľudí na pľaci. Nakrúcalo sa v Bratislave, v Pezinku, v Šali, vo Zvolene, v Hronseku, Čeríne, Sampore, Pribyline, na hrade Likavka a vo Vysokých Tatrách, dokonca na Lomnickom štíte. „Máme krásne kostýmy, nakrúcalo sa v nádherných lokáciách… A mimoriadne zaujímavá je aj téma. Je to film o nenaplnenej láske Štúra s Adelou a o ich vzájomnom porozumení-neporozumení v ich vzájomnom vzťahu,“ povedal kameraman filmu Peter Bencsík (Piargy, Cukrkandl). Hudbu zložil režisérkin dvorný spolupracovník Vladimír Martinka, kostýmy mala na starosti Michaela Mokrá.

Štúra stvárňuje Lukáš Pelč, ktorý už s režisérkou nakrútil niekoľko filmov. „Keď som nakrúcala Slúžku, v ktorej Lukáš takisto hral, spýtal sa ma raz, či mám vo výhľade ďalší film. Povedala som mu o Štúrovi. Nadchol sa a spýtal, kto ho bude hrať. Ty, odvetila som, máš na to vek aj fyzickú predispozíciu. Začal sa o Štúra zaujímať, študoval, analyzoval, utváral si k nemu vzťah a napokon mu začalo na tom projekte záležať tak veľmi, že zaň prevzal aj finančnú zodpovednosť, čo mu, domnievam sa, spôsobilo mnoho bezsenných nocí,“ povedala Čengel Solčanská v rozhovore pre filmsk.sk. Producentom Štúra je Pelčova spoločnosť The Factory, koproducentom STVR.

Adelu Ostrolúcku hrá Ivana Kološová, jej rodičov Marko Igonda a Szilvia Kiss,  slúžku Katiku Jana Kvantíková. Hurbana stvárnil Richard Autner, Hodžu Martin Pallay  a Jána Hollého František Kovár.